Slovenskýcestovateľ

Zažili ste už niekedy LIVE HISTORY ❓
Pozývame Vás na netradičnú prehliadku 💃 výstavy Dress kód: Art Nouveau, počas ktorej môžete cestovať v čase 🚀🌌 a môžete sa stretnúť s návštevníkom 🎭 z obdobia secesie 🪭
Tešíme sa na Vás 20.3.2024 ⌚ o 16:00 😊

RECYKLUJME SPOLU!

Pozývame Vás na víkendové tvorivé dielne 16.-17. marca, v sobotu aj v nedeľu, od 9:00 do 17:00.

Nevyhadzujte staré sklenené predmety. Vyrábať z nich budeme dekorácie podľa lámp Tiffanyho 😊

Tešíme sa na Vašu návštevu!

Pozývame Vás na naše podujatie, ktoré sa uskutoční 13.03.2024 o 16:00 v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Príďte a vytvorte sklomaľby vaječnou temperou podľa predlôh známych sklomaliarov v duchu Art Nouveau.

Pozývame Vás na besedu s Jánom Aláčom a Ľudmilou Pulišovou autormi knihy Z histórie mlynov a mlynárstva v Gemeri-Malohonte.

MAMA JA SA NUDÍÍÍM!
Tvorivé dielne pre deti počas jarných prázdnin od 10:00 do 14:00
20.02.2024
- maľovanie na štrk, použitie rastlinných motívov, výroba stojanov na fotky
22.02.2024
- výroba secesných šperkov z drôtu, zdobené perlami

Gemersko-malohontské múzeum si pre Vás vo februári pripravilo niekoľko zaujímavých programov😊

FAŠIANGOVÉ TVORIVÉ DIELNE
Ďalšie workshopy pre rodiny s deťmi k výstave Dress kód: Art Nouveau. Tentokrát si deti môžu vyrobiť fašiangové masky inšpirované secesnými motívmi, rastlinami, zvieratkami...

RANDE V MÚZEU
Strávte Deň sv. Valentína so svojou polovičkou v čarovnom prostredí Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Naučte sa ako dvorili ľudia na prelome 19. a 20.storočia.

Vytvorte si vlastný vejár a zoznámte sa so základmi vejárovej reči.

Tešíme sa na Vás!

Pozývame Vás na zimné tvorivé dielne s názvom Dones si svoju Barbie do múzea! Ušijeme je secesné spoločenské šaty :)

Na 19. a 20. september 2023 si Gemersko-malohontské múzeum pripravilo farebné podujatie v znamení módy a tradícií. Módna návrhárka Melinda Molnár-Madarász sa po minuloročnej výstave „Tradícia v móde“ vracia so svojou novou kolekciou inšpirovanou Gemerskou výšivkou. Dňa 19. septembra (v utorok) sa uskutoční vernisáž výstavy „Gemerská tradícia v móde” vo forme módnej prehliadky v spolupráci s Gemersko-malohontským osvetovým strediskom (GMOS) v Rimavskej Sobote, v novej spoločenskej sále inštitúcie. Na ďalší deň, 20. septembra (v stredu) bude usporiadaný tvorivý výtvarný workshop s módnou návrhárkou Melindou Molnár-Madarász, pod názvom „Základy módneho návrhárstva” v priestoroch GMM. Oba podujatia sa uskutočnia v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva, kde sa odprezentuje nehmotné kultúrne

Dňa 23. novembra 2023 o 16:00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy a kurátorský výklad spojený s prezentáciou katalógu k výstave „Dresscode: Art Nouveau – Dresscode: Szecesszió“. Programom vás bude sprevádzať kurátorka výstavy, Noemi Csepregi z Umeleckopriemyselného múzea z Budapešti, ktorá publiku predstaví ženský ideál a módu secesie. Výstava je realizovaná s finančnou podporou NKA - Národného kultúrneho fondu Maďarska a Banskobystrického samosprávneho kraja.

