Výstava sa zameriava na počiatky písma, jednotlivé druhy písiem, ich vznik a vývoj v rôznych častiach sveta. Návštevníci sa hravou formou dozvedia množstvo informácií o klinovom, arabskom a japonskom písme či egyptských hieroglyfoch. Na vlastné ruky si vyskúšajú Braillovo písmo slúžiace nevidiacim.

Návštevníci sú pozvaní i do krajiny pisárov, kde navštívia púštny stan arabského šejka, ale aj pagodu staročínskeho pisára. Pre najmenších návštevníkov je pripravená obľúbená maľovaná abeceda. Kaligrafia je vlastne výstavou o krasopise, čiže je určená aj pre dospelých, ktorým môže písanie úhľadných textov slúžiť ako originálna forma relaxu a zbavenia sa stresu.

Autorom výstavy je historik a projektový manažér Kysuckého múzea Mgr. Tomáš Adamčík, PhD. Výstava je venovaná nielen bohatému životu a dielu jedného z najvšestrannejších a literárne nadaných katolíckych kňazov 19. storočia, ale objasňuje aj jeho miesto v historickej pamäti na príklade Kysúc.

Výstava je určená najmä detskému návštevníkovi, ktorý chce spoznávať, skúmať a objavovať zákutia ľudskej hlavy. Deti edukatívnou formou spoznajú, ako hlavu stvárňovali rôzni umelci, ako v nej vzniká nápad, koľko váži mozog a aké rôzne pomenovania má hlava. Dozvedia sa, na čo nám slúžia zmyslové orgány, či sa dá bez nich žiť, alebo či sa dajú nahradiť. Môžu sa zahrať na detektíva, poskladať identikit páchateľa, a tak zistiť, že na svete neexistujú dvaja identickí ľudia.

Návštevníci múzea si budú môcť pozrieť rôzne ručne opracované výrobky, aké kedysi slúžili bačom a valachom pri každodennej starostlivosti o stádo a pri spracovaní mlieka. Črpáky s prírodnými motívmi, gelety, či misy, to všetko sa dá vytvoriť z dreva, ktoré obrastá peň zoťatej jedle. Tento unikátny materiál, dorastajúci niekoľko desiatok rokov, má výrazne iné vlastnosti ako pôvodné jedľové drevo – je veľmi tvrdý, pevný a nerastie do výšky, ale do šírky.

Výstava Pod patronátom sv. Floriána poodhaľuje bohatú históriu hasičských zborov na Kysuciach. Ako uvádza kurátor výstavy Mgr. Vladimír Homola: „Medzníkom v organizácii a budovaní hasičstva na Kysuciach bolo založenie Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku 6.8.1922 (združovala všetky hasičské zbory na Slovensku). Jej založenie sa stalo impulzom na intenzívne zakladanie zborov na Kysuciach a v ďalších častiach krajiny. V rámci organizácie hasičstva na Kysuciach tvorilo medzník zakladanie Okresných hasičských jednôt (kopírovali rozdelenie na okresy: na Kysuciach vznikli OHJ Čadca č. 3, jedným z jej veliteľov bol Ladislav Szantó, spisovateľ, učiteľ a neskorší dekan Vysokej školy ekonomickej v Bratislave, dnešnej Ekonomickej univerzity.

Kysucké múzeum pripravilo od 1. mája 2024 pre svojich návštevníkov novú výstavu s názvom Najstaršie dejiny Kysúc, ktorá je realizovaná pri príležitosti významného jubilea – 780. výročia prvej písomnej zmienky o regióne Kysúc.

Výstava je poňatá edukačne a v rámci tejto koncepcie prezentuje najvýznamnejšie momenty a reálie z najstarších regionálnych dejín spadajúcich do obdobia vrcholného stredoveku. Návštevníkom ponúka napríklad bližšie poznatky o listine panovníka Bela IV. z roku 1244 obsahujúcej prvú zmienku o kysuckom regióne, o najstarších kysuckých sídlach či významnej stredovekej lokalite Radoľa - Koscelisko, kde stál najstarší kysucký kostol. Prezentované informácie názorne dopĺňajú vystavené exponáty pochádzajúce hlavne z archeologického výskumu v lokalite Radoľa - Koscelisko.

Výstava je venovaná príbehu rodiny Stolárikovcov, ktorí emigrovali do Kanady počas jednej z povojnových vĺn vysťahovalectva. Mapuje strastiplné cesty tejto rodiny, ktorá sa postupne aklimatizovala v Severnej Amerike, kde dosiahla významné úspechy. Najvýraznejšou postavou je emeritný profesor Marián M. Stolárik, ktorý celý svoj život podporoval a hájil záujmy Slovenska a Slovákov.

Už Mariánov starý otec Imrich odišiel za Atlantik, lebo aj jemu učarovala vidina rýchleho zárobku v Amerike. Dúfal, že sa mu podarí ušetriť nejaké peniaze, za ktoré si potom kúpi zem vo svojom rodnom kraji. V roku 1919 sa na Slovensko vrátil natrvalo, prikúpil pôdu a pozdvihol svoju rodinu z biedy, do ktorej upadla kým on pracoval v Amerike.