Otváracie hodiny

Posledná aktualizácia: 21. 09. 2020

Cenník

Posledná aktualizácia: 21. 09. 2020

Rodinná vstupenka zahŕňa 2 dospelých a 3 deti do 15 rokov.

Slovenské technické múzeum v Košiciach od svojho konštituovania v roku 1947 venovalo pozornosť aj osobnostiam, ktoré prispeli do celosvetovej pokladnice technického rozvoja. Jedným z týchto priekopníkov bol aj Jozef Maximilián Petzval (1807-1891), rodák zo Spišskej Belej, ktorý svojim prínosom dal nový rozmer fotografickej optike v teórii i praxi. Podnet na založenie múzea prišiel od vlastivedných nadšencov zo Spišskej Belej začiatkom 60.-tych rokov 20. storočia, ktorý neskôr vyústil do zámeru zriadiť múzeum ako špecializované so zameraním na dejiny fotografickej techniky.

Múzeum bolo sprístupnené v rodnom dome J.M. Petzvala v Spišskej Belej v roku 1964. Prvá expozícia bola realizovaná podľa scenára prof. Rudolfa Skopca z Prahy, odborníka na dejiny fotografie. Podkladom mu bola jeho publikácia "Dějiny fotografie v obrazech od nejstarších dob k dnešku" (Orbis Praha 1963).

Po 45 rokoch inovovaná a rozšírená expozícia bola sprístupnená 21. mája 2009. Štruktúra novej expozície pozostáva z tematických celkov, vystihujúcich vždy určitú ucelenú kapitolu vo vývoji fotografickej a okrajovo i kinematografickej techniky. Zdôrazňuje najvýznamnejšie medzníky, ktorými prešla fotografická technika od camery obscury až po súčasnosť. V rámci komplexu expozície sú prezentované hlavné celky: Život a dielo Jozefa Maximiliána Petzvala a Otta Baltazára Petzvala, Začiatky fototechniky a fotografie - Od camery obscury po prvú fotografiu, Epochálny prevrat vo vývoji fotografickej optiky a techniky, Prehľad dejinami kinematografie. Tým, že ide o múzeum pomenované po Jozefovi Maximiliánovi Petzvalovi je logické, že úvodná časť expozície je venovaná životu, kariére a dielu významného matematika, fyzika, univerzitného profesora, vedca a priekopníka v oblasti fotografickej optiky.

V miestnosti je inštalovaný historický mobiliár, ktorý pripomína jeho pracovňu. Plošný materiál dopĺňa aj kópia nákresov jeho prenosného prístroja, krajinárskeho objektívu i nákresov objektívov pre kinematografické premietanie. Vo vitríne nechýba ani prvý celokovový prístroj - daguerroskop (dar firmy Voigtländer z roku 1965) s portrétovým objektívom, ktorý v roku 1840 J.M. Petzval ako prvý na svete prepočítal. Tento objektív mal na svoju dobu vynikajúcu svetelnosť 1:3,7 a bol 14-krát svetelnejší ako Daguérrom používané objektívy. Prístroj bol predmetom celoživotného sporu medzi J.M. Petzvalom a viedenským optikom P.W.F. Voigtländerom, ktorý ho vyrábal. Jeho objav bol predznamenaním obrovského rozvoja fotografickej, snímacej a projekčnej techniky, čo dokumentuje aj kolekcia vystavených objektívov. V strede miestnosti je umiestnený cestovný fotografický prístroj z roku 1890 s krajinárskym objektívom, na ktorom sa výpočtami podieľal tiež J.M. Petzval. Okrem toho sa zaoberal optikou pre mikroskopy, ďalekohľady a laboroval aj so svetlometmi. Modifikáciu jeho objektívov predstavujú aj dva voľne uložené objektívy, využívané pre astrofotografiu.