Pri príležitosti 140. výročia založenia Gemersko-malohontského múzea bola na nádvorí múzea inštalovaná Pop-Up výstava o histórií inštitúcie a formovaní jednotlivých zbierkových fondov.

Od júla 2023 je výstava inštalovaná na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote, kde bude dostupná širokej verejnosti. 5. augusta o 15:00 a 16:00 aj s lektorským výkladom.

Jubilejná dvojjazyčná výstava mapuje potulky básnika Sándora Petőfiho (1823 - 1849) po Gemeri-Malohonte a Novohrade. Je súčasťou reťazovej výstavy PETŐFI 200 - Po stopách Petőfiho v Gemeri a Novohrade usporiadanej v spolupráci piatich múzeí z Maďarska a Slovenska. Rimavskosobotská časť výstavy predstaví Petőfiho priateľské vzťahy s jeho rovesníkmi básnikmi a spisovateľmi ako boli Mihály Tompa, Kerényi Frigyes, Mór Jókai alebo János Arany.

Výstava predstaví tvorbu mladej talentovanej výtvarníčky Šarloty Bottovej (1989). V rámci výtvarného umenia sa venuje najmä kresbe portrétov s cieľom zachytiť emócie a zároveň čo najvernejšie zobraziť podobu osobnosti. Pri svojej tvorbe využíva techniku kreslenia grafitovými ceruzkami, pastelom, akrylovými farbami. Šarlota Bottová v roku 2022, vďaka štipendiu Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, vytvorila maľby na plátne - veľkorozmerné portréty prezentujúce desiatich známych rómskych spisovateľov a spisovateľky: Zdenka Mahajová, Jozef Ravasz, Zlatica Rusová, Tera Fabiánová, PhDr. Vladimír Oláh, Elena Lacková, Dezider Banga, Ján Šandor, Ľudovít Didi, Eva Plešková.

Výstava predstaví prácu preparátora Milana Žiaka prostredníctvom ktorej spoznáte nielen druhy rýb našich vôd, ale aj exotické a morské druhy. Výstava odkryje aj niektoré tajomstvá zo života rýb a uvidíte aj súbor historických udíc a navijakov zo zbierky Milana Žiaka.

Výstava prezentuje významnú osobnosť Gemera-Malohontu, jazykovedca, profesora Štefana Tóbika a jeho 5-zväzkové dielo: Gemerské nárečia. Rukopis z autorovej pozostalosti opravila, doplnila a na vydanie pripravila profesorka Júlia Dudášová z Prešovskej univerzity v Prešove. 5-zväzkové dielo vyšlo tlačou v rokoch 2018 – 2021 vo Vydavateľstve Prešovskej univerzity v Prešove.

27. júna 2023 o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční výtvarný workshop s názvom Osobnosti v kresbe.

To, ako správne nakresliť a vytieňovať portrét grafitovými ceruzkami si môžu návštevníci vyskúšať pod vedením rómskej výtvarníčky Šarloty Bottovej z Hnúšte pri tvorbe portrétu vybranej známej osobnosti. Podujatie je súčasťou výstavy Šarlota Bottová. Rómski spisovatelia – ako ich vidím ja, ktorá bola verejnosti sprístupnená 12. apríla 2023. Podujatie je vhodné pre dospelých a deti od 10 rokov. Každý účastník si domov odnesie darček. Vstupné je 1 euro.

22. júna 2023 (štvrtok) o 16.30 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční prednáška s názvom Lásky, básnici, redaktori – Gemerské a rimavskosobotské vzťahy Sándora Petőfiho. O rôznych typoch vzťahov významného romantického básnika porozpráva návštevníkom historik Štátneho archívu v Budapešti Csaba Katona. Prednáška sa viaže k výstave „Legendárne priateľstvá Petőfiho“, ktorá bola verejnosti sprístupnená 27. apríla 2023. Podujatie sa uskutoční v maďarskom jazyku.

