Slovenský národ sa pýši jedinečným kultúrnym cítením a veľkou výtvarnou tvorivosťou. O tom svedčí slovenská ľudová ornamentálna výzdoba. Ľud vkladal do ornamentálnej výzdoby rozum, umelecký cit a lásku. Ornamenty sa tvorili bez predlôh, ľudia ich kreslili z hlavy. Nik nemôže povedať, že ľudová tvorba je rýdzo slovenská. Na pôvodnom ornamente nachádzame aj cudzie prvky, a to z dôvodu, že národ bol mnohé roky vystavený vplyvom iných etník. Avšak všetky tieto prvky sú prispôsobené vkusu národa, čím dostávajú jedinečný slovenský ráz, na ktorom je už minimálne badateľný vplyv iných národov.

Drevo bolo najdostupnejším a najrozšírenejším materiálom. Vďaka tomu máme dnes množstvo druhov výrobkov a veľa techník, ktoré sa využívajú pri spracovaní a výrobe drevených výrobkov. Zároveň sa s ním stretávame v rôznych oblastiach ľudovej kultúry –rezbárstve a maliarstve. Autormi výstavy sú Anton Kadura a Eva Comorková – Kadurová, ktorí už desať rokov prostredníctvom umeleckých diel prezentujú slovenskú kultúru a snažia sa tak dnešnú generáciu priviesť ku koreňom. Výstava predstavuje diela zhotovené z lipového dreva, reliéfy a plastiky, maľbu na plátno alebo drevo.

Sovy už od pradávna vzbudzovali pozornosť človeka, úctu a trochu i strach. Jednak pre ich nočný spôsob života, nápadné, nočné hlasové prejavy, ale aj ich tajuplný tichý let, výnimočne dobrý zrak, silné pazúry schopné uloviť rôznorodú korisť, veľkú hlavu, dopredu obrátené oči tvoriace človeku podobnú tvár vyjadrujúcu emócie ako údiv, hnev, srdnatosť, dobrotu, múdrosť. Sú symbolom múdrosti a túžby po vzdelaní.

Nosnou časťou výstavy je prierez rôznymi druhmi čepcov, šatiek, skosiek a podvik zo zbierkového fondu Kysuckého múzea. Dominancia ženských pokrývok hlavy je pochopiteľná, keďže „parádenie sa“ je doménou krajšej časti ľudstva. Okrem ženských pokrývok hlavy si návštevník bude môcť pozrieť i detské čepčeky, ktoré nosili deti od narodenia až do dovŕšenia 3. až 4. roku života. Kurátorka ozrejmuje, že: „tieto čepčeky sa šili z domáceho plátna, alebo kupovaných látok a boli zdobené stužkami. Prvý najozdobnejší čepček dostalo dieťa pri krste od krstnej matky“.

Súťažná výstava detských výtvarných prác spojená s tvorivými dielňami „Urobím si anjela“.

Výstava prezentuje časť bohatej zbierky negatívov z pozostalosti Milana Rastislava Štefánika. Sú to zábery z krajín, ktoré M. R. Štefánik navštívil – Európy, Ameriky, Afriky, Strednej Ázie, Tichomoria. Takmer všetky cesty, ktoré podnikol až do začiatku prvej svetovej vojny, súviseli s jeho vedeckými ambíciami astronóma a podľa slov Mariána Pauera boli „ ...cestami za hviezdami“. Nebol by to však Štefánik, keby v sebe neobjavil aj vášeň pre fotografovanie, vďaka ktorej ho dnes vnímame i ako fotografa. Návštevníci tak budú mať príležitosť prostredníctvom fotografií pochopiť jeho vnímania sveta. Najväčšiu časť zbierky tvoria krajinné pohľady, zábery z miest či už rušných alebo odľahlých, zaujímal ho bežný život ľudí z rôznych spoločenských vrstiev, fotografoval historické pamiatky a ojedinele

Advent a vianočné sviatky patria k najbohatšiemu a najzaujímavejšiemu obdobiu roka, ktoré ľudia najviac milujú a zodpovedne sa naň pripravujú. Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravilo výstavu Od Ondreja do Troch kráľov.

Uvedená výstava nadväzuje na dlhoročnú tradíciu vianočných výstav v múzeu, ktorá každoročne prináša verejnosti rôznorodé a vždy nové pohľady na vianočnú tematiku. Tohtoročná výstava je zároveň súčasťou cyklu Advent s Kysuckým múzeom a preto návštevníka symbolicky prevedie celým vianočným obdobím. Jednotlivé scény výstavy náznakovo predstavia výber zaujímavých ľudových zvykov a predstavia postavy z obchôdzok a koledovania.

Výstava Pod patronátom sv. Floriána poodhaľuje bohatú históriu hasičských zborov na Kysuciach. Ako uvádza kurátor výstavy Mgr. Vladimír Homola: „Medzníkom v organizácii a budovaní hasičstva na Kysuciach bolo založenie Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku 6.8.1922 (združovala všetky hasičské zbory na Slovensku). Jej založenie sa stalo impulzom na intenzívne zakladanie zborov na Kysuciach a v ďalších častiach krajiny. V rámci organizácie hasičstva na Kysuciach tvorilo medzník zakladanie Okresných hasičských jednôt (kopírovali rozdelenie na okresy: na Kysuciach vznikli OHJ Čadca č. 3, jedným z jej veliteľov bol Ladislav Szantó, spisovateľ, učiteľ a neskorší dekan Vysokej školy ekonomickej v Bratislave, dnešnej Ekonomickej univerzity.