Slovenskýcestovateľ

Komorná výstava sochárky Ivety Tomanovej vizualizuje prostredníctvom figurálnej tvorby konfrontáciu dvoch svetov, ktorá sa globálnemu segmentu majetnejšej populácie v životoch prelína: sveta reálneho a imaginárneho (virtuálneho). Reálny sa často snažíme zo života vytesniť, virtuálny do svojich životov integrujeme. Tento trend mal v uplynulej dekáde vzostupnú tendenciu a výstava na tieto vplyvy v rôznych podobách poukazuje. Otázkou zostáva, do akej miery pandémia tento trend utvrdila, alebo naopak – narušila...

Medzinárodnú výstavu pripravil poľský kurátor Łukasz Białkowski. Vernisáž sa uskutoční v utorok 28.9.2021 o 16:30 v Liptovskej galérii P. M. Bohúňa. Hlavnou myšlienkou, ktorú výstava prináša, je, že prístup poľských umelcov k horám sa viditeľne líši od prístupu, ktorý vyvoláva u Slovákov, aj keď umelci oboch národov odkazujú na rovnaký fyzický priestor a krajinu.

Vo Veľkej sále LGPMB predstavujeme výsledok otvorenej výzvy k účasti, ktorá bola vyhlásená koncom roka 2019. Salónny charakter má aj v dnešnej dobe veľký význam, pretože sa doň môžu okrem frekventovaných umelcov prihlásiť tiež autori, ktorí sú na scéne noví, alebo menej známi. Pluralitný celok ponúka ukážky tvorby takmer 50 autorov, čím ďaleko prekračuje svoje žánrové limity a vlastne predstavuje prierez stavom súčasného umenia na Slovensku ako takého.

Výstava Nie som tvoj objekt! predstavuje umelecko-kurátorskú intervenciu piatich členiek kolektívu Feministických (umeleckých) inštitúcií do zbierok Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa. Umelkyne Darina Alster a Kateřina Olivová a kurátorky Karina Kottová, Lenka Kukurová a Zuzana Štefková pripravili päť tematických sekcií, v ktorých pracujú so zbierkovými predmetmi šiestich storočí. Výber je doplnený tvorbou súčasných umelkýň a umelcov. Spoločným menovateľom je snaha o alternatívne spôsoby nazerania na diela a súčasne emancipácia vybraných umeleckých diel z klasických príbehov dejín umenia.

Výstava pozostáva z výberu diel - malieb, sôch a objektov nadobudnutých do zbierky Liptovskej galérie P. M. Bohúňa v rokoch 2002-2019. Zaujímavá je aj architektúra výstavy, kedy na ploche 450 m2 je umiestnených 22 závesných panelov.

Multimediálna umelkyňa Daniela Krajčová sa v rámci samostatnej výstavy s názvom Za zábradlím zameriava na mapovanie pohybu detí vo verejnom priestore. Zaujíma ju spôsob prirodzeného využívania priestoru, pričom trasy pohybu detí následne spracováva do podoby nekonvenčných máp. Tie vďaka odlišnej optike zdôrazňujú iné body, ako kodifikované kartografické spôsoby mapovania priestoru.

Výstava predstavuje písmo tak, ako vznikalo počas stáročí v rôznych častiach sveta. Názov kaligrafia je odvodený z gréckych slov kalfos = krása a grafos = písanie. Je teda o umení krásneho písania, teda o krasopise.

Výstava vznikla vďaka príbehu neobyčajnej akvizície – daru diel Arnolda Petra Weisz-Kubínčana (1898 – 1945). Vďaka veľkorysosti pani Katariny Curtisovej a jej rodiny sa na Slovensko z USA vrátila významná časť umelcovej pozostalosti, zachránená matkou pani Katariny Zorkou Kahanovou-Ringovou (1910 – 1978), ktorá s ním prežila posledné obdobie života na Slovensku pred deportáciou do nacistického koncentračného tábora. Maľby, kresby, grafiky, skice, skicáre a výstrižky z dobovej tlače nám spolu s fascinujúcim príbehom prinášajú aj nové poznatky o rozsahu, povahe a kontexte jeho tvorby.

Nebýva to často, že sa na scéne zjaví autorka, ktorá ide proti prúdu súčasných tendencií, a to s takou vehemenciou, až je na prvý pohľad jasné, že jej musíme - ako kurátori či kritici - priznať status solitéra. Ten znamená špecifickú “imunitu”, nezasahovanie, neporovnávanie s trendom, a to aj napriek tomu, že solitérne vznikajúca tvorba môže byť konzervatívna, komplikovaná či intelektuálne nepriepustná.

Kristína Mésároš patrí k výraznej generácii maliarov, ktorí vstúpili na scénu súčasného vizuálneho umenia v posledných desiatich rokoch. Výstava jej malieb s názvom Café Moon prebieha v Malej výstavnej sieni Liptovskej galérie P. M. Bohúňa. Autorka v nej predstaví výber zo svojich najnovších prác, v ktorých by sme márne hľadali jeden spoločný menovateľ. Charakterizuje ich živý autorský rukopis a špecifická atmosféra mimo všednosti každodennosti.

