Dürer nebol len maliarom, zaujímal sa aj o teóriu, neuspokojil sa iba s výtvarnou tvorbou. Zaujímali ho matematické zákonitosti, chcel vedieť, ako podľa matematických pravidiel vytvoriť krásu. Využil svoje matematické poznatky o kráse a proporciách vo výtvarnom umení, o geometrii a lineárnej perspektíve, architektúre a fortifikačných systémoch, či o ľudskom tele a zostavil do ucelených publikácií. Za základ si zobral ešte Vitruviove poznatky, ktoré doplnil o svoje vlastné pozorovania (preštudoval proporcie približne 300 ľudí). Nezaujímal ho ideál krásy ako taký, veril, že krása je v rôznosti a jeho poznatky mali slúžiť k tomu, aby umelec dokázal vytvoriť krásne obrazy.