Výstava Vesmír očami detí je tradičnou súťažnou prehliadkou detskej výtvarnej tvorby a venuje sa tematike vesmíru. Výstavu pripravila Hvezdáreň v Rimavskej Sobote, organizačná súčasť KHaP M. Hella v Žiari nad Hronom. prezentovaných je celkovo 351 prác. Od 28. apríla si návštevníci budú môcť pozrieť výstavu už len bez postupujúcich prác, ktoré budú premiestnené do Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove.

25. mája 2023 o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční prednáška s názvom Z kostolov inšpirované... . Prednáška Mgr. Ľudmily Pulišovej sa venuje bohato zdobeným dreveným truhliciam, ich histórií, ornamentálnej výzdobe, významu a funkcii. Bohaté motívy na truhliciach boli často inšpirované výzdobnými prvkami interiérov kostolov, ako prezrádza aj samotný názov prednášky. Vstupné na prednášku je 1 €.

Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre verejnosť i školské skupiny zážitkovú prehliadku stálej vlastivednej expozície múzea s využitím virtuálnej reality pod názvom Návrat do minulosti. Moderným spôsobom budú návštevníkom priblížené dejiny múzea od jeho založenia v roku 1882 do sprístupnenia prvej stálej expozície v roku 1913. Zážitková prehliadka pre verejnosť sa uskutoční 18. mája 2023 o 15.00 hod. (v maďarskom jazyku) a o 16.00 hod. (v slovenskom jazyku). Školy sa môžu prihlásiť 18. mája 2023 v čase o 9.00 hod. a 10.30 hod. Kapacita prehliadky je obmedzená, preto je potrebné účasť nahlásiť vopred (kontakt - 047/5632741 alebo marekova@gmmuzeum.sk).

V Rimavskej Sobote a vôbec prvýkrát v regióne Gemer-Malohont vzniká zážitková prehliadka expozície, ktorá bude využívať virtuálnu realitu a návštevníkovi priblíži históriu založenia župného múzea a najmä vznik prvej stálej expozície v roku 1913, ktorá kontinuálne už 110 rokov prezentuje kultúrne i prírodné bohatstvo regiónu Gemer-Malohont. Kapacita prehliadky je obmedzená, preto je potrebné účasť nahlásiť vopred. Prehliadka prebieha v slovenskom jazyku (o 16.00 hod.) a v maďarskom jazyku (o 15.00 hod.).

Tvorivá dielňa zameraná na farbenie a zdobene vajíčok tradičnými technikami spojená s prezentáciou o jarnom zvykosloví.

V Rimavskej Sobote a vôbec prvýkrát v regióne Gemer-Malohont vzniká zážitková prehliadka expozície, ktorá bude využívať virtuálnu realitu a návštevníkovi priblíži históriu založenia župného múzea a najmä vznik prvej stálej expozície v roku 1913, ktorá kontinuálne už 110 rokov prezentuje kultúrne i prírodné bohatstvo regiónu Gemer-Malohont.
Virtuálna prehliadka má byť obohatením prehliadky stálej vlastivednej expozície múzea so zreteľom na založenie múzea, osobnosť prvého riaditeľa a zakladateľa múzea, ako aj na okolie múzea, na Námestie Mihálya Tompu, kde sa budova Gemersko-malohontského múzea nachádza.

Podujatie sa venuje téme kroník, ktoré boli v minulosti neoddeliteľnou súčasťou života rôznorodých spoločenstiev. Návštevníkom ponúka možnosť zahrať sa na kronikára, ktorý zapíše o svojom regióne rôzne údaje, aby nasledujúce generácie mali z čoho čerpať. Uvedenou interaktívnou formou sa dozviete aj to, že kto to bol kronikár a tiež jeho význam pre spoločnosť nielen v minulosti, ale aj dnes.
Podujatie je určené rodinám s deťmi nad 10 rokov. Účasť je potrebné nahlásiť vopred (na telefónnom čísle 047/5632741, e-mailom: lindisova@gmmuzeum.sk alebo osobne v pokladni múzea).