Výstava predstaví inštaláciu site specific a najnovšie diela z aktuálnej tvorby autorky, ktoré budú verejnosti prezentované po prvýkrát. Lucia Tallová vo svojich inštaláciách a trojdimenzionálnych kolážach pracuje so starými fotografiami a antikvárnym nábytkom. Fotografie dopĺňa citlivými intervenciami, napríklad pridaním farebnej škvrny, ďalšieho obrazu alebo objektu v rôznych manipulovaných polohách. Pre jej dielo sú charakteristické dva obrazové motívy – morská krajina a vzdušná atmosféra.

Výstava sa snaží zachytiť umeleckú a umelecko-historickú pripomienku vybraných sochárskych a objektových diel z Čiech, Slovenska, Maďarska a Poľska, diel, ktoré boli v minulosti (od 50. rokov minulého storočia do súčasnosti) fyzicky alebo metaforicky zničené - buď kvôli ideológii, komerčnej alebo majetkovej zámienke alebo z hľadiska umeleckej autocenzúry. Na spoluprácu bolo oslovených päť umelcov z krajín Vyšehradskej štvorky.

Zóna 22 minút 50,28 sekundy (čas, ktorý uplynie medzi svitaním alebo západom slnka od najvýchodnejšieho po najzápadnejší bod Slovenska) je prvým z projektov LGPMB, v ktorom sa snažíme podchytiť a zároveň workshopovým spôsobom zverejniť všetky úrovne galerijnej práce. Tvorba a príbeh Michala Kerna (1938-1994), popredného predstaviteľa slovenského konceptuálneho a krajinného umenia, je jedinečnou výzvou pre vznik samostatnej pamäťovej a prezentačnej zóny v rámci verejnej galérie nášho formátu.

Kolektívna výstava 19 slovenských dizajnérov, ktorí sa venujú tvorbe úžitkového umenia. Hlavnou myšlienkou výstavy je odkaz k slovenským tradíciám, nesie sa v témach ako je ľudovosť, remeslo, folklór, no v modernom ponímaní a s vplyvmi so súčasnosti. Na výstave sú prezentované diela od šperku, textilného dizajnu až po úžitkové predmety, doplnky a nábytok. Zastúpené sú rôznorodé materiály, spôsoby spracovania a techniky (rezbárstvo, modrotlač, modranská keramika, výšivka, šperkárstvo, ale i odkazy k drotárstvu). Spájajú sa v témach a vo svojom posolstve – zachovať naše kultúrne dedičstvo.

Martin Martinček sa venoval predovšetkým fotografovaniu prírody a ľudí Liptova. Výsledky svojej tvorivej práce publikoval v niekoľkých knihách fotografií. Za svoju prácu bol ocenený doma aj v zahraničí. Získal čestný titul Excelencia FIAP Medzinárodnej federácie umeleckej fotografie v Berne, cenu Martina Benku či štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. Na výstave sú prezentované cykly farebných fotografií prírody, čierno-bielych fotografií Liptova ako aj fotografie z výstavby vodného diela Liptovská Mara.

Výstava umelcov patriacich do Generácie 1909. Tá by sa dala špecifikovať ako generačné hnutie umelcov narodených približne v roku 1909, vstupujúcich na výtvarnú scénu približne v polovici 30-tych rokov minulého storočia. Umelci netvorili ako ucelená skupina, ale ako jednotlivci, avšak ich tvorba bola úzko prepojená. Ich generačný odkaz možno nájsť v črtách vojnovej tvorby, ktorými boli záujem o človeka, zdôraznená obsahovosť, smútok, nepokoj a aktívny humanizmus.

Výstava je pripomenutím a oslavou jeho životného diela, prínosu v oblasti umenia a taktiež jeho vznešených hodnôt a myšlienok.
Expozícia je do istej miery interaktívna, návštevníci si môžu prehliadnuť stav diel pred a po reštaurovaní. Rovnako bude možné nahliadnuť na diela pod UV lampou, ktorá odhalí poškodenie ešte nezreštaurovaných diel.

Vystavené diela sú z daru rodiny Karola Barona Galérii mesta Bratislavy.

Vnútorný vesmír Jána Zoričáka je rovnako nekonečný ako ten vonkajší a svojím spôsobom sú nekonečné aj jeho diela. Dá sa na ne dívať a ustavične v nich objavovať niečo nové, neprestávajú fascinovať svojou mnohotvárnosťou. Túžba ľudí poodhrnúť závoj oddeľujúci viditeľný svet pred neviditeľným sa oddávna objavuje u šamanov, umelcov, filozofov, serióznych vedcov, ale aj podivínov.

V Liptovskej galérii sa predstaví tvorba dvoch talentovaných keramikárok Simony Janišovej a Lindy Vikovej, ktoré svoje nápady realizujú spolu aj osobitne. Ich spoločnému ateliéru panuje tvorivá energia kladúca na piedestál funkčnosť a estetickú lahodnosť úžitkovej keramiky. Výstava „v dobrej spoločnosti“ ponúka prierez ich tvorbou a názormi pretavených do vecí každodenných a výnimočných svojím absolútnym prevedením a zmyslom pre detail.

