Výstava pozostáva z výberu diel - malieb, sôch a objektov nadobudnutých do zbierky Liptovskej galérie P. M. Bohúňa v rokoch 2002-2019. Zaujímavá je aj architektúra výstavy, kedy na ploche 450 m2 je umiestnených 22 závesných panelov.

Multimediálna umelkyňa Daniela Krajčová sa v rámci samostatnej výstavy s názvom Za zábradlím zameriava na mapovanie pohybu detí vo verejnom priestore. Zaujíma ju spôsob prirodzeného využívania priestoru, pričom trasy pohybu detí následne spracováva do podoby nekonvenčných máp. Tie vďaka odlišnej optike zdôrazňujú iné body, ako kodifikované kartografické spôsoby mapovania priestoru.

Výstava predstavuje písmo tak, ako vznikalo počas stáročí v rôznych častiach sveta. Názov kaligrafia je odvodený z gréckych slov kalfos = krása a grafos = písanie. Je teda o umení krásneho písania, teda o krasopise.

Výstava vznikla vďaka príbehu neobyčajnej akvizície – daru diel Arnolda Petra Weisz-Kubínčana (1898 – 1945). Vďaka veľkorysosti pani Katariny Curtisovej a jej rodiny sa na Slovensko z USA vrátila významná časť umelcovej pozostalosti, zachránená matkou pani Katariny Zorkou Kahanovou-Ringovou (1910 – 1978), ktorá s ním prežila posledné obdobie života na Slovensku pred deportáciou do nacistického koncentračného tábora. Maľby, kresby, grafiky, skice, skicáre a výstrižky z dobovej tlače nám spolu s fascinujúcim príbehom prinášajú aj nové poznatky o rozsahu, povahe a kontexte jeho tvorby.

Nebýva to často, že sa na scéne zjaví autorka, ktorá ide proti prúdu súčasných tendencií, a to s takou vehemenciou, až je na prvý pohľad jasné, že jej musíme - ako kurátori či kritici - priznať status solitéra. Ten znamená špecifickú “imunitu”, nezasahovanie, neporovnávanie s trendom, a to aj napriek tomu, že solitérne vznikajúca tvorba môže byť konzervatívna, komplikovaná či intelektuálne nepriepustná.