Nebýva to často, že sa na scéne zjaví autorka, ktorá ide proti prúdu súčasných tendencií, a to s takou vehemenciou, až je na prvý pohľad jasné, že jej musíme - ako kurátori či kritici - priznať status solitéra. Ten znamená špecifickú “imunitu”, nezasahovanie, neporovnávanie s trendom, a to aj napriek tomu, že solitérne vznikajúca tvorba môže byť konzervatívna, komplikovaná či intelektuálne nepriepustná.

Kristína Mésároš patrí k výraznej generácii maliarov, ktorí vstúpili na scénu súčasného vizuálneho umenia v posledných desiatich rokoch. Výstava jej malieb s názvom Café Moon prebieha v Malej výstavnej sieni Liptovskej galérie P. M. Bohúňa. Autorka v nej predstaví výber zo svojich najnovších prác, v ktorých by sme márne hľadali jeden spoločný menovateľ. Charakterizuje ich živý autorský rukopis a špecifická atmosféra mimo všednosti každodennosti.

Výstava predstaví inštaláciu site specific a najnovšie diela z aktuálnej tvorby autorky, ktoré budú verejnosti prezentované po prvýkrát. Lucia Tallová vo svojich inštaláciách a trojdimenzionálnych kolážach pracuje so starými fotografiami a antikvárnym nábytkom. Fotografie dopĺňa citlivými intervenciami, napríklad pridaním farebnej škvrny, ďalšieho obrazu alebo objektu v rôznych manipulovaných polohách. Pre jej dielo sú charakteristické dva obrazové motívy – morská krajina a vzdušná atmosféra.

Výstava sa snaží zachytiť umeleckú a umelecko-historickú pripomienku vybraných sochárskych a objektových diel z Čiech, Slovenska, Maďarska a Poľska, diel, ktoré boli v minulosti (od 50. rokov minulého storočia do súčasnosti) fyzicky alebo metaforicky zničené - buď kvôli ideológii, komerčnej alebo majetkovej zámienke alebo z hľadiska umeleckej autocenzúry. Na spoluprácu bolo oslovených päť umelcov z krajín Vyšehradskej štvorky.

Zóna 22 minút 50,28 sekundy (čas, ktorý uplynie medzi svitaním alebo západom slnka od najvýchodnejšieho po najzápadnejší bod Slovenska) je prvým z projektov LGPMB, v ktorom sa snažíme podchytiť a zároveň workshopovým spôsobom zverejniť všetky úrovne galerijnej práce. Tvorba a príbeh Michala Kerna (1938-1994), popredného predstaviteľa slovenského konceptuálneho a krajinného umenia, je jedinečnou výzvou pre vznik samostatnej pamäťovej a prezentačnej zóny v rámci verejnej galérie nášho formátu.

Výstava vznikla vďaka príbehu neobyčajnej akvizície – daru diel Arnolda Petra Weisz-Kubínčana (1898 – 1945). Vďaka veľkorysosti pani Katariny Curtisovej a jej rodiny sa na Slovensko z USA vrátila významná časť umelcovej pozostalosti, zachránená matkou pani Katariny Zorkou Kahanovou-Ringovou (1910 – 1978), ktorá s ním prežila posledné obdobie života na Slovensku pred deportáciou do nacistického koncentračného tábora. Maľby, kresby, grafiky, skice, skicáre a výstrižky z dobovej tlače nám spolu s fascinujúcim príbehom prinášajú aj nové poznatky o rozsahu, povahe a kontexte jeho tvorby.

Výstava predstavuje písmo tak, ako vznikalo počas stáročí v rôznych častiach sveta. Názov kaligrafia je odvodený z gréckych slov kalfos = krása a grafos = písanie. Je teda o umení krásneho písania, teda o krasopise.