Tvorba Jána Zoričáka je rozpoznateľná na prvý pohľad. Je obzvlášť pozoruhodné, že celý zložitý proces výroby sklenenej plastiky realizuje autor sám. Je propagátorom nového prístupu ku sklu ako samostatnému výtvarnému médiu. Pri tvorbe využíva základné geometrické tvary, ktoré následne brúsi, matuje, leští, vkladá rôzne farby a drahé kovy. Používa rozmanité inovatívne postupy (šošovkovité výbrusy), využíva chemické a fyzikálne vlastnosti blokov olovnatého skla, ktoré slúžili pri experimentovaní na časticových urýchľovačoch v CERNe a vyznačujú sa vysokou hustotou, odolnosťou i vysokým leskom.

Svoje plastiky vytvára v cykloch, väčšinou súvisiacich s vesmírom (Vesmírne signály, Poslovia vesmíru, Veľký tresk, Nebeské kytice, Nebeské záhrady, Hviezdy...).