Slovenskýcestovateľ

Výstava predstaví geopolitické a mocenské okolnosti vzniku ukrajinskej štátnosti v 20. storočí a prevedie návštevníkov dôležitými míľnikmi ukrajinských dejín až po súčasnosť. Na dvadsiatich paneloch budú prezentované významné udalosti spojené s ideálmi a bojmi za vytvorenie a udržanie samostatného ukrajinského štátu.

Vo výstavných priestoroch v suteréne Múzea dejín mesta v Starej radnici pripravilo Slovenské olympijské a športové múzeum v spolupráci s Múzeom mesta Bratislavy výstavu o fenomenálnom krasokorčuliarovi Ondrejovi Nepelovi. Výstava zostáva zatvorená. Slovenské olympijské a športové múzeum posiela návštevníkom virtuálny pohľad na výstavu o našom Ondrejovi, ako ho volali všetci fanúšikovia ešte v čase jeho najväčšej slávy. Dňa 22. januára 2021 si verejnosť pripomenula jeho 70. narodeniny.

Ateliér Múzeum má budúcnosť Múzea mesta Bratislavy v rokoch 2019 – 2020 otvára pomyslené dvere do depozitára historických hračiek. Mnohé z nich postupne reálne predstaví verejnosti v projekte Ako sa hrali naši... teda generácie pred nami.
Autorsky ho pripravili Beáta Husová a Martina Pavlikánová. Spoluprácu a odbornú gesciu nad projektom prijala kurátorka zbierky hračiek MMB Marta Janovíčková.
Hračky, hra, rozprávanie, spev a tvorivosť vyplní voľný čas návštevníkom, ktorí sa stanú súčasťou ateliéru a projektu.

Bratislavské divadelné noci po prvýkrát uvedú program už toto leto! Na Nádvorí Starej Radnice Múzea mesta Bratislavy sa v mesiacoch júl a august odohrá mimoriadny program. Ten odštartuje už druhú júlovú stredu a štvrtok premiérami predstavení "Don Quijote" a "Ešte jeden zázrak". Inscenácie, obohatené o anglické titulky, vznikajú ako autorské projekty Túlavého divadla v réžii renomovaného umelca Jakuba Nvotu a domácim aj zahraničným divákom ponúknu špecifický pohľad do histórie. V rámci programu Bratislavských divadelných nocí budete môcť tešiť na pravidelné reprízy oboch inscenácií.

Slávny príbeh španielskeho spisovateľa Miguela Cervantesa O rytierovi smutnej postavy a jeho vernom sluhovi Vám predstaví kabaretná – nemenej slávna a nemenej smutná – komická dvojica Jakub Nvota a Kamil Žiška. V ich tragikomédií sa dozviete sa všetko podstatné o putovaní chudobného zabudnutého muža Alfonsa Quijana s verným sluhom Sanchom Panzom. Tí, čo ste túto geniálnu knihu a literárnu perlu o potulnom rytierstve nedočítali, a to sme skoro všetci, ste vítaní. Inscenácia je uvádzaná s rekvizitami a spevmi, avšak bez španielskych titulkov.

Scenár, réžia, účinkujú: Kamil Žiška a Jakub Nvota

Inscenácia Ešte jeden zázrak nesie správu o slovenskej krajine a o všetkom, čo jej roky patrilo ešte pred tým, než skutočnou slovenskou krajinou bola. Výpravná kostýmová hra s pesničkami vás zavedie do nočnej Bratislavy i Dómu sv. Martina. Zažite s nami putovanie po Slovensku s humorom
a láskou.

Účinkujú: Štefan Martinovič, Lucia Hurajová / Daniela Šencová, Štefan Richtárech, Adela Mojžišová, Zuzana Kyzeková, Jakub Ružička, Radovan Hudec / Réžia a text: Jakub Nvota

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia - hlavný partner projektu.

Pripojenie Bratislavy k Československu po skončení prvej svetovej vojny a jeho cesta do pozície hlavného mesta Slovenska nebola jednoduchá. Zavážila pre ňu súhra geopolitických, politických ale aj veľa praktických dôvodov. Pričlenenie Bratislavy 1. januára 1919 do Československej republiky bolo súčasťou záverečnej etapy vojenských operácií pri obsadzovaní Slovenska armádnymi legionárskymi zbormi a malo dramatické zvraty.

Výstava Generácie generáciám reflektuje stopäťdesiatročné pôsobenie Múzea mesta Bratislavy ako pamäťovej inštitúcie mesta. Múzeum kontinuitne pretrváva od roku 1868 a patrí k najstarším na Slovensku. Autorsky ju pripravili kurátorky Elena Kurincová, Marta Janovíčková.

Múzeum mesta Bratislavy pozýva na jubilejnú výstavu Ivett Axamitovej - KERAMIKA.

Nenechajte si výstavu ujsť a určite sa zastavte v Apponyiho paláci. Získate pridanú hodnotu – návštevu unikátneho rokokového objektu z 18. storočia.

Archeologické výskumy v historickom jadre Bratislavy realizované od 70. rokov 20. storočia priniesli nielen nové poznatky o jeho vývoji od 12. storočia, ale aj množstvo dokladov hmotnej kultúry. Menej doceňovanou zložkou bývajú nálezy sklených výrobkov. Táto kategória predstavuje len veľmi malé percento z archeologických nálezov v porovnaní s výrobkami z keramiky či kovov pričom má značnú výpovednú hodnotu.