Slovenskýcestovateľ

Výstava Fraňa Štefunka (1903 – 1974) predstavuje súborné dielo sochára, zakladateľa slovenskej sochárskej moderny, ktorého tvorba sa začala odvíjať od začiatku 30. rokov minulého storočia. Malé plastiky, portréty osobností, ale aj návrhy na monumentálne diela vo verejnom priestore reflektujú príbeh jedného človeka na pozadí veľkých národných dejín a politických zmien. Rodák z Vlčkoviec pri Trnave prichádza v roku 1932 po absolvovaní úžitkovej sochárskej tvorby na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe do Martina, kde vo svojom ateliéri začína modelovať prvé osobnosti národnej histórie. Jeho tvorba tak reflektuje dejiny od prvej Československej republiky cez obdobie Slovenského štátu, Národného povstania, po obdobie normalizácie v novom totalitnom zriadení.

Letné tvorivé dielne pre deti od 6 rokov v čase od 10.00 do 12.00 h. Je možné nahlásiť sa aj na jednotlivé dni. Pre obmedzený počet miesť, Je možné si vstup rezervovať na galerijnypedagog@vuczilina.sk.

Keramický workshop s výtvarníčkou Vlastou Števkovou. Záujem je potrebné nahlásiť na galerijnypedagog@vuczilina.sk.

Život výtvarného pedagóga je spätý s mestom Martin a ľudovou umeleckou školou v tomto meste. Je faktom, že v r. 1959 zakladal výtvarnú školu a od r. 1960 až do svojej predčasnej smrti bol riaditeľom Ľudovej školy umenia. Bol nadšeným propagátorom a iniciátorom medzinárodne akceptovanej súťažnej prehliadky a výstavy detskej výtvarnej tvorivosti Bienále fantázie pre deti od 4 do 15, neskôr 17 rokov. Kresba na ceste a čiastočne i Bienále fantázie boli outdoorovými akciami v centre mesta v čase, kedy podobné podujatia ukrývali prevažne kamenné múry vzdelávacích inštitúcií. Dôkazom dlhoročného úspechu Bienále fantázie bolo systematické úsilie o jeho progres, zo strany Turčianskej galérie v Martine po predčasnom odchode Jozefa Vongreja (1988).

Výstavka krásnych, originálne sfarbených achátov od Ľubomíra Balla, ktoré zozbieral na Slovensku i v Česku.

Výstava je zameraná na rôzne vekové kategórie, kde majú návštevníci možnosť priamo v expozícií experimentovať, zabávať sa, či výtvarne sa prejavovať. Vďaka hravej interakcii prináša výstava nové vedomosti, zábavu a tiež zónu oddychu v posedení s originálmi dielami z výberu slovenského výtvarného umenia. Kurátori: Adam Galko, Katarína Škamlová, Ivana Vicena. Výstava bola podporená z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

Ak by sme sa prešli v roku 1978 po starej Kohútovej ulici v Martine, natrafili by sme na starý opustený ateliér po sochárovi Fraňovi Štefunkovi (1903 - 1974). V jeho vnútri by sme aj štyri roky od úmrtia autora našli sadrové modely sôch, súťažné návrhy na monumentálne súsošia, formy pre množstvo známych búst, medailí a reliéfov. Archív autora, ktorý celý svoj život zasvätil umeniu vo verejnom priestore, tu zostal ležať nedotknutý. Keď sa rozhodlo o zbúraní ateliéru z dôvodu novej výstavby, v priebehu niekoľkých dní musela rodina autora presťahovať celý archív do provizórnych priestorov.

Výstava Martina Hrvola predstavuje súbor objektov a inštalácií, ako malých architektúr, záhrad a habitatov. Prelínanie architektonických a organických foriem vytvára priestor, v ktorom sa odohráva dichotómia civilizácie a prírody ako navzájom previazaných elementov nášho sveta v dobe antropocénu.

Okrem recyklovaných, prírodných materiálov vstupujú do samotných objektov aj fragmenty stále živej prírody. Dielo sa stáva procesuálnym z pohľadu rastu, ale aj zániku - jeho vlastného vysychania. Dočasnou mikro-klímou inštalácií autor ilustruje urbanizované celky, ich vnútorné možnosti života, rastu, parazitovania, pestovania či degradácie v dôsledku krízy.

Výstava účastníkov a lektorov workshopov, ktorá je sprievodným podujatím 50. ročníka súťaže AMFO 2022.

Výstava otvára témy života psychicky chorých ľudí - ich obrazov, predstáv a osudov. Cez vizuálne umenie dáva možnosť osobného
vyjadrenia sa pacientov.

Výstava príbehov mladých ľudí – utečencov prechádzajúcich balkánskou trasou do Európy (autorka série fotografií
„Cesta smrti a nádeje“ – reportérka a fotografka Jana Čavojská) a príbehy ľudí žijúcich v tom istom čase na Slovensku.

Projekt predstavuje niekoľko modulov (prostredí) dekonštruovanej telesnosti v horizontálnej, vertikálnej aj kolmej inštalácií – syntetické „kože“ s odtlačkami reálnej tetováže autora v nových vizuálnych vzťahoch.

Tretie pokračovanie výstavného cyklu Turčianskej galérie Výskumy vizuality predstavuje výber diel z tvorby Mariána Mudrocha (*1945, Bratislava - † 2019, Bratislava). Kurátor výstavy výtvarný teoretik Juraj Mojžiš v spolupráci s literárnym kritikom Petrom Zajacom v rámci neho interpretujú diela umelcov, ktorí sa zaoberali predovšetkým analytickým skúmaním hraníc média v ktorom pracovali. Kurátori: Juraj Mojžiš, Peter Zajac.

Kde kohút nezaspieva, niet ani ľudí, hovorí srbské príslovie. Toto zviera kraľujúce dvorom v Kovačici, domove vojvodinských Slovákov, je hlavným motívom obrazov insitného maliara Pavla Hajka. Jeho tvorbu predstaví Slovenské národné múzeum v Martine a Galéria Babka pod záštitou honorárneho konzula Srbskej republiky so sídlom v Martine na predajnej výstave Pavel Hajko – Insitný maliar z Kovačice.

Tento rok jubilujúci, sedemdesiatročný umelec z Kovačice namaľoval svoj prvý obraz v roku 1973. Kohútovi, hlavnej téme svojej tvorby, sa začal venovať o dva roky neskôr. Predstavuje pre neho symbol dobra, slnka, odvahy, rozkoše a zároveň je ako zrodený pre výtvarníka a jeho paletu.

