Otváracie hodiny otvorené do 17:00

Posledná aktualizácia: 21. 09. 2020

Skontrolujte si platnosť otváracích hodín na oficiálnych stránkach. Otváracie hodiny môžu byť zmenené/zrušené kvôli korona vírusu.

Cenník 3 € Dospelí      1 € Deti (3-15 rokov)

Posledná aktualizácia: 21. 09. 2020

Rodinná vstupenka zahŕňa 2 dospelých a 3 deti do 15 rokov.

Na tomto mieste je možné uplatniť kultúrne poukazy    Pozrite si zoznam všetkých miest.

Udalosti zobraziť predchádzajúce

Jaroslav Vyhnička: simple_of_nature

12. 3. 2020   –   21. 6. 2020

Výstava talentovaného fotografa, filmára aj skladateľa hudby v jednom s citlivým prístupom k prírode.

Dušan Kállay & Kamila Štanclová: Magické svety

19. 3. 2020   –   10. 5. 2020

Prierezová výstava tvorby dvoch významných osobností slovenského výtvarného umenia z oblasti maľby, grafiky, užitého umenia, oceňovaných doma aj v zahraničí.

Lego v galérii

26. 1. 2020   –   22. 3. 2020

Veľká výstava kolekcií lega s možnosťou aktívnej hry pre rodiny s deťmi vo vytvorenej herni priamo v priestoroch galérie v spolupráci so spoločnosťou Bricklandia.

Vincent Hložník - Strhujúce príbehy

23. 1. 2020   –   15. 3. 2020

Rozsiahla výstava (maľba, kresba, grafika) jedného z najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov, obohatená o návrhy vytráží pre Konkatedrálu sedembolestnej Panny Márie v Poprade, vystavené po prvýkrát. Diela zapožičia PGU Žilina a súkromný zberateľ.

Martin Činovský - Monumentalita miniatúry

13. 12. 2019   –   8. 3. 2020

Výber z tvorby výtvarníka, grafika a rytca M. Činovského, tvorcu prvej slovenskej poštovej známky (1993), priekopníka techniky oceľorytiny, šíriteľa poštovej a známkovej grafiky. Výstava predstaví rytecký prepis prírodných artefaktov prostredia Vysokých Tatier, zábery jaskynných útvarov, chránených rastlín a prírody, ako aj historicky cenných umeleckých pamiatok a archeologických lokalít regiónu Spiša.

Zobraziť celý archív

Región sa môže pochváliť mimoriadne bohatým fondom pamiatok stredovekej architektúry, dreveného sochárstva i nástennej a tabuľovej maľby. Pamiatky architektúry sú lákavým magnetom turistického ruchu. Ak k tomu pripočítame nevšednú krásu prírodného bohatstva, je celkom prirodzené, že tento región lákal a zrodil umelecky založené duše. V období neskorého klasicizmu vzniká na Spiši dokonca nová maliarska tradícia. Hovorí sa jej – spišská maliarska škola. Tá dala základ neskoršej slovenskej výtvarnej škole, ktorá sa orientovala na idey národného obrodenia. Spišskú maliarsku školu rozvíjal maliar dánskeho pôvodu Ján Jakub Stunder, známy portrétnou klasicistickou tvorbou, neskôr s príklonom k romantizmu. Spišskí maliari ako Jozef Czauczik, Teodor Boemm, Ján Jakub Müller, Titus Szent-Istványi či Karol Tibély okrem portrétu pestovali aj krajinomaľbu. Spišský maliarsky okruh sa v prvej polovici 19. storočia stal na území dnešného Slovenska popredným umeleckým centrom. Mnohí z umelcov sa však popri maľovaní venovali svojmu občianskemu povolaniu. Umelci s vyššími ambíciami odchádzali do sveta. V druhej polovici 19. storočia sa do centra Uhorska, teda do Budapešti, rozhodli odísť aj Ladislav Medňanský, Ferdinand Katona, Andrej Bača a ďalší. Kontakt s krajinou Spiša však nestratili, dôkazom sú ich početné krajinárske práce s námetmi tatranskej prírody.

Prvými profesionálnymi maliarmi, ktorí sa v kraji pod Tatrami natrvalo usídlili na začiatku 20. storočia boli Jozef Hanula (v Spišskej Novej Vsi) a Andor Borúth (v Tatranskej Polianke). V období medzi dvomi vojnami sa v Kežmarku usadil Karol Šovánka, vo Važci český maliar Jan Hála, Otakar Štáfl si zvolil za svoj domov Vysoké Tatry. Tatry ako námet začínajú prenikať do tvorby čoraz väčšieho množstva výtvarných umelcov.
Hoci sa Tatry a región pod nimi stali bohatým inšpiračným zdrojom umelcov už na konci 19. storočia, ani na začiatku toho ďalšieho sa diela výtvarného umenia nestali zdrojom záujmu systematickej zberateľskej činnosti. Tatranské múzeum vo Veľkej (založené r. 1882) a Múzeum Karpatského spolku v Poprade (založené r. 1886) do svojich zbierok sústreďovali predovšetkým prírodovedné predmety. Výtvarné diela pribúdali skôr náhodne. Po druhej svetovej vojne obe múzeá prešli fúziou a vzniklo Tatranské múzeum (od r. 1961 Podtatranské múzeum). Z neho boli v roku 1957 vyčlenené zbierky, viažuce sa k Vysokým Tatrám, aby dali základ Múzea Tanapu. Medzi nimi bola aj kolekcia kresieb, grafických listov a malieb, ktorá má význam pre poznanie počiatkov tatranskej krajinomaľby. Cenné sú najmä panorámy Tatier od Juraja Buchholtza zo začiatku 18. storočia, ilustrácie najstarších tatranských cestopisov z konca 18. storočia či gvašová panoráma Antona Schweitzera.

Čoraz aktívnejší výtvarný život pod Tatrami prirodzene podnietil aj výstavnú činnosť. Prvá známa umelecká výstava v regióne sa konala v júli 1895 a znova o rok neskôr v Dolnom Smokovci. Svoju kolekciu obrazov vystavoval Ferdinand Katona. V roku 1901 vystavovali svoje diela najmä maďarskí umelci v Kežmarku (hotel Messe). Na putovnej výstave uhorských maliarov v Kežmarku v roku 1911 vystavovali aj spišskí profesori kreslenia. V zimnej sezóne 1913 predajná výstava obrazov oživila Tatranskú Lomnicu. V medzivojnových rokoch sa intenzita výstav zvýšila, pribúdali individuálne výstavy jednotlivých autorov (Borúth, Winkler, Šovanka, Barna, Alexy atď.). Výstavy sa konali aj v Novom Smokovci, na Štrbskom Plese, v Tatranskej Polianke.