Slovenskýcestovateľ

Autorom výstavy je historik a projektový manažér Kysuckého múzea Mgr. Tomáš Adamčík, PhD. Výstava je venovaná nielen bohatému životu a dielu jedného z najvšestrannejších a literárne nadaných katolíckych kňazov 19. storočia, ale objasňuje aj jeho miesto v historickej pamäti na príklade Kysúc.

Výstava je určená najmä detskému návštevníkovi, ktorý chce spoznávať, skúmať a objavovať zákutia ľudskej hlavy. Deti edukatívnou formou spoznajú, ako hlavu stvárňovali rôzni umelci, ako v nej vzniká nápad, koľko váži mozog a aké rôzne pomenovania má hlava. Dozvedia sa, na čo nám slúžia zmyslové orgány, či sa dá bez nich žiť, alebo či sa dajú nahradiť. Môžu sa zahrať na detektíva, poskladať identikit páchateľa, a tak zistiť, že na svete neexistujú dvaja identickí ľudia.

Návštevníci múzea si budú môcť pozrieť rôzne ručne opracované výrobky, aké kedysi slúžili bačom a valachom pri každodennej starostlivosti o stádo a pri spracovaní mlieka. Črpáky s prírodnými motívmi, gelety, či misy, to všetko sa dá vytvoriť z dreva, ktoré obrastá peň zoťatej jedle. Tento unikátny materiál, dorastajúci niekoľko desiatok rokov, má výrazne iné vlastnosti ako pôvodné jedľové drevo – je veľmi tvrdý, pevný a nerastie do výšky, ale do šírky.

Výstava Pod patronátom sv. Floriána poodhaľuje bohatú históriu hasičských zborov na Kysuciach. Ako uvádza kurátor výstavy Mgr. Vladimír Homola: „Medzníkom v organizácii a budovaní hasičstva na Kysuciach bolo založenie Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku 6.8.1922 (združovala všetky hasičské zbory na Slovensku). Jej založenie sa stalo impulzom na intenzívne zakladanie zborov na Kysuciach a v ďalších častiach krajiny. V rámci organizácie hasičstva na Kysuciach tvorilo medzník zakladanie Okresných hasičských jednôt (kopírovali rozdelenie na okresy: na Kysuciach vznikli OHJ Čadca č. 3, jedným z jej veliteľov bol Ladislav Szantó, spisovateľ, učiteľ a neskorší dekan Vysokej školy ekonomickej v Bratislave, dnešnej Ekonomickej univerzity.

Výstava prezentuje časť bohatej zbierky negatívov z pozostalosti Milana Rastislava Štefánika. Sú to zábery z krajín, ktoré M. R. Štefánik navštívil – Európy, Ameriky, Afriky, Strednej Ázie, Tichomoria. Takmer všetky cesty, ktoré podnikol až do začiatku prvej svetovej vojny, súviseli s jeho vedeckými ambíciami astronóma a podľa slov Mariána Pauera boli „ ...cestami za hviezdami“. Nebol by to však Štefánik, keby v sebe neobjavil aj vášeň pre fotografovanie, vďaka ktorej ho dnes vnímame i ako fotografa. Návštevníci tak budú mať príležitosť prostredníctvom fotografií pochopiť jeho vnímania sveta. Najväčšiu časť zbierky tvoria krajinné pohľady, zábery z miest či už rušných alebo odľahlých, zaujímal ho bežný život ľudí z rôznych spoločenských vrstiev, fotografoval historické pamiatky a ojedinele

Advent a vianočné sviatky patria k najbohatšiemu a najzaujímavejšiemu obdobiu roka, ktoré ľudia najviac milujú a zodpovedne sa naň pripravujú. Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravilo výstavu Od Ondreja do Troch kráľov.

Uvedená výstava nadväzuje na dlhoročnú tradíciu vianočných výstav v múzeu, ktorá každoročne prináša verejnosti rôznorodé a vždy nové pohľady na vianočnú tematiku. Tohtoročná výstava je zároveň súčasťou cyklu Advent s Kysuckým múzeom a preto návštevníka symbolicky prevedie celým vianočným obdobím. Jednotlivé scény výstavy náznakovo predstavia výber zaujímavých ľudových zvykov a predstavia postavy z obchôdzok a koledovania.

Slovenský národ sa pýši jedinečným kultúrnym cítením a veľkou výtvarnou tvorivosťou. O tom svedčí slovenská ľudová ornamentálna výzdoba. Ľud vkladal do ornamentálnej výzdoby rozum, umelecký cit a lásku. Ornamenty sa tvorili bez predlôh, ľudia ich kreslili z hlavy. Nik nemôže povedať, že ľudová tvorba je rýdzo slovenská. Na pôvodnom ornamente nachádzame aj cudzie prvky, a to z dôvodu, že národ bol mnohé roky vystavený vplyvom iných etník. Avšak všetky tieto prvky sú prispôsobené vkusu národa, čím dostávajú jedinečný slovenský ráz, na ktorom je už minimálne badateľný vplyv iných národov.