Želmíra Duchajová – Švehlová (1880 - 1955) bola prvou akademicky vzdelanou slovenskou
maliarkou. Študovala na Umeleckej škole spolku umelkýň v Berlíne (1906 - 1910) a portrétnu maľbu na Dámskej akadémii výtvarných umení v Mníchove (1910 - 1914). Od roku 1919 žila a pôsobila v Martine, najprv ako učiteľka kreslenia, neskôr ako maliarka v slobodnom povolaní.
V rokoch 1918 – 1943 bola spoluorganizátorkou slovenského ženského hnutia, v rokoch 1920 – 1946 bola podpredsedníčkou spolku Živena. Duchajová bola predstaviteľkou maliarstva svetla – luminizmu, ktorý bol stredoeurópskou verziou impresionizmu.

Čo je to portrét? Ide o verné zachytenie vonkajšej reality, alebo je aj pohľadom do vnútra človeka? Odpovede môžete hľadať na výstave Zrkadlo duše, ktorá už svojím symbolickým názvom prezrádza, že za portrétom sa skrýva oveľa viac, ako len vyobrazenie videného.

Detailne – kúsok po kúsku – skladá portrétovanú osobu aj mladá rómska výtvarníčka Šarlota Bottová. Vo svojich dielach zobrazuje portréty známych osobností, ale aj bežných ľudí zo svojho okolia, ktorí majú v tvári vpísané mnohé z ich života.

...alebo kam sa uberá súčasná plenérová maľba, alebo ako maľovať plenér v súčasnej vysoko urbanizovanej post-industriálnej krajine. Výstava AIRE LIBRE nám zaručene nedáva odpoveď, je však ostrým náhľadom do tvorby slovenského maliara Juraja Floreka, ktorý sa venuje plenérovej maľbe súčasného mestského prostredia. Zaujímajú ho všedné mestské motívy, ktoré pretavené skrz médium olejomaľby naberajú nový svieži uhol pohľadu. Jeho dlhodobý zámer je spodobovať na plátnach stále nové mestá. Nevyhýba sa ťažkým prostrediam industriálnych architektúr, zdanlivo nemalebných zákutí súčasného mesta alebo súčasnej prebujnenej architektúry odkazuje na maliara, ktorý skrz svoju tvorbu hľadá neprikrášľovanú pravdu.

Už podtitul „Príroda na to prišla prvá“ napovedá, čo je hlavným predmetom výstavy. Bionika je vedný odbor, ktorý využíva znalosti z biologického sveta na riešenie problémov v technike. Prírodou sa inšpirovali mnohí vizionári, vedci či obyčajní ľudia, ktorí poznatky zo stavby a funkcie živých organizmov uplatnili pri vývoji nových technológií. Medzi nich nesporne patrí napríklad aj Leonardo da Vinci a jeho lietajúci stroj v podobe vtáčích krídel.

Roľnícka kultúra európskych národov bola po stáročia jedným z koreňov ich histórie. Jej úroveň bola odrazom historických, prírodných i sociálno-ekonomických podmienok súdobých spoločenstiev. Je nielen výsledkom snahy uspokojovať materiálne potreby, ale súčasne i dôkazom stupňa kultúrnej vyspelosti v spôsobe humanizácie svojho prírodného prostredia.

Fotografická výstava prezentujúca výstup zo šiesteho ročníka Osudy, v ktorom oslovení pacienti psychiatrickej liečebne a členovia fotoklubov Justa natruc a TuFoTím skúmajú prostredníctvom fotoaparátu tému domova.

Projekt má ambíciu prezentovať autorskú knihu ako príťažlivý inšpiratívny objekt výtvarných premien, ktorý reflektuje rôznorodosť formálnych a ideových postupov v pluralitnom svete súčasného vizuálneho umenia (kniha ako koncept, kniha ako readymade, kniha ako inštalácia, kniha ako video...). Cieľom projektu je nesúťažná výstavná konfrontácia výtvarných umelcov tvoriacich v oblasti autorskej knihy v stredoeurópskom priestore krajín V4.

Bezpodmienečná práca je aktuálnym projektom Jany Kapelovej, ktorý nadväzuje na jej predchádzajúcu prácu Nylonové súvislosti (2017) venovanú subjektívnym výpovediam o pracovných skúsenostiach žien pôsobiacich na Slovensku vo sfére súčasného umenia. Projekt vo výsledku odhaľuje osobné skúsenosti (s formami práce, špecifickou pracovnou etikou, s nízkym finančným ohodnotením, či prekaritou) respondentiek ako spoločnú kolektívnu skúsenosť všetkých pracovníčok (ale aj pracovníkov) v kultúre.

Helena Tóthová (tiež Helen Tóth, 1992) je absolventkou Maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Pracuje v médiu kresby, fotografie, maľby, inštalácie. Silnou témou jej diel je príroda vo svojom fragmente, výreze. Strom je jeho zástupným symbolom. Helen Tóth pochádza z generácie umelcov, ktorá vyrastala v silne „virtualizovanom svete“. A so stretom a koexistenciou s týmto svetom a nachádzaním jeho protiváhy súvisí aj jej tvorba.
V histórii s nástupom industrializácie, technizácie sveta (na konci 19. storočia a na prelome 20. storočia) sme sa stretli s filozofickými prúdmi, ako paralelami vo výtvarnom umení, kde sa autori a autorky utiekali k prírode a jej zosobnením v ľudskom živote.

Čo ak by socha v meste neznamenala tony bronzu vytvarované tak, aby pripomínali udalosti a osobnosti, ktoré sú práve teraz považované za dôležité? Vieme si predstaviť umenie, ktoré by sa ani tak nezaoberalo tým, ako čo najpresnejšie stvárniť obraz histórie, ale rozpletalo by, ako tento obraz vzniká, čo pri tom zneviditeľňuje a vytláča za okraj pozornosti? Ak pamäťové inštitúcie vyberajú artefakty tak, aby z nich vyskladali obraz dejín, čo sa nachádza v ich depozitároch a skladoch - akú pamäť vytvárajú veci odsunuté, odložené, nezaraditeľné, čakajúce, kedy im bude priznaný status pamäti-hodnosti; zakonzervované, ale zbavené životaschopnosti? Socha v meste VIII. nie je ani tak o monumentoch pamäte, ako skôr jej slepých škvrnách.

Spevák, hudobník a autor detských kníh počas koncertu predstaví svoje nové knihy s jeho osobitným humorom

2. augusta 2021 o 17. hodine sa podrobnejšie zameriame na Rudolfa Dilonga (1905 - 1986), ktorému literárni kritici dali mnoho prívlastkov – napr. utajený mních, knieža básnikov, básnik uštipnutý slobodou, básnik stratenej slovenskej slobody. Svojou tvorbou sa považuje za najplodnejšieho slovenského básnika 20. storočia. My sme podujatie pomenovali „Zakliaty v legende“ – sám básnik sa niekoľkokrát štylizoval do pozície „prekliateho“, avšak ako o ňom napísal aj Július Paštéka, literárny vedec, „bol iba zakliaty v legende“. Po odvysielaní krátkeho dokumentu z dielne Literárneho múzea SNK sa Peter Cabadaj, odborník na katolícku modernu, pozrie podrobnejšie na jeho tvorbu a jeho životné cesty a zmýšľanie predstaví literárny vedec doc. Augustín Maťovčík. Oživením besedy budú básne niektorých pre

Predmetom tohtoročného reštaurátorského výberu sa stali dve krajinomaľby od neznámeho stredoeurópskeho autora, pochádzajúce z rokov 1840 – 1850 - „Krajina s mostom, riekou a zámkom“, „Horská krajina so stromami, božou mukou a skupinou ľudí pred ňou„ a obraz od významného predstaviteľa slovenskej výtvarnej moderny Martina Benku „Rybár – Liptov“, datovaný do roku 1947. Všetky tri diela sa podarilo zreštaurovať vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia a podpore Žilinského samosprávneho kraja.

