utor sa v priestore Slovenska pohybuje ako náletová drevina: chce osloviť najširšie možné publikum, oddávna sa adaptuje aj v priestoroch, ktoré iní považujú za ne(v)hodné, voľne vyzdvihuje a potláča originalitu svojich diel, viacnásobne kombinuje a permutuje motívy, zdroje a citácie, za referencie o svojej osobe a dobe nepovažuje iba odborné texty, ale tiež osobnú či oficiálnu korešpondenciu s jednotlivcami či inštitúciami, vydáva rozsiahle monografické publikácie, ktoré nedistribuuje ani nepredáva, niektoré (aj úplne bizarné) texty a ich fragmenty v nich sa opakujú a podobne.