Výstava má ambíciu predstaviť na Liptove a širšej slovenskej verejnosti po prvýkrát ucelene aktuálne vizuálne umenie z metropoly východného Slovenska. Ide o špecifickú lokálnu výtvarnú scénu, ktorú výrazne posilnila novoutvorená Fakulta umení Technickej univerzity v Košiciach.

Boli ste už niekedy na morskom dne? Nie však na hocijakom, ale na dne v útrobách Tichého oceánu, kde neprenikne ani odrobinka slnečného lúča, nehovoriac vôbec o potápačoch či ponorkách. V týchto tajuplných tmavých a chladných hlbinách prekvitá život hlbokomorských živočíchov - ryby Biby, hada Rada, morských čertov, uhoriek a ďalších neobyčajných obyvateľov. Ich dobrodružstvá, ale aj skutočný život môžete spoznať prostredníctvom živej výstavy Hlbokomorské rozprávky.

Slovenskému publiku sa ponúka výnimočná možnosť vidieť široké spektrum prác umeleckého páru žijúceho v Prahe.

Výstavný projekt predstavuje sériu diel z aktuálnej maliarskej tvorby Mareka Jarottu, ktorou nadväzuje na predošlé výstavy s titulom „2050“ prezentované v HotDock Gallery v Bratislave a Industrial Gallery v Ostrave (kurátorka Marianna Brinzová).

Martin Benka (1888 Kostolište – 1971 Malacky) patrí k najznámejším i najvýznamnejším slovenským maliarom. Do pamäti národa sa hlboko zapísal pôsobivosťou a výrazovou silou obrazov. Ako prvý maliar, hoci vychádzal z videnej reality, začal stvárňovať Slovensko tak, ako dovtedy nikto pred ním – usiloval sa preniknúť pod povrch a zachytiť jeho najcharakteristickejšie črty, vnútornú podstatu či vyjadriť jeho dušu. Benka veľa cestoval a inšpirácie pre svoju tvorbu čerpal viacerých regiónov Slovenska.

Tvorba mladej slovenskej výtvarníčky Kristíny Bukovčákovej je charakteristická svojou pestrou farebnosťou, „primitívnymi“ ťahmi štetca a poetickými maľbami, v ktorých autorka skúma vzťah človeka a krajiny. Maliarka človeka vymaňuje z mesta von a začleňuje ho naspäť do jeho prirodzeného prostredia, do divokej a nespútanej prírody.

Súčasná výstava sochára Ondreja 4. Zimku a fotografa Jaroslava Veličku vychádza z koncepcie výstavy prezentovanej na Kysuciach v roku 2015. Výstava predstavuje diela dvoch výrazných autorov, ktorí si napriek odlišným médiám umeleckej tvorby dokázali nájsť spoločnú cestu. Jaroslav Velička, ako milovník prírody, s trpezlivosťou poľovníka čakal na vhodný moment kedy priletí operenec a zdrží sa na sochách Ondreja 4.

Výstava predstavuje autorov profil - retrospektívny zostrih celej škály jeho mnohovrstevnej a pestrej tvorby. Zároveň prináša aj autorov retrospektívny návrat, ktorý literárne odkazuje k regiónu Liptova, predovšetkým k obci Hybe, kde autor vyrastal.

Výstava diel Zuzany Bellušovej - Ruskovej je snahou o predstavenie autorky ako človeka, výtvarníčky, matky, osobnosti, na ktorú by sa nemalo zabudnúť. Jej tvorba prekračuje región Liptova, zahŕňa nie len motív krajiny či portrétu, ale dáva priestor aj abstrakcii a akčnému umeniu.

V priestore malej výstavnej siene Vám predstavíme tvorbu prvej dámy slovenskej maľby, tvorbu poprednej výtvarníčky a scénografky Ester Martinčekovej Šimerovej. Výstava je zostavená z diel pochádzajúcich zo súkromnej zbierky Kataríny Fedoršovej, zo zbierky Múzea Janka Kráľa a svoje zastúpenie na výstave majú aj diela zo zbierky LGPMB. Súbor vystavených diel je zložený poväčšine z diel intímneho charakteru, z kresieb- skicár autorky, návrhy na scény, návrhy na vitráže, odevné návrhy na divadelné hry, ale aj kresby a akvarely študijného charakteru a iné.

utor sa v priestore Slovenska pohybuje ako náletová drevina: chce osloviť najširšie možné publikum, oddávna sa adaptuje aj v priestoroch, ktoré iní považujú za ne(v)hodné, voľne vyzdvihuje a potláča originalitu svojich diel, viacnásobne kombinuje a permutuje motívy, zdroje a citácie, za referencie o svojej osobe a dobe nepovažuje iba odborné texty, ale tiež osobnú či oficiálnu korešpondenciu s jednotlivcami či inštitúciami, vydáva rozsiahle monografické publikácie, ktoré nedistribuuje ani nepredáva, niektoré (aj úplne bizarné) texty a ich fragmenty v nich sa opakujú a podobne.