Výstava venovaná storočnici narodenia akad. maliara Ladislava Záborského v Turčianskej galérii v Martine predstavuje v prevažnej miere autorovu maliarsku tvorbu v retrospektívnom zábere, ktorá vznikala od konca 30. rokov 20. storočia až do prvej dekády 21. storočia s ambíciou predstaviť návštevníkom výstavy rozmanitosť a členitosť tém a motívov, ku ktorým sa Ladislav Záborský vracal počas svojej sedemdesiatpäťročnej tvorivej cesty.

Výstava Martiny Mäsiarovej Rozhovor s pozorovateľom je jedným z ďalších krokov jej výtvarného programu, ktorý si začala formulovať už počas štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v rokoch 2012 – 2018. Školský ateliér jej dal príležitosť sústredene sa venovať tomu, čo je dnes hlavným leitmotívom jej tvorby: artikulovať a zviditeľňovať to, čo vnímame ako len ťažko uchopiteľné - emóciu, pocit, spomienku, alebo zážitok.

Výstava na základe oficiálnych historických dokumentov a spomienok pamätníkov rekapituluje neľahké obdobie rokov 1939 – 1945 rómskeho etnika.

Pokračovateľom drotárskeho remesla bol aj „majster drôtu“ Ladislav Jurovatý st. (1923 – 2012), ktorý do svojich diel vložil všetky svoje schopnosti, zručnosti a nadanie pre estetické stvárnenie predmetu.

Komplexná prehliadka tradičného odevu Turca pre sviatočné i všedné dni predstaví viac ako 700 odevných súčastí z prvej polovice 18. storočia až do 80. rokov minulého storočia.

Tradičná, každoročná, už 67. prezentácia fotografií členov martinského fotoklubu Karola Plicku, ktorý hrdo nosí meno významnej osobnosti slovenskej fotografie predstavuje svoju tvorbu za rok 2020.

Fero Lipták vyštudoval Strednú umelecko - priemyselnú školu v Košiciach odbore grafika a Vysokú školu múzických umení v Bratislave kde sa venoval divadelnej scénografii. Na výstave v TG bude milovníkom postavičky Fera Liptáka pripravená expozícia kolekcie maľby, scénografie z filmov na ktorých pracoval ale aj divadelná scénografia. Uvidíte aj plastiky, ilustrácie a zápisky z jeho denníkov ktoré často odrážajú aktuálne témy diania života ktorého sme súčasťou všetci. Fero Lipták nás oslovuje svojou priamosťou a podnetmi z bežného života humornou formou jemu vlastnou a nenapodobiteľnou.

Výstava výtvarníčky Kristíny Bukovčákovej predstavuje jej najnovšiu tvorbu ovplyvnenú ekologickým zaťažením planéty. Vytvára vlastnú hru archetypov sústredených v zhlukových kolážach. Kombinuje fragmenty prírodných štruktúr a oživenej flóry s obrazovým svetom sociálnych sietí. Zobrazuje svet animálny, kde si všetky stvorenia len ťažko nachádzajú svoje úkryty pred svetom. Nebadane nadväzuje na situáciu dneška spojenú s pandémiou, kedy celé ľudstvo zostalo nechcene uzavreté vo svojich “zimoviskách”: bytoch a domoch.

Výstava pomenovaná podľa prvej časti Danteho Božskej komédie prepája tvorbu súčasného fotografa Petra Dobiša s originálnymi linorytmi Vincenta Hložníka. Grafiky ako knižné ilustrácie vznikli v polovici 60. rokov minulého storočia k preloženej Božskej komédii vydanej Slovenským vydavateľstvom krásnej literatúry v Bratislave.

Komplexná prehliadka tradičného odevu Turca pre sviatočné i všedné dni predstaví viac ako 700 odevných súčastí z prvej polovice 18. storočia až do 80. rokov minulého storočia.

Multimediálny autor Peter Rónai vo svojej tvorbe voľne nadväzuje na avantgardné smery svetového umenia, na ktoré sa však pozerá skôr s odstupom a iróniou. Je posledným predstaviteľom silnej vlny akčne-konceptuálneho umenia na Slovensku.

Protižidovská propaganda v slovenskom štáte (1939 - 1945)
Diskusia s historičkou Michalou Lônčíkovou

Výstava výberu maturitných prác Súkromnej spojenej školy a Súkromnej školy umeleckého priemyslu v Martine.

Umelecké obrazy lesa spolu s poéziou básnika Ondreja Nagaja sa prihovárajú návštevníkom s vnímavým videním jeho príbehu v detailoch i celku. Fotograf v nich pretavuje inšpiráciu z lásky a úcty k lesu, ktorú dostal do vienka od svojich predkov. Ako priznáva, nachádza podnety v obraze lesa ako živej bytosti podľa knihy Tajný život stromov od nemeckého lesníka Petra Wohllebena.

Výtvarné dielo Miloša Alexandra Bazovského ako jedného zo zakladateľov modernej slovenskej maľby bolo už mnohokrát predstavené na výstavách a v publikáciách. Výstava ponúkne pohľad na Bazovského ako fotografa.

MRB je skratka mien Miloš / Rai / Bazovský a odkazuje na signatúry/podpisy M.A.B., ktoré M. A. Bazovský používal na svojich obrazoch. Súčasní maliari Miroir Noir tak deklarujú vzťah k modernistickej histórii územia Slovenska a voľnej inšpirácii Bazovského kresbami, ktoré sú súčasťou zbierok Galérie Miloša Alexandra Bazovského, Slovenskej národnej galérie, Galérie mesta Bratislavy. Veľkým zdrojom inšpirácie na Bazovského kresbách bola pre Miroir Noir krajina. Bazovský pre svoje maľby používal inšpiráciu a vlastné kresby, fotografie.

Výtvarná tvorba Terézie Honzovej je zameraná na akvarel – jednu z najťažších, ale aj najrýchlejších umeleckých techník, ktorá asi najviac odzrkadľuje jej povahové črty. Tematicky sa v začiatkoch upriamila na to čo milovala v detstve - rastlinné a zvieracie motívy. Neskôr jej učaroval abstrakt, ktorý postupne dotvárala perokresbou, na základe svojich pocitov z abstraktov – portrétmi a figurálnou kresbou.

