Otváracie hodiny otvorené do 17:00
Posledná aktualizácia: 25. 04. 2019
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Otvorené od 9:00 - 17:00 | - | 13:00 - 17:00 | ||||
Cenník 3 € Dospelí 1 € Deti (3-15 rokov)
Posledná aktualizácia: 25. 04. 2019
Rodinná vstupenka zahŕňa 2 dospelých a 3 deti do 15 rokov.
| Deti do 3r | Deti 3-15r | Študenti | Dospelí | Rodinné vstupné | Dôchodcovia | ZŤP |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 € | 1 € | 1,50 € | 3 € | 5 € | 1,50 € | zdarma |
Na tomto mieste je možné uplatniť kultúrne poukazy Pozrite si zoznam všetkých miest.
Udalosti zobraziť predchádzajúce
Eduard Ovčáček - Expozícia univerza
Ostravsko nemá príliš veľa umelcov, ktorí by sa tak výrazným spôsobom zapísali do povojnových dejín umenia, ako je to v prípade Eduarda Ovčáčka. Jeho dôležitosť v československom, ale aj medzinárodnom meradle spočíva v konkrétnych výsledkoch tvorby, ale aj v spôsobe aktívneho života s čistým svedomím, kde nám je povzbudivým príkladom.
Ladislav Mednyánszky
Kolekcia unikátnych zreštaurovaných kresieb zo zbierok Galérie P.M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a Tatranskej galérie v Poprade.
Nepoznané popradské sgrafito Herta Ondrušová-Victorínová a Martin Kutný.
Výstava projektu študentov gymnázia. V roku, keď si pripomíname 100. výročie vzniku Bauhausu a 20 rokov od smrti Herty Ondrušovej – Victorínovej, bude Gymnáziom na Ul. D. Tatarku v Poprade realizovaná záchrana a obnova sgrafita na fasáde školy do pôvodnej podoby.
Terakotová armáda - Odkaz prvého cisára
Výstava ukáže verejnosti úžasný pohľad do hrobky prvého čínskeho cisára, ktorý dokázal zjednotiť Čínu a ukončil tak obdobie chaosu medzi všetkými čínskymi štátmi. Jeho terakotová armáda sa označuje ako ôsmy div sveta a pri jej objavení v roku 1974 sa našlo viac ako 8 tisíc bojovníkov!
Na výstave sa návštevníci môžu dozvedieť o živote prvého čínskeho cisára, detailne si prehliadnuť prepracované sochy hlinených vojakov a koňov v životnej veľkosti, ktoré boli dovezené priamo z oblasti Si-anu v Číne.
Synestézia miesta a miest
Hra svetla a tieňa, napätie foriem, asociácie rozličných nálad, zachytenie jedinečného okamihu, architektúra ako charakter mesta – to je len niekoľko postrehov pri pohľade na fotografie Anny Ondrušekovej, ktorá počas svojich študijných pobytov v mnohých galériách a múzeách Európy, Ameriky aj Afriky mala možnosť vidieť prácu kurátorov múzeí a galérií, ale aj inštalovanie súčasných expozícií a výstav. Mnohé z týchto inštitúcií sídlia v moderných budovách, ktoré sú zaujímavé svojim tvarom a svetlom. Samy osebe predstavujú umelecké dielo a autorku výrazne inšpirovali.
Yaro M. Kupčo – Vysoké Tatry / Zbigniew Ładygin – Vysoké Tatry
Výstava fotografií poľského horolezca, speleológa, editora, novinára a fotografa, ktorý sa vracia k tvorbe na fotocitlivých materiáloch. Pri prezentácií známych krajinných motívov objavuje nové vyjadrovacie prostriedky, aké poskytuje dierková komora.
Helena Suchá - Priesvit tvorbou
Výstava predstaví unikátnu úžitkovú a grafickú tvorbu popradskej výtvarníčky Heleny Suchej, rod. Sojákovej (1938). Dizajn etikiet, fólií, „sáčkov“, obalov a obalovín známych i menej známych produktov, ktoré nesmeli chýbať v takmer žiadnej dobovej domácnosti druhej polovice 20. storočia, navrhovala ich a realizovala v rokoch 1960 – 1993 pre chemický a tlačiarenský podnik Chemosvit n.p., vo Svite.
Ľubo Stacho - Chvála svetlu
Multimediálny autorský projekt rekonštruuje časť inštalácie Svetlo a Citlivá vrstva(realizovaná v pôvodných priestoroch elektrárne dnešnej TG v roku 1993), v reakcii na spirituálny charakter, atmosféru budovy a pohyb svetla v nej. Doplnením o nové vrstvy a inštalácie chce autor navodiť atmosféru "niečoho", čo sa zdalo už dávno stratené –minulosť, pamäť a stratené pocity.
