Otváracie hodiny dnes zatvorené
Posledná aktualizácia: 04. 01. 2023
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
- | Otvorené od 9:00 - 17:00 | 13:00 - 17:00 |
Cenník 5 € Dospelí 1 € Deti (6-15 rokov)
Posledná aktualizácia: 04. 01. 2023
Rodinná vstupenka zahŕňa 2 dospelých a 3 deti do 15 rokov.
Deti do 6r | Deti 6-15r | Študenti | Dospelí | Rodinné vstupné | Dôchodcovia | ZŤP |
---|---|---|---|---|---|---|
1 € | 1 € | 3 € | 5 € | 8 € | 3 € | 1,50 € |
Na tomto mieste je možné uplatniť kultúrne poukazy
Udalosti zobraziť predchádzajúce

Ernest Zmeták – Intímne všestranný
Tatranská galéria v Poprade prináša výstavu úspešného slovenského umelca Ernesta Zmetáka (12. 1. 1919 – 13. 5. 2004). Okrem voľnej výtvarnej tvorby sa venoval návrhom na známky, vitráže, divadelné opony, gobelíny, artprotisy a mozaiky.
Jaroslav Vyhnička: simple_of_nature
Výstava talentovaného fotografa, filmára aj skladateľa hudby v jednom s citlivým prístupom k prírode.
Dušan Kállay & Kamila Štanclová: Magické svety
Prierezová výstava tvorby dvoch významných osobností slovenského výtvarného umenia z oblasti maľby, grafiky, užitého umenia, oceňovaných doma aj v zahraničí.
Lego v galérii
Veľká výstava kolekcií lega s možnosťou aktívnej hry pre rodiny s deťmi vo vytvorenej herni priamo v priestoroch galérie v spolupráci so spoločnosťou Bricklandia.

Vincent Hložník - Strhujúce príbehy
Rozsiahla výstava (maľba, kresba, grafika) jedného z najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov, obohatená o návrhy vytráží pre Konkatedrálu sedembolestnej Panny Márie v Poprade, vystavené po prvýkrát. Diela zapožičia PGU Žilina a súkromný zberateľ.

Ferdinand Katona – Nálady Tatier
Výstava zaujímavých diel aj s tatranskou tematikou, mnohé z nich sú vystavené po prvýkrát, získané akvizíciou do fondu Tatranskej galérie.

Anjel Vianoc 2022
Tatranská galéria v Poprade usporiadala už 17. ročník tradičnej predvianočnej detskej výtvarnej súťaže Anjel Vianoc. Prvýkrát sa mohli deti do tejto aktivity zapojiť v roku 2004. Pôvodne okresná súťaž časom rozšírila svoje pôsobenie na celé Slovensko a získala si mnohých priaznivcov. Každoročne v nej svoj talent a výtvarnú zručnosť prezentuje niekoľko stoviek súťažiacich z viac ako stovky škôl. Inak tomu nebolo ani tento rok.
V porovnaní s minulým „pandemickým“ ročníkom sa súťaže zúčastnilo o niekoľko desiatok škôl viac a aj súťažných prác je o niekoľko stoviek viac. Zapojili sa žiaci materských, základných, špeciálnych, základných umeleckých a stredných škôl, a to s celkovým počtom 1162 prác zo 155 škôl.

Ján Zoričák – Heimat ozvena z vesmíru
Tvorba Jána Zoričáka je rozpoznateľná na prvý pohľad. Je obzvlášť pozoruhodné, že celý zložitý proces výroby sklenenej plastiky realizuje autor sám. Je propagátorom nového prístupu ku sklu ako samostatnému výtvarnému médiu. Pri tvorbe využíva základné geometrické tvary, ktoré následne brúsi, matuje, leští, vkladá rôzne farby a drahé kovy. Používa rozmanité inovatívne postupy (šošovkovité výbrusy), využíva chemické a fyzikálne vlastnosti blokov olovnatého skla, ktoré slúžili pri experimentovaní na časticových urýchľovačoch v CERNe a vyznačujú sa vysokou hustotou, odolnosťou i vysokým leskom.
Svoje plastiky vytvára v cykloch, väčšinou súvisiacich s vesmírom (Vesmírne signály, Poslovia vesmíru, Veľký tresk, Nebeské kytice, Nebeské záhrady, Hviezdy...).

