Kde kohút nezaspieva, niet ani ľudí, hovorí srbské príslovie. Toto zviera kraľujúce dvorom v Kovačici, domove vojvodinských Slovákov, je hlavným motívom obrazov insitného maliara Pavla Hajka. Jeho tvorbu predstaví Slovenské národné múzeum v Martine a Galéria Babka pod záštitou honorárneho konzula Srbskej republiky so sídlom v Martine na predajnej výstave Pavel Hajko – Insitný maliar z Kovačice.

Tento rok jubilujúci, sedemdesiatročný umelec z Kovačice namaľoval svoj prvý obraz v roku 1973. Kohútovi, hlavnej téme svojej tvorby, sa začal venovať o dva roky neskôr. Predstavuje pre neho symbol dobra, slnka, odvahy, rozkoše a zároveň je ako zrodený pre výtvarníka a jeho paletu.

Želmíra Duchajová – Švehlová (1880 - 1955) bola prvou akademicky vzdelanou slovenskou
maliarkou. Študovala na Umeleckej škole spolku umelkýň v Berlíne (1906 - 1910) a portrétnu maľbu na Dámskej akadémii výtvarných umení v Mníchove (1910 - 1914). Od roku 1919 žila a pôsobila v Martine, najprv ako učiteľka kreslenia, neskôr ako maliarka v slobodnom povolaní.
V rokoch 1918 – 1943 bola spoluorganizátorkou slovenského ženského hnutia, v rokoch 1920 – 1946 bola podpredsedníčkou spolku Živena. Duchajová bola predstaviteľkou maliarstva svetla – luminizmu, ktorý bol stredoeurópskou verziou impresionizmu.

Čo je to portrét? Ide o verné zachytenie vonkajšej reality, alebo je aj pohľadom do vnútra človeka? Odpovede môžete hľadať na výstave Zrkadlo duše, ktorá už svojím symbolickým názvom prezrádza, že za portrétom sa skrýva oveľa viac, ako len vyobrazenie videného.

Detailne – kúsok po kúsku – skladá portrétovanú osobu aj mladá rómska výtvarníčka Šarlota Bottová. Vo svojich dielach zobrazuje portréty známych osobností, ale aj bežných ľudí zo svojho okolia, ktorí majú v tvári vpísané mnohé z ich života.

...alebo kam sa uberá súčasná plenérová maľba, alebo ako maľovať plenér v súčasnej vysoko urbanizovanej post-industriálnej krajine. Výstava AIRE LIBRE nám zaručene nedáva odpoveď, je však ostrým náhľadom do tvorby slovenského maliara Juraja Floreka, ktorý sa venuje plenérovej maľbe súčasného mestského prostredia. Zaujímajú ho všedné mestské motívy, ktoré pretavené skrz médium olejomaľby naberajú nový svieži uhol pohľadu. Jeho dlhodobý zámer je spodobovať na plátnach stále nové mestá. Nevyhýba sa ťažkým prostrediam industriálnych architektúr, zdanlivo nemalebných zákutí súčasného mesta alebo súčasnej prebujnenej architektúry odkazuje na maliara, ktorý skrz svoju tvorbu hľadá neprikrášľovanú pravdu.

Už podtitul „Príroda na to prišla prvá“ napovedá, čo je hlavným predmetom výstavy. Bionika je vedný odbor, ktorý využíva znalosti z biologického sveta na riešenie problémov v technike. Prírodou sa inšpirovali mnohí vizionári, vedci či obyčajní ľudia, ktorí poznatky zo stavby a funkcie živých organizmov uplatnili pri vývoji nových technológií. Medzi nich nesporne patrí napríklad aj Leonardo da Vinci a jeho lietajúci stroj v podobe vtáčích krídel.

Roľnícka kultúra európskych národov bola po stáročia jedným z koreňov ich histórie. Jej úroveň bola odrazom historických, prírodných i sociálno-ekonomických podmienok súdobých spoločenstiev. Je nielen výsledkom snahy uspokojovať materiálne potreby, ale súčasne i dôkazom stupňa kultúrnej vyspelosti v spôsobe humanizácie svojho prírodného prostredia.

Tretie pokračovanie výstavného cyklu Turčianskej galérie Výskumy vizuality predstavuje výber diel z tvorby Mariána Mudrocha (*1945, Bratislava - † 2019, Bratislava). Kurátor výstavy výtvarný teoretik Juraj Mojžiš v spolupráci s literárnym kritikom Petrom Zajacom v rámci neho interpretujú diela umelcov, ktorí sa zaoberali predovšetkým analytickým skúmaním hraníc média v ktorom pracovali. Kurátori: Juraj Mojžiš, Peter Zajac.

Výstava je zameraná na rôzne vekové kategórie, kde majú návštevníci možnosť priamo v expozícií experimentovať, zabávať sa, či výtvarne sa prejavovať. Vďaka hravej interakcii prináša výstava nové vedomosti, zábavu a tiež zónu oddychu v posedení s originálmi dielami z výberu slovenského výtvarného umenia. Kurátori: Adam Galko, Katarína Škamlová, Ivana Vicena. Výstava bola podporená z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.