Otváracie hodiny
Posledná aktualizácia: 11. 09. 2024
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne | Posledný vstup |
---|---|---|---|---|---|---|---|
Otvorené od 8:00 - 16:00 | 10:00 - 16:00 | 15:30 |
Cenník
Posledná aktualizácia: 11. 09. 2024
Rodinná vstupenka zahŕňa 2 dospelých a deti do 15 rokov.
Deti do 6r | Deti 6-15r, študenti | Dospelí | Rodinné vstupné | Dôchodcovia, ZŤP |
---|---|---|---|---|
zdarma | 2 € | 4 € | 10 € | 2 € |
Udalosti zobraziť predchádzajúce
Kaligrafia = krasopis
Výstava sa zameriava na počiatky písma, jednotlivé druhy písiem, ich vznik a vývoj v rôznych častiach sveta. Návštevníci sa hravou formou dozvedia množstvo informácií o klinovom, arabskom a japonskom písme či egyptských hieroglyfoch. Na vlastné ruky si vyskúšajú Braillovo písmo slúžiace nevidiacim.
Návštevníci sú pozvaní i do krajiny pisárov, kde navštívia púštny stan arabského šejka, ale aj pagodu staročínskeho pisára. Pre najmenších návštevníkov je pripravená obľúbená maľovaná abeceda. Kaligrafia je vlastne výstavou o krasopise, čiže je určená aj pre dospelých, ktorým môže písanie úhľadných textov slúžiť ako originálna forma relaxu a zbavenia sa stresu.
Ján Palárik
Autorom výstavy je historik a projektový manažér Kysuckého múzea Mgr. Tomáš Adamčík, PhD. Výstava je venovaná nielen bohatému životu a dielu jedného z najvšestrannejších a literárne nadaných katolíckych kňazov 19. storočia, ale objasňuje aj jeho miesto v historickej pamäti na príklade Kysúc.
Hravá hlava
Výstava je určená najmä detskému návštevníkovi, ktorý chce spoznávať, skúmať a objavovať zákutia ľudskej hlavy. Deti edukatívnou formou spoznajú, ako hlavu stvárňovali rôzni umelci, ako v nej vzniká nápad, koľko váži mozog a aké rôzne pomenovania má hlava. Dozvedia sa, na čo nám slúžia zmyslové orgány, či sa dá bez nich žiť, alebo či sa dajú nahradiť. Môžu sa zahrať na detektíva, poskladať identikit páchateľa, a tak zistiť, že na svete neexistujú dvaja identickí ľudia.
Bačovský riad
Návštevníci múzea si budú môcť pozrieť rôzne ručne opracované výrobky, aké kedysi slúžili bačom a valachom pri každodennej starostlivosti o stádo a pri spracovaní mlieka. Črpáky s prírodnými motívmi, gelety, či misy, to všetko sa dá vytvoriť z dreva, ktoré obrastá peň zoťatej jedle. Tento unikátny materiál, dorastajúci niekoľko desiatok rokov, má výrazne iné vlastnosti ako pôvodné jedľové drevo – je veľmi tvrdý, pevný a nerastie do výšky, ale do šírky.
Pod patronátom sv. Floriána v Kysuckom múzeu
Výstava Pod patronátom sv. Floriána poodhaľuje bohatú históriu hasičských zborov na Kysuciach. Ako uvádza kurátor výstavy Mgr. Vladimír Homola: „Medzníkom v organizácii a budovaní hasičstva na Kysuciach bolo založenie Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku 6.8.1922 (združovala všetky hasičské zbory na Slovensku). Jej založenie sa stalo impulzom na intenzívne zakladanie zborov na Kysuciach a v ďalších častiach krajiny. V rámci organizácie hasičstva na Kysuciach tvorilo medzník zakladanie Okresných hasičských jednôt (kopírovali rozdelenie na okresy: na Kysuciach vznikli OHJ Čadca č. 3, jedným z jej veliteľov bol Ladislav Szantó, spisovateľ, učiteľ a neskorší dekan Vysokej školy ekonomickej v Bratislave, dnešnej Ekonomickej univerzity.
Najstaršie dejiny Kysúc
Kysucké múzeum pripravilo od 1. mája 2024 pre svojich návštevníkov novú výstavu s názvom Najstaršie dejiny Kysúc, ktorá je realizovaná pri príležitosti významného jubilea – 780. výročia prvej písomnej zmienky o regióne Kysúc.
Výstava je poňatá edukačne a v rámci tejto koncepcie prezentuje najvýznamnejšie momenty a reálie z najstarších regionálnych dejín spadajúcich do obdobia vrcholného stredoveku. Návštevníkom ponúka napríklad bližšie poznatky o listine panovníka Bela IV. z roku 1244 obsahujúcej prvú zmienku o kysuckom regióne, o najstarších kysuckých sídlach či významnej stredovekej lokalite Radoľa - Koscelisko, kde stál najstarší kysucký kostol. Prezentované informácie názorne dopĺňajú vystavené exponáty pochádzajúce hlavne z archeologického výskumu v lokalite Radoľa - Koscelisko.
Stolárikovci
Výstava je venovaná príbehu rodiny Stolárikovcov, ktorí emigrovali do Kanady počas jednej z povojnových vĺn vysťahovalectva. Mapuje strastiplné cesty tejto rodiny, ktorá sa postupne aklimatizovala v Severnej Amerike, kde dosiahla významné úspechy. Najvýraznejšou postavou je emeritný profesor Marián M. Stolárik, ktorý celý svoj život podporoval a hájil záujmy Slovenska a Slovákov.