Slovenská národná knižnica
Literárne múzeum SNK
vás pozýva na kultúrne podujatie pred 160. výročím spisovateľa

Tri odysey Martina Kukučína
Súčasťou podujatia bude premietanie dokumentárnych filmov o živote a diele M. Kukučína aj o jeho medzinárodnej soche.
Vyvrcholením bude odhalenie 3D sochy M. Kukučína a komentovaná prehliadka výstavy.

Účinkujú:

člen Slovenského komorného divadlav Martine Viliam Hriadeľ
huslista Marián Kramár

Výstava Martin Benka v Turci prezentuje maliarovu tvorbu spojenú s regiónom, v ktorom strávil posledné tri desaťročia svojho života. Aktívne centrum kultúrneho života – Martin – navštívil Benka prvýkrát v roku 1913 a za svoj domov si ho zvolil v roku 1939. V roku 1959 sa presťahoval do vily na Kuzmányho ulici 34, v ktorej po jeho smrti vzniklo Múzeum Martina Benku.

Semienka, plody či listy rastlín nekrášlia len prírodu. Pod rukami šikovných ľudí vznikajú z darov rastlinnej ríše šperky a ozdoby, ktoré tešia ľudské oko, upokojujú myseľ a môžu slúžiť na rôzne rituály. Koráliky rastlinného pôvodu vo forme náhrdelníkov, náramkov, náušníc i hudobných nástrojov predstaví výstava Rastlinná ríša – tajuplná šperkovnica.

Fantáziou a inotajmi rezonujúce figurálne maľby Kataríny Vavrovej reprezentujú vrchol imaginatívno-poetickej línie súčasného moderného slovenského výtvarného umenia. Jej permanentné dialógy o ľudskom odcudzovaní sa a približovaní, o stavoch a poryvoch duše zmietanej kolotočom zápasov a pochybností, sú výnimočné a jedinečné. Maľby Kataríny Vavrovej sú nasýtené nespútanou imagináciou, schopnosťou spájať reálne fragmenty spomienok, zážitkov s fascinujúcimi snovými postavami žien, anjelov, animálnymi a rastlinnými motívmi, krajinami, architektúrami a ornamentmi.

Výstava Petra Šaba prináša pohľad na vývin a postup jeho tvorivého programu - poukazuje na jeho ľudské i umelecké korene, hovorí o veciach, ktoré má rád, i o tých, ktoré ho trápia, o hľadaní vlastnej identity, významu morálky, o otázkach svedomia, slobody a zodpovednosti, strát i nádejí, o minulosti, ktorá formuje budúcnosť. Teda javy, myšlienky, pohnútky a výpovede veľmi osobné, intímne, ale zároveň všeobecne ľudské, ktoré vytvárajú priaznivé prostredie k sprostredkovanému dialógu s autorom.

Tradičná, každoročná, už 66. prezentácia fotografií členov martinského fotoklubu Karola Plicku, ktorý hrdo nosí meno významnej osobnosti slovenskej fotografie predstavuje svoju tvorbu za rok 2019.

Pri príležitosti vydania kalendára k blížiacemu sa jubileu, ilustrátora, grafika, maliara a tvorcu logotypov.
Súšasťou podujatia bude atogramiáda a pečiatkovanie knihy Jakele pri káve s tomášom Janovicom.
Moderátor akcie: Rasto Piško

* výstava knižničných ilustrácií pre deti z cyklu
Ikony slovenskej ilustrácie

Tradičná kultúra našich predkov očami mladých výtvarníkov je hlavným motívom projektu Dotyky s ľudovou kultúrou. Štvrtý ročník je venovaný vláknu, ktoré sa ako niť preplieta celou ľudovou kultúrou.

Slovenská národná knižnica
Literárne múzeum
Vás pozýva na otvorenie výstavy
Cválajúce dni Jána Smreka
Výstava predstaví zdigitalizované objekty fondov SNK, Literárneho archívu a Literárneho múzea, ktoré sa týkajú osobnosti Jána Smreka

Na časy, keď si ktokoľvek nemohol v knižnici požičať čokoľvek, si spoločne zaspomíname s našimi hosťami

Zoznámte sa s históriou inštitúcie, ktorá sa významným spôsobom zapísala do hospodárskych dejín Slovenska – Štátneho ústavu pre zveľaďovanie živností.

Slovenská národná knižnica
Vás pozýva na podujatie
Tajomstvá archeológie Turčianskej kotliny
zo série Kultúra na kopci.
Známi archeológovia Dr. Martin Furman a Dr. Milan Horňák poodhalia tajomstvá Turčianskej kotliny a pohovoria o výsledkoch svojej práce.

Každý národ má vynikajúce osobnosti, pôsobiace v rôznych oblastiach ľudskej činnosti. Hrdo sa k nim hlási a pripomína si ich úspechy a zásluhy. Výstava Galéria rómskych osobností je pripomienkou 25 výnimočných ľudí, ktorí sa radia k elite rómskeho spoločenstva na Slovensku a ich úspechy sú hodné nasledovania.

Minerály sú základnými stavebnými časťami všetkých hornín a tvoria základ poznania vedy o Zemi - geológii. Medzi jej odvetvia patrí aj mineralógia, ktorá skúma zloženie, tvar a štruktúru minerálov. Výstava, pripravená v spolupráci so Slovenským banským múzeom a Východoslovenským múzeom, prezentuje návštevníckej verejnosti rozmanitosť prirodzených tvarov kryštálov najpoužívanejšieho minerálu v oblasti keramického, sklárskeho, elektrotechnického, stavebníckeho priemyslu, optiky a klenotníctva.

Pre časy, v ktorých ľudia ešte nezaznamenávali dôležité udalosti v písme, sú oporou pre ich rekonštrukciu len hmotné nálezy. Nájdené doklady pomohli zrekonštruovať aj spôsob života jednej z najvýraznejších kultúr slovenských pravekých dejín. Pred viac ako 3000 rokmi sa aj na území dnešného Slovenska usídlili príslušníci lužickej kultúry. Spôsob života, vyrozprávaný prostredníctvom predmetov, ktoré používali a pokladov, ktorými sa obklopovali.

Slovenská národná knižnica Vás pozýva pri príležitosti Medzinárodného dňa archívov na Deň otvorených dverí v Literárnom archíve.

Trojica fotografov Alan Hyža, Ľubo Stacho a Michal Lašut predstavia svoju tvorbu slovom aj obrazom

Veronika Rónaiová a študenti Katedry pedagogiky výtvarného umenia Trnavskej univerzity.

Výstava predstavuje viac ako 100 druhov exotických orchideí a hybridov. Návštevníci budú mať možnosť pozorovať druhovú rozmanitosť, tvarovú rôznorodosť, farebnú pestrosť a mnohopočetné morfologické adaptácie na extrémne podmienky prostredia ich výskytu.