30.výročie Nežnej revolúcie
Mesto Poprad, Tatranská galéria v Poprade, Ústav pamäti národa, v spolupráci s Gymnáziom Kukučínova a Gymnáziom Dominika Tatarku v Poprade
Vás pozývajú na podujatia pri príležitosti
30. VÝROČIA NEŽNEJ REVOLÚCIE – 17.11. 1989
Región sa môže pochváliť mimoriadne bohatým fondom pamiatok stredovekej architektúry, dreveného sochárstva i nástennej a tabuľovej maľby. Pamiatky architektúry sú lákavým magnetom turistického ruchu. Ak k tomu pripočítame nevšednú krásu prírodného bohatstva, je celkom prirodzené, že tento región lákal a zrodil umelecky založené duše. V období neskorého klasicizmu vzniká na Spiši dokonca nová maliarska tradícia. Hovorí sa jej – spišská maliarska škola. Tá dala základ neskoršej slovenskej výtvarnej škole, ktorá sa orientovala na idey národného obrodenia. Spišskú maliarsku školu rozvíjal maliar dánskeho pôvodu Ján Jakub Stunder, známy portrétnou klasicistickou tvorbou, neskôr s príklonom k romantizmu. Spišskí maliari ako Jozef Czauczik, Teodor Boemm, Ján Jakub Müller, Titus Szent-Istványi či Karol Tibély okrem portrétu pestovali aj krajinomaľbu. Spišský maliarsky okruh sa v prvej polovici 19. storočia stal na území dnešného Slovenska popredným umeleckým centrom. Mnohí z umelcov sa však popri maľovaní venovali svojmu občianskemu povolaniu. Umelci s vyššími ambíciami odchádzali do sveta. V druhej polovici 19. storočia sa do centra Uhorska, teda do Budapešti, rozhodli odísť aj Ladislav Medňanský, Ferdinand Katona, Andrej Bača a ďalší. Kontakt s krajinou Spiša však nestratili, dôkazom sú ich početné krajinárske práce s námetmi tatranskej prírody.
Prvými profesionálnymi maliarmi, ktorí sa v kraji pod Tatrami natrvalo usídlili na začiatku 20. storočia boli Jozef Hanula (v Spišskej Novej Vsi) a Andor Borúth (v Tatranskej Polianke). V období medzi dvomi vojnami sa v Kežmarku usadil Karol Šovánka, vo Važci český maliar Jan Hála, Otakar Štáfl si zvolil za svoj domov Vysoké Tatry. Tatry ako námet začínajú prenikať do tvorby čoraz väčšieho množstva výtvarných umelcov.
Hoci sa Tatry a región pod nimi stali bohatým inšpiračným zdrojom umelcov už na konci 19. storočia, ani na začiatku toho ďalšieho sa diela výtvarného umenia nestali zdrojom záujmu systematickej zberateľskej činnosti. Tatranské múzeum vo Veľkej (založené r. 1882) a Múzeum Karpatského spolku v Poprade (založené r. 1886) do svojich zbierok sústreďovali predovšetkým prírodovedné predmety. Výtvarné diela pribúdali skôr náhodne. Po druhej svetovej vojne obe múzeá prešli fúziou a vzniklo Tatranské múzeum (od r. 1961 Podtatranské múzeum). Z neho boli v roku 1957 vyčlenené zbierky, viažuce sa k Vysokým Tatrám, aby dali základ Múzea Tanapu. Medzi nimi bola aj kolekcia kresieb, grafických listov a malieb, ktorá má význam pre poznanie počiatkov tatranskej krajinomaľby. Cenné sú najmä panorámy Tatier od Juraja Buchholtza zo začiatku 18. storočia, ilustrácie najstarších tatranských cestopisov z konca 18. storočia či gvašová panoráma Antona Schweitzera.
Čoraz aktívnejší výtvarný život pod Tatrami prirodzene podnietil aj výstavnú činnosť. Prvá známa umelecká výstava v regióne sa konala v júli 1895 a znova o rok neskôr v Dolnom Smokovci. Svoju kolekciu obrazov vystavoval Ferdinand Katona. V roku 1901 vystavovali svoje diela najmä maďarskí umelci v Kežmarku (hotel Messe). Na putovnej výstave uhorských maliarov v Kežmarku v roku 1911 vystavovali aj spišskí profesori kreslenia. V zimnej sezóne 1913 predajná výstava obrazov oživila Tatranskú Lomnicu. V medzivojnových rokoch sa intenzita výstav zvýšila, pribúdali individuálne výstavy jednotlivých autorov (Borúth, Winkler, Šovanka, Barna, Alexy atď.). Výstavy sa konali aj v Novom Smokovci, na Štrbskom Plese, v Tatranskej Polianke.
Info o doprave zobraziť na mape
Verejná doprava
V meste Poprad sa nachádza vlaková aj autobusová stanica alebo zastávka.
Tip: Prihláste sa a nechajte si zobraziť navigáciu k tomuto miestu.
Ubytovanie v okolí Tatranská galéria na mape
Ďalšie galérie zobraziť viac
Problém s miestom?
- Narazili ste na nejakú chybu v údajoch?
- Chýbajú niektoré dôležité informácie?
Zatiaľ nebol pridaný ani jeden komentár. 😟