Drevo bolo najdostupnejším a najrozšírenejším materiálom. Vďaka tomu máme dnes množstvo druhov výrobkov a veľa techník, ktoré sa využívajú pri spracovaní a výrobe drevených výrobkov. Zároveň sa s ním stretávame v rôznych oblastiach ľudovej kultúry –rezbárstve a maliarstve. Autormi výstavy sú Anton Kadura a Eva Comorková – Kadurová, ktorí už desať rokov prostredníctvom umeleckých diel prezentujú slovenskú kultúru a snažia sa tak dnešnú generáciu priviesť ku koreňom. Výstava predstavuje diela zhotovené z lipového dreva, reliéfy a plastiky, maľbu na plátno alebo drevo.

Sovy už od pradávna vzbudzovali pozornosť človeka, úctu a trochu i strach. Jednak pre ich nočný spôsob života, nápadné, nočné hlasové prejavy, ale aj ich tajuplný tichý let, výnimočne dobrý zrak, silné pazúry schopné uloviť rôznorodú korisť, veľkú hlavu, dopredu obrátené oči tvoriace človeku podobnú tvár vyjadrujúcu emócie ako údiv, hnev, srdnatosť, dobrotu, múdrosť. Sú symbolom múdrosti a túžby po vzdelaní.

Nosnou časťou výstavy je prierez rôznymi druhmi čepcov, šatiek, skosiek a podvik zo zbierkového fondu Kysuckého múzea. Dominancia ženských pokrývok hlavy je pochopiteľná, keďže „parádenie sa“ je doménou krajšej časti ľudstva. Okrem ženských pokrývok hlavy si návštevník bude môcť pozrieť i detské čepčeky, ktoré nosili deti od narodenia až do dovŕšenia 3. až 4. roku života. Kurátorka ozrejmuje, že: „tieto čepčeky sa šili z domáceho plátna, alebo kupovaných látok a boli zdobené stužkami. Prvý najozdobnejší čepček dostalo dieťa pri krste od krstnej matky“.

Súťažná výstava detských výtvarných prác spojená s tvorivými dielňami „Urobím si anjela“.

Výstava prác výtvarníkov Kysúc spojená s workshopmi „Maľujeme zimu“.

Výstava je určená najmä deťom, žiakom, študentom, ale aj širokej verejnosti a ponúka jeden zo spôsobov, ako predstaviť a priblížiť les, ochranu prírody, lesnú zver a zabraňovanie poškodzovania lesov. Zároveň dokumentuje, akým spôsobom sa dá pričiniť k zveľadeniu a ochrane lesov a prírody. Návštevníci sa môžu započúvať do zvukov lesa a jeho živočíchov, naučia sa poznávať stromy podľa tvaru koruny, kôry, plodu, listu, štruktúry a farby dreva, ale tiež podľa zvuku.

Výstava v spolupráci s Lesmi SR, CHKO Kysuce a Poľovníckym združením v regióne Kysúc.

Interaktívna výstava vedeckých hračiek, hlavolamov a fyzikálnych experimentov.

Výstava vznikla, tak ako aj po minulé roky, za účelom zachovávania ľudových tradícií a zvykov zdobenia vajíčok. Návštevníci môžu na výstave vidieť kraslice vyrábané rôznymi technikami, ale aj množstvo dekoratívnych predmetov s motívom Veľkej noci. Výstava je predajná a okrem kraslíc a predmetov na dekoráciu tu nájdete aj perníky od rôznych autoriek.

Za účelom zachovávania ľudových tradícií a zvykov zdobenia vajíčok, múzeum pripravilo pre návštevníkov výstavu kraslíc spojenú aj s ich predajom.

V programe bude účinkovať Detský folklórny súboru Kelčovan z Čadca. Sprievod s Morenou začína o 14. 00 hod. pri Kysuckom múzeu v Čadci. Pokračovať bude smerom cez Supermarket Tempo, Matičné námestie, Palárikovu ulicu, Ulicu Slobody a skončí aktom zapálenia Moreny a hodenia ju do rieky na moste pri Kysuckom múzeu v Čadci.

Výstava štedrovečerných stolov v spolupráci s Folklórnymi skupinami z Kysúc.

Výstava húb ako ich nepoznáme, v spolupráci so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši a Vlastivedným múzeom v Hlohovci.

Výstava zo zbierok Kysuckého múzea v Čadci.

Objavte pôvab retro elektroniky na výstave retro – elektronika a príslušenstvo z minulého tisícročia, ktorá prezentuje exponáty zo súkromných zbierok dvoch kysuckých zberateľov z obdobia 60., 70., 80. a 90. rokov. Návštevníci si môžu pozrieť audio – video zostavy pre domácnosť, rôzne gramofóny, premietačky filmov, kotúčové a kazetové magnetofóny, diaprojektor, rádiá, zosilňovače, reproduktory, mikrofóny, ale aj ukážky MC a VHS kaziet, CD a LP platne či LP single.