Slovenská národná knižnica Vás pozýva na inšpiratívne a motivačné rozprávanie so scenáristkami, režisérkami a spisovateľkami Evou Borušovičovou a Barborou Kardošovou

Výstava je prezentáciou kultúrno-historických i súčasných paralel a rozdielov oboch krajín pri príležitosti predsedníctva Slovenskej republiky Rade EÚ a 25. výročia vzniku samostatnej Slovinskej republiky.

Nizozemsko je Nizozensko, krajina ako ľudská dlaň, veď ten ich najväčší kopec v Limburgu nemá ani tristotridsať metrov. Presne toľko, čo má od hladiny Dunajca po svoju skalnú korunu kráľovná Pienin – majestátna Sokolica...

Slovenská národná knižnica Vás pozýva do Literárneho múzea SNK na adventný hudobno-poetický program z poézie básnika Milana Rúfusa, ktorý by v decembri 2018 oslávil 90 rokov. https://goo.gl/TRPb2G

Dokumenty z fondov Slovenská národná knižnica, pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa, predstavia osobnosť Bjørnstjerne Bjørnsona. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru zohral zásadnú úlohu pri získaní medzinárodnej podpory pre vznik prvej ČSR.

V tomto ročníku sa preto plnohodnotnou súčasťou obrazu stáva slovo, ktoré môže obraz dopovedať, definovať, alebo vytvoriť. Slovo písané, slovo maľované, slovo hovorené sa tak stane kľúčom k detskému svetu fantázie, prostredníctvom ktorého budeme mať možnosť obraz nielen vidieť, ale mu aj viac rozumieť.

Pozrime sa spolu na svet rukami a ušami
Slovenská národná knižnica
vás pozýva na podujatie z cyklu #Kultura_na_kopci
MIMI A LÍZA*

23. november 2018, 8:30 - 10:00 a 10:30 - 12:00
Slovenská národná knižnica, Nám. J. C. Hronského 1, Martin

Príďte si vyskúšať, ako sa knihy čítajú prstami. Dado Nagy a autorky rozprávkových príbehov Katarína Kerekesová a Katarína Moláková vám predstavia svet, ktorý sa dá vidieť aj vo veselých farbách.

13. november – Medzinárodný deň nevidiacich

Organizované skupiny je potrebné vopred nahlásiť na:
T +421 43 2451 199, 240

Seminár pri príležitosti 200. výročia narodenia Jána Drahotína Makovického.
Spoznajte s nami tváre literatúry a zistíte, že napr. nie je Makovický ako Makovický.

Slovenská národná knižnica
Vás pozýva na slávnostnú akadémiu k 100. výročiu Martinskej deklarácie
POCTA MARTINSKEJ DEKLARÁCII
31. októbra 2018 o 11:00 h
v Literárnom múzeu SNK
M. R. Štefánika 11 v Martine

#dokumenty_ozivaju po sto rokoch opäť zaznie Deklarácia slovenského národa, ale aj v dokumentoch zachované spomienky priamych aktérov jej prijatia.
Historik prof. R. Holec v prednáške zhodnotí podmienky, za akých vznikol na mape Európy nový štát Československo.
Pozveme Vás aj na virtuálnu výstavu o česko – slovenských vzťahoch od konca 19. storočia - Telegram z Martina.

Národné osvetové centrum
Slovenská národná knižnica
Slovenské národné múzeum – múzeá v Martine
Združenie miest a obcí Slovenska
Vás pozývajú
na slávnostné vyhodnotenie 10. ročníka celoštátnej súťaže

Slovenská kronika 2018
19. októbra 2018 o 10.00 h
Slovenská národná knižnica, Námestie J. C. Hronského 1, Martin
Príďte si vypočuť zaujímavosti o tvorbe kroník a pozrieť tie najkrajšie za rok 2018

Slovenská národná knižnica Vás pozýva na konferenciu
SYMBOLY A RODINY V ČASE*
* Rozhovory o štátnych symboloch, o tom, ako hľadať predkov, skúmať a tvoriť dejiny rodín, obcí a spoločností.

17. - 18. október 2018
Slovenská národná knižnica, Nám. J. C. Hronského 1, Martin

Slovenská národná knižnica

Vás pozýva na

inšpiratívne a motivačné rozprávanie úspešných žien pri dobrej hudbe.

Svet podľa ženy*
Podujatie zo série Kultúra na kopci.

4. október 2018 / 16:30 - 18:30 h
SNK, Nám. J. C. Hronského 1, Martin

Hostia:

* Barbora Švidraňová
herečka a speváčka

* Diana Fabiánová
dokumentaristka, režisérka a scenáristka

* Barbara Štubňová
rozhlasová redaktorka a moderátorka

Tešíme sa na Vás

Výstava predstavuje archeologické nálezy z regiónu Turiec z rôznych historických období až po stredovek. Prezentované obdobia priblížia okrem predmetov aj modely stredovekého hradu a pravekého hradiska. Najmenší návštevníci si na improvizovanom nálezisku budú môcť vyskúšať prácu archeológa.

Interaktívna výstava SNK vytvorená v spolupráci so ŠÚV Josefa Vydru, Bratislava, prezentuje "rozprávkové" témy inšpiratívnym spôsobom. Názvy a posolstvá rozprávok vás presvedčia o tom, že sú stále aktuálne nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Skrývajú v sebe skúsenosti mnohých generácii a vďaka tomu sa v osude rozprávkového hrdinu spozná nejeden z nás.

Viete, akú dlhú cestu muselo prejsť ľanové semienko, aby sa z neho stala napríklad niť?
Každú stredu, štvrtok a piatok v termíne od 22. 8. 2018 do 7. 9. 2018 vám demonštrátori postupne predvedú, ako sa ľan rosil, spracúval na trlici a šteti, ako sa priadla ľanová niť z kúdele či tkalo plátno na krosnách a hotové sa bielilo na slnku.

Ašot Haas je významný predstaviteľ mladej generácie výtvarných umelcov. Jeho dielo zaujalo a bolo úspešne prezentované na výstavách doma a v zahraničí. Je držiteľom viacerých ocenení a jeho práce sú zastúpené vo významných umeleckých zbierkach.

Výstava predstavuje cca 50 diel z oblasti maliarskej, grafickej, kresby a ilustrácie.

Turčianska galéria ponúka návštevníkom možnosť vidieť všetky novozreštaurované diela na výstave. Návštevníci tak budú môcť na vlastné oči uvidieť precíznu a náročnú reštaurátorskú prácu Jarmily Tarajčákovej. Podľa fotografií si budú môcť porovnať ako vyzerali poškodené diela pred a po reštaurátorskom zákroku. Bližšie sa oboznámia s tým, ako tento zaujímavý proces prebiehal.

