Rómovia žijú na území dnešného Slovenska už takmer sedemsto rokov, napriek tomu sú ich dejiny, tradičná aj súčasná kultúra stále málo známe. Ostatných dvadsať rokov sa druhej najpočetnejšej národnostnej menšine venuje Slovenské národné múzeum v Martine prostredníctvom Múzea kultúry Rómov na Slovensku.

oci tieto stvorenia nemajú dobrú povesť, nie všetky druhy švábov treba eliminovať. Tieto húževnaté stvorenia prežili dinosaurov, mamutov a vďaka svojej prispôsobivosti tu budú ešte aj dlho po nás.

Na unikátnej výstave Pozoruhodné šváby – nepanikárte!, ktorej autormi sú Stredoslovenské múzeum v spolupráci s chovateľom tohto jedinečného hmyzu Marekom Bartošom, uvidíte 32 druhov a stovky kusov živých, exotických švábov z rôznych kútov sveta.

Vystavované druhy zaujmú svojimi tvarmi, veľkosťou tela, sfarbením a neobyčajným spôsobom života. Súčasťou vystavených druhov je napríklad v prírode vyhynutý šváb vyskytujúci sa už len v chovoch (Simandoa conserfariam), syčiace šváby z Madagaskaru či nádherne okrídlené druhy impozantných veľkostí a farieb.

Takmer presne pred 60 rokmi, 23. decembra 1964 sa začala písať história jednej z kľúčových kultúrnych a vedeckých inštitúcií v regióne Turiec – niekdajšieho Turčianskeho múzea Andreja Kmeťa. Dnes patrí do rodiny Slovenského národného múzea v Martine a pod názvom Múzeum Andreja Kmeťa otvára návštevníkom brány svojej unikátnej budovy v centre mesta Martin.

O Karolovi Plickovi, ktorého 130. výročie narodenia sme si tento rok pripomenuli, sa hovorí ako o umelcovi deviatich remesiel. Bol fotografom, etnografom, scenáristom, filmovým režisérom, dokumentaristom, kameramanom, pedagógom, hudobným vedcom, zberateľom. Význam i sila Plickovho diela tkvie v tom, že čas už preveril jeho hodnoty a prisúdil im nezastupiteľné miesto nielen v našej kultúre, ale i v európskom a svetovom dianí.

Prostredníctvom vybraných fotografických diel členov fotoklubu sa návštevníci prenesú do sveta krásy slovenskej prírody a ľudí, ktorí sú odrazom autenticity ako aj hodnôt minulosti.

Autor sa zaoberá výrobou úžitkových a dekoratívnych predmetov v duchu tradičného ľudového hrnčiarstva. Preberá z neho typológiu výrobkov, ale vytvára si i vlastné tvary. Haronikova tvorba nesie nezameniteľný autorský rukopis a zvlášť charakteristické je použitie plastickej dekorácie v podobe tenkých šúľkov hliny, ktorými vytvára nielen ornament, ale i figurálnu výzdobu a použ sitiegrafita (vyškrabávanie, stieranie vrchnej farebnej vrstvy). Výstava je doplnená aj o ukážky voľnej tvorby autora.

Výstava je koncipovaná tak, aby priblížila najmä tri základné oblasti života človeka súvisiace s prípravou stravy a stolovaním, s prácou roľníka na poli a gazdovstve a so spracovaním textilných vlákien nevyhnutných k výrobe odevu. Návštevníci tak môžu na jednom mieste vidieť takmer 100 typov exponátov najrozmanitejších funkcií, tvarov a materiálov, akými sú hlina, drevo, prútie, rohovina, plech, sklo, porcelán či kamenina, všetky opravované drôtom alebo plechom, v celkovom počte viac ako 200 kusov. „Na výstave prevláda najmä drotármi opravovaný keramický riad, na ktorý sa prvotne a v najväčšej miere orientovali. Bohato sú zastúpené aj obnovené plechové a drevené nádoby, kuchynské či salašnícke pomôcky.

Dlhodobá výstava Karol Plicka: Obrazy zeme je zatiaľ najväčšou a najkomplexnejšou prezentáciou diela významného fotografa a filmára. Predstaví viac ako 450 záberov z 20. – 60. rokov 20. storočia predovšetkým zo Slovenska, ale aj z Čiech a Moravy. Príroda, architektúra a najmä ľudia, ktorých na nich zachytil, sú hlavnými predstaviteľmi aj v jeho filmovej tvorbe – napríklad v poéme Zem spieva, ktorú si návštevníci budú môcť na výstave vychutnať v celej dĺžke.

Prostredníctvom unikátnej tvorby a osobných predmetov budú mať návštevníci možnosť spoznať aj neobyčajnú osobnosť tvorcu, ktorého vďaka mnohým talentom nazývali majstrom devätoro remesiel. Karel, alebo ako si želal hovoriť na Slovensku, Karol Plicka bol fotografom, kameramanom i režisérom, no z Čiech na Slovensko ho priviedla hudba.