Už Mariánov starý otec Imrich odišiel za Atlantik, lebo aj jemu učarovala vidina rýchleho zárobku v Amerike. Dúfal, že sa mu podarí ušetriť nejaké peniaze, za ktoré si potom kúpi zem vo svojom rodnom kraji. V roku 1919 sa na Slovensko vrátil natrvalo, prikúpil pôdu a pozdvihol svoju rodinu z biedy, do ktorej upadla kým on pracoval v Amerike.
Vianoce v Kysuckom múzeu
Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, Vás pozýva stráviť adventné a vianočné obdobie na výstavách. V Múzeu Čadca sme pripravili dve výstavy s vianočnou a zimnou tematikou. Vianočný čas je názov každoročnej predajnej výstavy, na ktorej sa prezentujú ľudoví remeselníci a kreatívni tvorcovia z nášho regiónu.
Zima na saniach
Prevedieme Vás časmi dávno i nedávno minulými, keď dvojmetrové záveje a sneh praštiaci pod nohami nebol ničím výnimočným. Zimnú atmosféru výstavy ilustrujú unikátne odevy z našich zbierok, ako kabáty, kožuchy, čiapky, topánky či detské fusaky. Výstava však nie je len módnou prehliadkou zimného odievania, ale aj prehliadkou prác a trávenia voľného času v chladných mesiacoch.
K najznámejším zábavkám snehom pokrytého obdobia, nepochybne patria sánkovanie, lyžovanie. či korčuľovanie. Práve podľa týchto športov dostala výstava aj svoj názov. Milovníci zimných radovánok sa určite potešia rôznym typom lyží, sánok a doplnkov k zimným športom.
Prvú koncepciu múzejnej expozície regiónu vypracoval v roku 1932 Ľudovít Janota a navrhol ju inštalovať v Palárikovom dome. V medzivojnovom období sa zhromažďovali aj súbory hmotných dokladov zo spoločenského vývoja Kysúc, ktoré sa však v ucelenej forme nezachovali.
Múzeum bolo založené 1. októbra 1971 ako Okresné vlastivedné múzeum v Čadci, s účinnosťou od 1. januára 1972. V záujme záchrany a obnovy najcennejších pamiatok ľudového staviteľstva, začali sa už krátko po vzniku múzea prípravy na začatie výstavby expozície ľudového staviteľstva a bývania Kysúc. Múzeum spočiatku suplovalo a preferovalo úlohy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, prípadne činnosti na úseku záujmovej vlastivednej práce, a to všetko na úkor rozvoja vlastných špecifík múzejnej práce.
Za významné prelomové obdobie možno považovať rok 1974, kedy došlo k zmene názvu na Kysucké múzeum. V tomto období sa začalo so systematickým vytváraním etnografických zbierok, ich odborným spracovaním a bola pripravená prvá výstava zo zbierkových fondov múzea. V druhej polovici 70-tych rokov sa podarilo vybudovanie základného zbierkového fondu múzea intenzívnou akvizičnou činnosťou priamo v teréne. V tomto období bolo významnou skutočnosťou utvorenie vedeckej rady múzea, zloženej zo zástupcov niektorých ústavov Slovenskej akadémie vied, centrálnych múzeí a ďalších inštitúcií. Jej význam spočíval v posudzovaní ročných, päťročných a perspektívnych plánov činnosti múzea, ale i v hodnotení ich plnenia z hľadiska potrieb regionálneho vlastivedného bádania, potrieb vedeckého poznania a využívania získaných poznatkov v spoločenskej praxi, hlavne vo výchovnom pôsobení na návštevníka. Vedecká rada sa až do roku 1997 pravidelne vyjadrovala k dôležitým materiálom a projektom na všetkých úsekoch práce múzea. Od roku 2008 vedecká rada slúži ako poradný a iniciatívny orgán riaditeľa pri riešení základných koncepčných otázok múzejnej práce a vyjadruje sa k ročným a perspektívnym plánom a k zhodnoteniu činnosti Kysuckého múzea vo vedecko-výskumnej, akvizičnej, výstavnej a expozičnej činnosti, v oblasti obnovy nehnuteľných kultúrnych pamiatok a v oblasti systémového riešenia činnosti a prevádzky Skanzenu a Historickej lesnej úvraťovej železnice v Novej Bystrici – Vychylovke.
Od roku 1998 bola základná profilácia múzea rozšírená o užšiu špecializáciu – múzejnú dokumentáciu historického vývoja lesných železníc na Slovensku, t. j. zaniknutej a prekonanej etapy vo vývoji lesnej dopravy na Slovenku.
Múzeum už od svojho vzniku prezentuje výsledky činnosti svojich odborných pracovníkov formou stálych expozícií a krátkodobých výstav z oblasti archeológie, etnografie a histórie.
Info o doprave zobraziť na mape
Verejná doprava
V meste Čadca sa nachádza vlaková aj autobusová stanica alebo zastávka.
Tip: Prihláste sa a nechajte si zobraziť navigáciu k tomuto miestu.
Ubytovanie v okolí Kysucké múzeum na mape
Ďalšie múzeá zobraziť viac
Problém s miestom?
- Narazili ste na nejakú chybu v údajoch?
- Chýbajú niektoré dôležité informácie?
Problém s komentárom?
- Obsahuje komentár nepravdivé informácie?
- Obsahuje komentár nadávky či iné hanlivé slová?
Zatiaľ nebol pridaný ani jeden komentár. 😟