Maliar a sochár Adelio SARRO, ktorého často nazývajú aj Picassom Brazílie, je autorom obrazov, ktoré sú nosnou súčasťou výstavy. Jeho pestrofarebné, jemné a harmonickým dojmom pôsobiace scény, zvýraznené jeho typickým rukopisom, s atmosférou silných emócií a plasticitou pripomínajúcou starých majstrov, pútajú pozornosť návštevníkov na mnohých miestach Európy.

Interaktívna výstava SNK vytvorená v spolupráci so ŠÚV Josefa Vydru, Bratislava, prezentuje "rozprávkové" témy inšpiratívnym architektonicko-výtvarným riešením, ktoré demonštruje, že príbeh rozprávky je aktuálny pre viaceré vekové kategórie čitateľov / poslucháčov.

Slovenská národná knižnica
Vás pozýva na prezentáciu knihy
[ne]známe príbehy
Osem zabudnutých osobností 19. a 20. storočia
30. máj 2018 o 16.30 h.
Literárne múzeum SNK, Martin

Príďte si pripomenúť / zoznámiť sa s príbehmi osobností*, ktoré sú pre Vás [ne]známe
* Mikuláš Dohnány, Andrej Truchlý Sytniansky, Ľudovít Vansa, Karol Anton Medvecký, Ján Hlavaj, Karol Markovič, Eduard Hrnčiřík

Zbierky dokumentujú aj spôsob odievania Rómov, spája minulosť so súčasnosťou prostredníctvom odevov z produkcie Súkromnej strednej odbornej školy v Kežmarku, Biela voda. Jej študentky čerpajú z tradícií, zameriavajú sa na nielen na repliky historických, tradičných odevov, ale využívajú tradičné prvky aj v rámci modernej tvorby.

Slovenská národná knižnica
Vás pozýva na prezentáciu knihy

Mingovia v príbehoch a v histórii,
ktorá sa uskutoční 22. mája 2018 v Slovenskej národnej knižnici za účasti J. E. veľvyslanca Čínskej ľudovej republiky v SR, predsedu Slovenského paralympijského výboru a ďalších hostí.

Dejiny slovenskej fotografie sú plné nezbadaných, polozabudnutých či celkom zabudnutých osobností. Avšak máloktorá bola donedávna taká neznáma ako Ján Galanda. Ako väčšina moderných slovenských fotografov bol fotoamatérom, v občianskom živote pracoval ako bankový úradník. Galanda začal sústavnejšie fotografovať až v prvej polovici tridsiatych rokov. Fotografoval to, čo väčšina amatérov – dokumentoval svoje mimopracovné záujmy a aktivity, cestovanie, turistiku, šport.

Galandove umelecké počiatky boli obsahovo poznačené ťažkými životnými situáciami, ako aj následkami prvej svetovej vojny. V tom mu bol veľmi blízky nórsky maliar Edvard Munch, čo sa prejavilo najmä v grafike. No postupne sa prepracoval k pozitívnejšiemu pohľadu na život a svet najmä pod vplyvom francúzskeho maliarskeho optimizmu. Prejavilo sa to najmä v spracúvaní témy venovanej žene v jej troch fázach - mladej kráse, zrelom materstve a motíve staroby.

V roku 2018 uplynie 30 rokov od úmrtia Pavla Tótha, významného predstaviteľa a spoluzakladateľa Skupiny Mikuláša Galandu. Samostatnou výstavou a retrospektívou sochárskej tvorby si chce preto Turčianska galéria pripomenúť jeho špecifický prínos do slovenského neoavantgardného umenia v druhej pol. 20. storočia.

Svetlo sveta uzrel Luxus clan. Dvanásť skladieb, rap o všetkom a o ničom, k tomu dvadsaťosemstranový booklet s textami a mastering z renomovaného štúdia. Modré hory ho prinesú do Turca, aby ním 18. mája ožilo martinské kino Scéna.

Čepiec zastával v minulosti veľmi dôležitú úlohu v tradičnom ženskom odeve. Symbolizoval zmenu stavu svojej nositeľky – z dievčaťa sa stala žena. Výstava predstavuje čepce z rôznych oblastí Slovenska, spoločenských vrstiev aj prostredí.

Interaktívna výstava SNK vytvorená v spolupráci so ŠÚV Josefa Vydru, Bratislava, prezentuje "rozprávkové" témy inšpiratívnym architektonicko-výtvarným riešením, ktoré demonštruje, že príbeh rozprávky je aktuálny pre rôzne vekové kategórie čitateľov.

Febiofest oslavuje a Slovensko s ním. Z Bratislavy sa tento medzinárodný filmový festival vydá naprieč krajinou. Jednou zo zastávok festivalu, ktorý do Veľkej noci precestuje celé Slovensko, bude aj metropola Turca. V Martine strávi šesť dní, počas ktorých sa diváci môžu tešiť na desať filmových premietaní.

Slovenská národná knižnica Vás pozýva na 19. ročník
Týždňa slovenských knižníc,
ktorý bude plný pútavých podujatí pre všetky vekové kategórie.

Uvidíme sa 5. - 10. marca 2018 v SNK

Od roku 1985 je 21. február označený v kalendári ako Svetový deň sprievodcov. Práve na tento deň pripadá výročie založenia Svetovej federácie asociácií turistických sprievodcov. Pripomenú si ho aj v metropole Turca. Ako inak, už tradičnou bezplatnou prehliadkou mesta s výkladom sprievodcu.

Slovenská národná knižnica v rámci podujatí Kultúra na kopci, pozýva cestovateľov na cestu
OKOLO SVETA s Pavlom Hiraxom Baričákom
Vyrážame vo štvrtok 22. februára 2018 o 17.00 h z Konferenčnej sály SNK (Hostihora).
Možno pôjdeme podľa GPS a možno Prstom po mape. Tešíme sa na Vás!

Čaká nás:
* Premietanie a rozprávanie o Nepále
* Cesta okolo Anapúrn - Káthmandu - Chitwan
* Prstom po mape s Jankou Cabadajovou
* Predstavenie knihy Nepál (Cesta okolo Anapúrn, cesta do seba)
* Hudobný sprievod Michal Kulich

Slovenská národná knižnica pozýva cestovateľov na výstavu

PRSTOM PO MAPE*,
ktorá dokumentuje zmeny v ľudskom videní sveta prostredníctvom najkrajších historických máp, vedút a mestských plánov v zbierkach SNK.

* Vernisáž výstavy: 1. decembra 2017 o 17.00 h
Výstava bude prístupná od 1. decembra 2017 do 14. apríla 2018* v priestoroch Literárneho múzea SNK,
ul. M. R. Štefánika 11 v Martine.
49.0671225, 18.9207612

Mapa je symbol cestovania. Historická mapa odzrkadľuje dejinné zmeny na danom území. Zároveň vyjadruje rozsah poznania generácie jej tvorcov.

