Výstava umelcov patriacich do Generácie 1909. Tá by sa dala špecifikovať ako generačné hnutie umelcov narodených približne v roku 1909, vstupujúcich na výtvarnú scénu približne v polovici 30-tych rokov minulého storočia. Umelci netvorili ako ucelená skupina, ale ako jednotlivci, avšak ich tvorba bola úzko prepojená. Ich generačný odkaz možno nájsť v črtách vojnovej tvorby, ktorými boli záujem o človeka, zdôraznená obsahovosť, smútok, nepokoj a aktívny humanizmus.

Výstava je pripomenutím a oslavou jeho životného diela, prínosu v oblasti umenia a taktiež jeho vznešených hodnôt a myšlienok.
Expozícia je do istej miery interaktívna, návštevníci si môžu prehliadnuť stav diel pred a po reštaurovaní. Rovnako bude možné nahliadnuť na diela pod UV lampou, ktorá odhalí poškodenie ešte nezreštaurovaných diel.

Vystavené diela sú z daru rodiny Karola Barona Galérii mesta Bratislavy.

Vnútorný vesmír Jána Zoričáka je rovnako nekonečný ako ten vonkajší a svojím spôsobom sú nekonečné aj jeho diela. Dá sa na ne dívať a ustavične v nich objavovať niečo nové, neprestávajú fascinovať svojou mnohotvárnosťou. Túžba ľudí poodhrnúť závoj oddeľujúci viditeľný svet pred neviditeľným sa oddávna objavuje u šamanov, umelcov, filozofov, serióznych vedcov, ale aj podivínov.

V Liptovskej galérii sa predstaví tvorba dvoch talentovaných keramikárok Simony Janišovej a Lindy Vikovej, ktoré svoje nápady realizujú spolu aj osobitne. Ich spoločnému ateliéru panuje tvorivá energia kladúca na piedestál funkčnosť a estetickú lahodnosť úžitkovej keramiky. Výstava „v dobrej spoločnosti“ ponúka prierez ich tvorbou a názormi pretavených do vecí každodenných a výnimočných svojím absolútnym prevedením a zmyslom pre detail.

Kolektívna výstava 19 slovenských dizajnérov, ktorí sa venujú tvorbe úžitkového umenia. Hlavnou myšlienkou výstavy je odkaz k slovenským tradíciám, nesie sa v témach ako je ľudovosť, remeslo, folklór, no v modernom ponímaní a s vplyvmi so súčasnosti. Na výstave sú prezentované diela od šperku, textilného dizajnu až po úžitkové predmety, doplnky a nábytok. Zastúpené sú rôznorodé materiály, spôsoby spracovania a techniky (rezbárstvo, modrotlač, modranská keramika, výšivka, šperkárstvo, ale i odkazy k drotárstvu). Spájajú sa v témach a vo svojom posolstve – zachovať naše kultúrne dedičstvo.

Martin Martinček sa venoval predovšetkým fotografovaniu prírody a ľudí Liptova. Výsledky svojej tvorivej práce publikoval v niekoľkých knihách fotografií. Za svoju prácu bol ocenený doma aj v zahraničí. Získal čestný titul Excelencia FIAP Medzinárodnej federácie umeleckej fotografie v Berne, cenu Martina Benku či štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. Na výstave sú prezentované cykly farebných fotografií prírody, čierno-bielych fotografií Liptova ako aj fotografie z výstavby vodného diela Liptovská Mara.