Man Ray – Madeleine Deslandes, Paris 1925
Minimalistická výstava v Tatranskej galérii v Poprade približuje tvorbu Man Raya a príbeh originálneho portrétu Madeleine Deslandes z roku 1925.
Man Ray (1890 – 1976), vlastným menom Emmanuel Radnitzky, patrí nepochybne k hlavným osobnostiam dejín fotografie a výtvarného umenia 20. storočia. Narodil sa 27. augusta 1890 vo Filadelfii, jeho smerovanie však zásadne ovplyvnil až kontakt s prostredím New Yorku, kam sa presťahoval v roku 1911. New York na počiatku minulého storočia nebol len ekonomicky rýchlo rastúcim centrom, ale aj ohniskom kultúrnym, prijímajúcim umenie. Dôležitou spojnicou medzi Európou a Amerikou bola v tom čase osobnosť fotografa Alfreda Stieglitza, ktorý prevádzkoval galériu prezývanú „291“, jeden z dôležitých mostov medzi starým a novým svetom.
Región sa môže pochváliť mimoriadne bohatým fondom pamiatok stredovekej architektúry, dreveného sochárstva i nástennej a tabuľovej maľby. Pamiatky architektúry sú lákavým magnetom turistického ruchu. Ak k tomu pripočítame nevšednú krásu prírodného bohatstva, je celkom prirodzené, že tento región lákal a zrodil umelecky založené duše. V období neskorého klasicizmu vzniká na Spiši dokonca nová maliarska tradícia. Hovorí sa jej – spišská maliarska škola. Tá dala základ neskoršej slovenskej výtvarnej škole, ktorá sa orientovala na idey národného obrodenia. Spišskú maliarsku školu rozvíjal maliar dánskeho pôvodu Ján Jakub Stunder, známy portrétnou klasicistickou tvorbou, neskôr s príklonom k romantizmu. Spišskí maliari ako Jozef Czauczik, Teodor Boemm, Ján Jakub Müller, Titus Szent-Istványi či Karol Tibély okrem portrétu pestovali aj krajinomaľbu. Spišský maliarsky okruh sa v prvej polovici 19. storočia stal na území dnešného Slovenska popredným umeleckým centrom. Mnohí z umelcov sa však popri maľovaní venovali svojmu občianskemu povolaniu. Umelci s vyššími ambíciami odchádzali do sveta. V druhej polovici 19. storočia sa do centra Uhorska, teda do Budapešti, rozhodli odísť aj Ladislav Medňanský, Ferdinand Katona, Andrej Bača a ďalší. Kontakt s krajinou Spiša však nestratili, dôkazom sú ich početné krajinárske práce s námetmi tatranskej prírody.
Prvými profesionálnymi maliarmi, ktorí sa v kraji pod Tatrami natrvalo usídlili na začiatku 20. storočia boli Jozef Hanula (v Spišskej Novej Vsi) a Andor Borúth (v Tatranskej Polianke). V období medzi dvomi vojnami sa v Kežmarku usadil Karol Šovánka, vo Važci český maliar Jan Hála, Otakar Štáfl si zvolil za svoj domov Vysoké Tatry. Tatry ako námet začínajú prenikať do tvorby čoraz väčšieho množstva výtvarných umelcov.
Hoci sa Tatry a región pod nimi stali bohatým inšpiračným zdrojom umelcov už na konci 19. storočia, ani na začiatku toho ďalšieho sa diela výtvarného umenia nestali zdrojom záujmu systematickej zberateľskej činnosti. Tatranské múzeum vo Veľkej (založené r. 1882) a Múzeum Karpatského spolku v Poprade (založené r. 1886) do svojich zbierok sústreďovali predovšetkým prírodovedné predmety. Výtvarné diela pribúdali skôr náhodne. Po druhej svetovej vojne obe múzeá prešli fúziou a vzniklo Tatranské múzeum (od r. 1961 Podtatranské múzeum). Z neho boli v roku 1957 vyčlenené zbierky, viažuce sa k Vysokým Tatrám, aby dali základ Múzea Tanapu. Medzi nimi bola aj kolekcia kresieb, grafických listov a malieb, ktorá má význam pre poznanie počiatkov tatranskej krajinomaľby. Cenné sú najmä panorámy Tatier od Juraja Buchholtza zo začiatku 18. storočia, ilustrácie najstarších tatranských cestopisov z konca 18. storočia či gvašová panoráma Antona Schweitzera.
Čoraz aktívnejší výtvarný život pod Tatrami prirodzene podnietil aj výstavnú činnosť. Prvá známa umelecká výstava v regióne sa konala v júli 1895 a znova o rok neskôr v Dolnom Smokovci. Svoju kolekciu obrazov vystavoval Ferdinand Katona. V roku 1901 vystavovali svoje diela najmä maďarskí umelci v Kežmarku (hotel Messe). Na putovnej výstave uhorských maliarov v Kežmarku v roku 1911 vystavovali aj spišskí profesori kreslenia. V zimnej sezóne 1913 predajná výstava obrazov oživila Tatranskú Lomnicu. V medzivojnových rokoch sa intenzita výstav zvýšila, pribúdali individuálne výstavy jednotlivých autorov (Borúth, Winkler, Šovanka, Barna, Alexy atď.). Výstavy sa konali aj v Novom Smokovci, na Štrbskom Plese, v Tatranskej Polianke.
Info o doprave zobraziť na mape
Verejná doprava
V meste Poprad sa nachádza vlaková aj autobusová stanica alebo zastávka.
Tip: Prihláste sa a nechajte si zobraziť navigáciu k tomuto miestu.
Ubytovanie v okolí Tatranská galéria na mape
Problém s miestom?
- Narazili ste na nejakú chybu v údajoch?
- Chýbajú niektoré dôležité informácie?
Problém s komentárom?
- Obsahuje komentár nepravdivé informácie?
- Obsahuje komentár nadávky či iné hanlivé slová?