Zobrazenia Panny Márie vnímali naši predkovia ako predmety symbolické, poskytujúce ochranu. Zároveň sú jedným z najpôsobivejších prejavov ľudového výtvarného umenia. Výstava približuje predmety s mariánskou tematikou tak, ako ich vnímali naši predkovia a zároveň poukazuje na ich pretrvávajúcu symboliku.

Tvorivý život Petra Ďuríka je nevyhnutnou súčasťou kultúrneho diania Martina. Roky formoval vizuálny štýl kultúrnych akcií: Scénická žatva v Martine, Ekoplagát a Celoslovenská výstava kresby v Žiline ako tvorca plagátov, pozvánok a programových bulletinov. V poslednom čase je to Trienále umenia knihy v Martine. O tejto časti jeho práce platí to isté, čo o jeho knižných kreáciách – nezaprie v sebe bytostného typografa. Písmo je jeho hlavným vyjadrovacím prostriedkom.

Atmosféra Vianoc zahalí aj metropolu Turca. Návštevníkov čakajú stánky s tradičnými výrobkami a remeslá s vianočnou tematikou aj pestrý program. Vianočné trhy sa budú konať na krásne vyzdobenom Divadelnom námestí počas troch týždňov od 6. do 31. decembra.

Tradičná, každoročná, už 64. prezentácia fotografií členov martinského fotoklubu, ktorý už 20-ty rok nosí meno významnej osobnosti slovenskej fotografie predstavuje posledný rok svojej tvorby. Výstava nie je tematicky ohraničená prezentuje rôznorodý pohľad na krajinu, detail, portrét, „street“, makro snímky.

Nechajte sa vtiahnuť do víru obyčají predvianočného a vianočného obdobia z čias našich predkov. V nedeľu 10. decembra budú znieť v Turci koledy a vinše sprevádzajúce posledné tohtoročné podujatie Múzea slovenskej dediny Slovenského národného múzea v Martine.

Predvianočné a vianočné zvyky, obchôdzky koledníkov a Mikuláša s anjelom a čertom, výroba vianočných ozdôb, pečenie vianočných oblátok, zdobenie medovníkov.

Aj tento rok, v prvý decembrový pondelok sa už tradične rozsvietia sviečky na symbolickom vianočnom stromčeku v martinskom Dome Jozefa Cígera Hronského. Popoludňajšie hodiny v ňom budú patriť Matičným Vianociam, ktoré znova dávajú možnosť stretnúť sa, porozprávať sa o roku minulom, zaspievať si tradičnú slovenskú koledu, či ochutnať slovenské vianočné pečivo.

Hlavným cieľom viacročného projektu Múzea Vojvodiny v Novom Sade je prostredníctvom multidisciplinárnej výstavy predstaviť tie charakteristiky Slovákov vo Vojvodine, ktoré sú dokladom ich identity. Ako výsledok spoločnej práce tímu etnológov, historikov a historikov umenia sa na výstave prezentuje bohatstvo slovenského hmotného, duchovného a kultúrneho dedičstva.

Priestor je obzvlášť dôležitým aspektom Faškovej tvorby, ktorým je podčiarknutá jeho pôvodná profesia, ale evidentne aj estetický vkus výtvarne činného architekta, či lepšie povedané, architektonicky mysliaceho výtvarníka. Z tohto dôvodu vníma súvislosti medzi formami nie v ich plošných interakciách, ale v plastickom spolupôsobení ich tektonických kvalít.

Názov Znaky maliarskeho gesta má upriamiť pozornosť na svojskú štylisticko-formálnu stránku v maľbe, ako ju poznáme z rôznorodých techník druhej polovice 20. storočia, naplno sa rozvíjajúcich abstraktným expresionizmom a informelom.

Počas druhej novembrovej soboty sa pri martinskom Penzióne Ľadoveň budú šíriť vône rôznych druhov klobás, kapustnice, zabíjačkových špecialít, syrov, pečených "husokačíc" ale i medoviny, medovníčkov, turčianskych trdelníkov, pečených gaštanov či pukancov.

Výstava ponúka návštevníkom možnosť nahliadnuť do tých najcennejších fondov a dokumentov, ktoré sa s reformáciou viažu a sú deponované v SNK. Zachytávajú zmeny - a to nielen cirkevné, ale aj spoločenské, historické i kultúrne, ktorými uhorská a slovenská spoločnosť prešla pod vplyvom reformácie. Výstava zároveň zachytáva vplyv nových myšlienok na rozvoj jazykov, školstva a vzdelanosti ale aj vznik protihabsburgských povstaní a národné obrodenie v 19. storočí.

Ak osláviť Martina, tak kde inde ako v kolíske slovenského národa. Metropola Turca si uctí sviatok svojho patróna dvojdňovými hodmi lákajúcimi na bohatý program, skvelé trhy a dobroty od výmyslu sveta.

Špecifickým a ojedinelým fenoménom ľudovej kultúry Slovenska je drotárstvo. Jeho vznik sa viaže ku koncu 17. a začiatku 18. storočia. V tom čase sa v severozápadnej oblasti Slovenska - vplyvom blízkeho Sliezska s rozvinutým železiarstvom - začal na opravy hlinených nádob i výrobu drobných úžitkových predmetov používať drôt. Drotári spočiatku pracovali pre miestny trh, neskôr ich cesty smerovali do všetkých svetových strán, aby napokon v krajinách strednej a východnej Európy zakladali remeselnícke dielne a manufaktúry.

Turčianska galéria v Martine získala v minulom roku finančné prostriedky z Fondu na podporu umenia určené na dva projekty reštaurovania umeleckých diel.

Ukážky tradičného spracovania a využitia poľnohospodárskych plodín pred zimným uskladnením, zemiaky v tradičnej a súčasnej kultúre, ochutnávky zemiakových jedál.

Tradičné jarmočné stretnutie s ľudovo-umeleckými výrobcami a remeselníkmi zo severozápadného Slovenska a iných regiónov.

„Človek pre prírodu, nielen príroda pre človeka.“ Poznávanie, ochrana a prezentácia krás živej a neživej prírody.

Symbolické je počúvať jazz práve dnes, kedy je táto hudba ľudskej emancipácie ojedinelým manifestom proti bezbrehému individualizmu v krízami zmietanej spoločnosti. Tento text venovaný Ivanovým fotografiám jazzových velikánov nie je umeleckohistorickou analýzou, ale skôr osobnou úvahou o kultúre a ideách ktoré sú s touto hudbou spojené. Píšem túto úvahu rovnako z pozície obyvateľa planéty, kde Jazz je cestou slobody.

Grafik a maliar Karol Felix (nar. 1961) patrí k najosobitejším slovenským výtvarným umelcom svojej generácie. V roku 1987 absolvoval štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, dnes už na legendárnom oddelení voľnej grafiky a knižnej ilustrácie u prof. Albína Brunovského, a odvtedy rozvíja svoj precízny a zároveň rozmanitý výtvarný program. Karol Felix sa doteraz predstavil na viac ako šesťdesiatich samostatných výstavách na Slovensku a v zahraničí.

