Otváracie hodiny otvorené do 17:00

Posledná aktualizácia: 31. 01. 2017

Cenník 3 € Dospelí      1 € Deti (3-15 rokov)

Posledná aktualizácia: 31. 01. 2017

Udalosti zobraziť predchádzajúce

Ó hory, ó hory, ó hory

12. 9. 2018   –   9. 12. 2018

Pohľad na súčasnú architektúru v českých a slovenských horách v historickom a krajinnom kontexte

3 € Dospelí

1,50 € Deti

Francisco Goya - Vízie

20. 9. 2018   –   2. 12. 2018

Francisco Goya bol najdlhšie žijúcim a najvplyvnejším géniom európskeho maliarstva 18. storočia. Jeho monumentálne dielo je charakteristické polaritou barokového rozmachu a klasicistickej jasnosti. Príznačná je obdivuhodná kompozícia, zjednodušená technika, veľmi originálna farebnosť a svetlosť. K osobitým črtám maliarovho prejavu patria formálna deformácia tvaru a fantastika obsahu.

3 € Dospelí

1,50 € Deti

Viktor Frešo: Od Tatier k Dunaju

3. 8. 2018   –   16. 9. 2018

Individuálna výstava Viktora Freša prináša jeho aktuálne výtvarné myslenie. Teda koncentruje sa predovšetkým na jeho materiálne kľúčové sochárske práce – prvýkrát ukázané v takom rozsahu a premenách. Práve spojenie post-konceptuálnych a punkových prístupov vytvárajú osobitú poetiku jeho umenia surových gest.

3 € Dospelí

1,50 € Deti

Miroslav Cipár - Hra pre naše oči / Moja krajina je moja fantázia

25. 5. 2018   –   26. 7. 2018

Výstava je venovaná významnému umelcovi Miroslavovi Cipárovi. Prvky výstavy sú inšpirované jeho ilustráciami detských kníh, a tak vznikol kolotoč, hojdačka, hojdací koník alebo štadión v rybej konzerve ako bábkové divadlo. Celé je to fantazijný svet uja Mira, do ktorého pozývame všetky deti s fantáziou.

3 € Dospelí

1 € Deti

Aaltova príroda

16. 3. 2018   –   10. 6. 2018

Alvar Aalto (1898-1976) patrí ku skupine tých najvýznamnejších tvorcov modernej architektúry a umenia 20. storočia, ktorých filozofia pohľadu na svet a myšlienky vplývajúce na kvalitu životného priestoru sú stále aktuálne.

3 € Dospelí

1,50 € Deti

Región sa môže pochváliť mimoriadne bohatým fondom pamiatok stredovekej architektúry, dreveného sochárstva i nástennej a tabuľovej maľby. Pamiatky architektúry sú lákavým magnetom turistického ruchu. Ak k tomu pripočítame nevšednú krásu prírodného bohatstva, je celkom prirodzené, že tento región lákal a zrodil umelecky založené duše. V období neskorého klasicizmu vzniká na Spiši dokonca nová maliarska tradícia. Hovorí sa jej – spišská maliarska škola. Tá dala základ neskoršej slovenskej výtvarnej škole, ktorá sa orientovala na idey národného obrodenia. Spišskú maliarsku školu rozvíjal maliar dánskeho pôvodu Ján Jakub Stunder, známy portrétnou klasicistickou tvorbou, neskôr s príklonom k romantizmu. Spišskí maliari ako Jozef Czauczik, Teodor Boemm, Ján Jakub Müller, Titus Szent-Istványi či Karol Tibély okrem portrétu pestovali aj krajinomaľbu. Spišský maliarsky okruh sa v prvej polovici 19. storočia stal na území dnešného Slovenska popredným umeleckým centrom. Mnohí z umelcov sa však popri maľovaní venovali svojmu občianskemu povolaniu. Umelci s vyššími ambíciami odchádzali do sveta. V druhej polovici 19. storočia sa do centra Uhorska, teda do Budapešti, rozhodli odísť aj Ladislav Medňanský, Ferdinand Katona, Andrej Bača a ďalší. Kontakt s krajinou Spiša však nestratili, dôkazom sú ich početné krajinárske práce s námetmi tatranskej prírody.

Prvými profesionálnymi maliarmi, ktorí sa v kraji pod Tatrami natrvalo usídlili na začiatku 20. storočia boli Jozef Hanula (v Spišskej Novej Vsi) a Andor Borúth (v Tatranskej Polianke). V období medzi dvomi vojnami sa v Kežmarku usadil Karol Šovánka, vo Važci český maliar Jan Hála, Otakar Štáfl si zvolil za svoj domov Vysoké Tatry. Tatry ako námet začínajú prenikať do tvorby čoraz väčšieho množstva výtvarných umelcov.
Hoci sa Tatry a región pod nimi stali bohatým inšpiračným zdrojom umelcov už na konci 19. storočia, ani na začiatku toho ďalšieho sa diela výtvarného umenia nestali zdrojom záujmu systematickej zberateľskej činnosti. Tatranské múzeum vo Veľkej (založené r. 1882) a Múzeum Karpatského spolku v Poprade (založené r. 1886) do svojich zbierok sústreďovali predovšetkým prírodovedné predmety. Výtvarné diela pribúdali skôr náhodne. Po druhej svetovej vojne obe múzeá prešli fúziou a vzniklo Tatranské múzeum (od r. 1961 Podtatranské múzeum). Z neho boli v roku 1957 vyčlenené zbierky, viažuce sa k Vysokým Tatrám, aby dali základ Múzea Tanapu. Medzi nimi bola aj kolekcia kresieb, grafických listov a malieb, ktorá má význam pre poznanie počiatkov tatranskej krajinomaľby. Cenné sú najmä panorámy Tatier od Juraja Buchholtza zo začiatku 18. storočia, ilustrácie najstarších tatranských cestopisov z konca 18. storočia či gvašová panoráma Antona Schweitzera.

Čoraz aktívnejší výtvarný život pod Tatrami prirodzene podnietil aj výstavnú činnosť. Prvá známa umelecká výstava v regióne sa konala v júli 1895 a znova o rok neskôr v Dolnom Smokovci. Svoju kolekciu obrazov vystavoval Ferdinand Katona. V roku 1901 vystavovali svoje diela najmä maďarskí umelci v Kežmarku (hotel Messe). Na putovnej výstave uhorských maliarov v Kežmarku v roku 1911 vystavovali aj spišskí profesori kreslenia. V zimnej sezóne 1913 predajná výstava obrazov oživila Tatranskú Lomnicu. V medzivojnových rokoch sa intenzita výstav zvýšila, pribúdali individuálne výstavy jednotlivých autorov (Borúth, Winkler, Šovanka, Barna, Alexy atď.). Výstavy sa konali aj v Novom Smokovci, na Štrbskom Plese, v Tatranskej Polianke.