Výstava sa snaží zachytiť umeleckú a umelecko-historickú pripomienku vybraných sochárskych a objektových diel z Čiech, Slovenska, Maďarska a Poľska, diel, ktoré boli v minulosti (od 50. rokov minulého storočia do súčasnosti) fyzicky alebo metaforicky zničené - buď kvôli ideológii, komerčnej alebo majetkovej zámienke alebo z hľadiska umeleckej autocenzúry. Na spoluprácu bolo oslovených päť umelcov z krajín Vyšehradskej štvorky.

Zóna 22 minút 50,28 sekundy (čas, ktorý uplynie medzi svitaním alebo západom slnka od najvýchodnejšieho po najzápadnejší bod Slovenska) je prvým z projektov LGPMB, v ktorom sa snažíme podchytiť a zároveň workshopovým spôsobom zverejniť všetky úrovne galerijnej práce. Tvorba a príbeh Michala Kerna (1938-1994), popredného predstaviteľa slovenského konceptuálneho a krajinného umenia, je jedinečnou výzvou pre vznik samostatnej pamäťovej a prezentačnej zóny v rámci verejnej galérie nášho formátu.

Kolektívna výstava 19 slovenských dizajnérov, ktorí sa venujú tvorbe úžitkového umenia. Hlavnou myšlienkou výstavy je odkaz k slovenským tradíciám, nesie sa v témach ako je ľudovosť, remeslo, folklór, no v modernom ponímaní a s vplyvmi so súčasnosti. Na výstave sú prezentované diela od šperku, textilného dizajnu až po úžitkové predmety, doplnky a nábytok. Zastúpené sú rôznorodé materiály, spôsoby spracovania a techniky (rezbárstvo, modrotlač, modranská keramika, výšivka, šperkárstvo, ale i odkazy k drotárstvu). Spájajú sa v témach a vo svojom posolstve – zachovať naše kultúrne dedičstvo.

Martin Martinček sa venoval predovšetkým fotografovaniu prírody a ľudí Liptova. Výsledky svojej tvorivej práce publikoval v niekoľkých knihách fotografií. Za svoju prácu bol ocenený doma aj v zahraničí. Získal čestný titul Excelencia FIAP Medzinárodnej federácie umeleckej fotografie v Berne, cenu Martina Benku či štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. Na výstave sú prezentované cykly farebných fotografií prírody, čierno-bielych fotografií Liptova ako aj fotografie z výstavby vodného diela Liptovská Mara.

Výstava umelcov patriacich do Generácie 1909. Tá by sa dala špecifikovať ako generačné hnutie umelcov narodených približne v roku 1909, vstupujúcich na výtvarnú scénu približne v polovici 30-tych rokov minulého storočia. Umelci netvorili ako ucelená skupina, ale ako jednotlivci, avšak ich tvorba bola úzko prepojená. Ich generačný odkaz možno nájsť v črtách vojnovej tvorby, ktorými boli záujem o človeka, zdôraznená obsahovosť, smútok, nepokoj a aktívny humanizmus.

Kristína Mésároš patrí k výraznej generácii maliarov, ktorí vstúpili na scénu súčasného vizuálneho umenia v posledných desiatich rokoch. Výstava jej malieb s názvom Café Moon prebieha v Malej výstavnej sieni Liptovskej galérie P. M. Bohúňa. Autorka v nej predstaví výber zo svojich najnovších prác, v ktorých by sme márne hľadali jeden spoločný menovateľ. Charakterizuje ich živý autorský rukopis a špecifická atmosféra mimo všednosti každodennosti.

Výstava predstaví inštaláciu site specific a najnovšie diela z aktuálnej tvorby autorky, ktoré budú verejnosti prezentované po prvýkrát. Lucia Tallová vo svojich inštaláciách a trojdimenzionálnych kolážach pracuje so starými fotografiami a antikvárnym nábytkom. Fotografie dopĺňa citlivými intervenciami, napríklad pridaním farebnej škvrny, ďalšieho obrazu alebo objektu v rôznych manipulovaných polohách. Pre jej dielo sú charakteristické dva obrazové motívy – morská krajina a vzdušná atmosféra.