Výstava prezentujúca premenu surovej hliny na predmety bežného používania.

Divadelný festival, ktorému niet páru. Skutočná žatva. Vrcholná prehliadka amatérskeho divadla do Martina opäť prinesie aj tvorivé divadelné dielne.

Oslava zberu úrody, ukážky spracovania obilia vrátane ručného mlátenia a mletia, ukážky prípravy tradičných jedál z obilnín.

Lietavský hrad už stáročia stojí ako skalný strážca uprostred lesov a lúk. Svojou dispozíciou a tajomnom priťahoval návštevníkov po mnoho rokov aj po svojom spustnutí. A pritiahol aj takých, ktorí mu v súčasnosti odovzdávajú svoj čas, silu, vedomosti a lásku. Pritiahol dobrovoľných záchrancov hradných ruín a my dúfame že prostredníctvom tejto výstavy, pritiahne pozornosť a záujem aj návštevníkov múzea.

Tradičná kultúra, folklór, zvyky a ľudová umelecká výroba regiónu Liptov.

Spoznajte činnosti, ktoré v minulosti sprevádzali každodenný život domácností pri výrobe a údržbe textilu. V Múzeu slovenskej dediny sa na podujatí Ľanová nedeľa dozviete, ako sa v minulosti trepal a česal ľan, priadli nite, tkali koberce či prala bielizeň.

Pohľad umelca na komplexnosť ľudskej fantázie, detskej hry, či fragmentov dávnych ľudových tradícií, zaklínadlami začínajúc a fašiangovou vynaliezavosťou končiac. Obrazmi nejasných spomienok na nevinné sny detských rokov, tak Ever Púček až príliš konkrétne tlmočí správu o pominuteľnosti tej kreatívnej a oslobodzujúcej sily ľudskej fantázie.

Maliar a ilustrátor Jozef Vrtiak (1920 - 1993) aktívne pôsobil na výtvarnej scéne od 50. do začiatku 90. rokov 20. storočia, avšak ani raz nevystavoval svoje diela v rodnom Turci. Na výtvarnú scénu vstúpil ako ilustrátor a grafik, spolupracoval s viacerými knižnými vydavateľstvami zameranými na diela slovenskej klasiky.

Stavanie májov a ľúbostné zvykoslovie v podaní folklórnych súborov a ľudových hudieb.

Príďte sa pokochať sviežou jarnou zeleňou a pripomeňte si spolu s nami zvyky našich predkov spojené s láskou. Na nedeľu 30. apríla 2017 je pripravené hravé i magické putovanie láskou v časoch minulých, ktoré sa uskutoční v čase od 10:00 do 16:00 v areáli Múzea slovenskej dediny.

Život výtvarníka Ivana Štubňu bol spojený s regiónom Turca a jeho grafická tvorba je motivicky spätá s kultúrnou krajinou slovenského vidieku, a teda s charakteristickými témami zo života na dedine. Prípad figúra je tematickou výstavou analyzujúcou umeleckú štylizáciu ľudskej postavy v grafike tohto žiaľ nie dostatočne doceňovaného člena skupiny Mikuláša Galandu.

Počas veľkonočných prázdni si malí či veľkí návštevníci môžu vyskúšať zaujímavú tradičnú techniku - zdobenie vajíčok voskom.

Historici umenia o ňom píšu ako o maliarovi miest, považujú ho za maliara „urbanistických krajín„, za básnika asfaltu, za alchymistu architektúry, ale aj za „svetobežníka v papučiach“. Obrazne povedané – Emerik Feješ precestoval celý svet sediac za stolom. Hlavnou inšpiráciou sa pre neho stali čiernobiele pohľadnice, ktoré mu známi donášali a on ich transformoval do svojich výtvarných predstáv.

Neodmysliteľným symbolom sviatkov Veľkej noci sú zdobené vajíčka. S najčastejšími technikami, ktorými sa zdobili kraslice, sa návštevníci múzea budú môcť zoznámiť počas programovej nedele a priamo od výrobcov si ich aj kúpiť. Okrem kraslíc sú pripravené aj iné ukážky výroby a predaj ľudovo-umeleckých výrobkov.

Výstava ponúka rôzne typy tohto ľudového nástroja a jeho súčasti zo zbierok Hudobného múzea, doplnené exponátmi Slovenského národného múzea v Martine. Históriu, vznik či zloženie približuje vďaka textovým panelom a predmetom ľudovej výroby zdobených rôznymi vyobrazeniami gajdošov i gájd.

Poézia bielej farby sprostredkovaná cez fotoaparát významného slovenského fotografa Igora Grossmanna. Výstava predstavuje krásu zimnej krajiny na slovenskom vidieku, jeho ľudí a tradície.

Svadba je jednou z najvýznamnejších udalostí v živote človeka. Nevesta ju prežíva veľmi intenzívne a snaží sa, aby tento deň bol nezabudnuteľný.
Dúfame, že nezabudnuteľnou, a to nielen pre vydajachtivé dámy, sa stane aj výstava s názvom Krásna nevesta.

Kniha ako signifikantný artefakt ľudskej kultúry je ideálnym médiom, na ktorom je možné demonštrovať aktuálne procesy formovania výtvarného myslenia v polohách konceptuálneho umenia, umenia inštalácie, ale aj najrôznejších skulpturálnych, plastických, digitálnych, ale aj klasickejších výtvarných postupov spracovania tých najrôznejších tém.

Už 29. novembra bude v Turčianskej galérii v Martine sprístupnená nová výstava, ktorá návštevníkom ponúkne pohľad na zaujímavú umeleckú kombináciu kameňa a skla. Kontrast materiálov akými sú kameň a sklo evokuje protichodné obsahy a ich dialogickosť je v umení a architektúre využívaná programovo. K fascinujúcemu dialógu dochádza práve ak máme dočinenia s tvorbou, ktorá sa snaží rešpektovať prírodné danosti kameňa ako aj úžitkové vlastnosti skla.

Výstava detských prác, ktoré vznikli v rámci projektu výtvarných dielní pre deti s mentálnym alebo iným zdravotným handicapom, zameraný na rôzne témy a výtvarné techniky.

Výstava Oslava karikatúry sa koná pri príležitosti 50. narodenín autora. Na jej slávnostnom otvorení v duchu hesla „Smejme sa dnes, lebo zajtra bude neskoro“ sa uskutočnil aj krst najnovšej knihy aforizmov od Jula Ondreja a Bruna Horeckého s názvom Škola prehrou. Karikaturista, ilustrátor Bruno Horecký sa narodil v Martine 16.10.1966, kde žije dodnes. Jeho prvá kreslená karikatúra bola uverejnená v časopise Život keď mal 11 rokov.