15. marca 2023 (streda) sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 9.00 do 10.30 hod. bude konať beseda: „Štefan Tóbik a gemerské nárečia“ s editorkou diela profesorkou Júliou Dudášovou z Prešovskej univerzity v Prešove a docentom Gabrielom Rožaiom z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Témou besedy bude aj význam slovenských nárečí pre výskum najstarších dejín slovenského jazyka. Beseda je určená pre žiakov a študentov základných a stredných škôl z Gemera-Malohontu, ale taktiež aj pre širokú verejnosť.

Katalóg sa zameriava na prezentáciu 36 rôznych exotických zbierkových predmetov zo zbierok Gemersko-malohontského múzea, ktoré pochádzajú z obdobia rokov 1850 až 1950. Tieto vzácne a cenné zbierky pokrývajú široké spektrum územia od Severnej a Južnej Ameriky, cez Afriku, Áziu až po Oceániu. Aj keď nepoznáme mená darcov všetkých zbierkových predmetov a identita väčšiny z nich je neznáma, mnohé predmety odhaľujú cestovateľské zvyky a kozmopolitný pohľad gemersko-malohontskej aristokracie a mešťanov 19. a 20. storočia. Katalóg vydalo múzeum v roku 2022 z verejných zdrojov Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Dvojjazyčný slovensko-maďarský katalóg verejnosti predstaví autorka, historička múzea Éva Kerényi. Súčasťou prezentácie bude aj predaj katalógu (cena 4€).

Rozprávanie s majstrom ľudovej umeleckej výroby Pavlom Ferdinandym z Revúcej o výrobe pastierskych palíc, ozembuchov a betlehemských kyjakov.
Pavel Ferdinandy sa od roku 2004 venuje výrobe úžitkových, dekoratívnych, vychádzkových, poľovníckych a pastierskych palíc. Postupne sa začal zaoberať i tvorbou betlehemských kyjakov a ozembuchov. V roku 2020 udelilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ústredie ľudovej umeleckej výroby Pavlovi Ferdinandymu za výrobu zdobených palíc čestný titul majster ľudovej umeleckej výroby.

Prezentácia filmov Kornélia Wirtschafterová a Nora Guttmannová, v ktorých sú udalosti 2. svetovej vojny zachytené prostredníctvom spomienok priamych účastníčok - Kornélie Wirtschafterovej z Rimavskej Soboty a Nory Guttmanovej z Trenčína. Podujatie je realizované v spolupráci so Slovenským národným múzeom - Múzeom židovskej kultúry - Múzeom holokaustu v Seredi, réžia: Radoslav Dubravský, producent: Martin Korčok.

Počas prehliadky výstavy Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea, venovanej 140. výročiu založenia múzea, sa návštevnícka verejnosť zoznámi nielen s novými prírastkami, ale aj s prácou biológa. Monika Gálffyová, kurátorka prírodovedného zbierkového fondu, predstaví aktuálne prírodovedné výskumy, ako prebiehajú a čo počas nich zistila. Zároveň predstaví aj nové zbierkové predmety získané v poslednom desaťročí, akým spôsobom boli získané a čo sa s nimi deje po zaradení do zbierkového fondu múzea.

Témou animačného programu je život pravekého človeka v dobe kamennej, bronzovej a železnej v regióne Gemer-Malohont. Prostredníctvom rozšírenej reality návštevníkom priblížime zbierkový predmet „spoza skla“. Budú s ním môcť virtuálne manipulovať a detailne ho spoznávať. V praktickej časti aktivity budú návštevníci riešiť úlohy na virtuálnej báze s cieľom upriamiť pozornosť na vybrané zbierkové predmety tak, aby im laik porozumel a docenil ich historickú a významovú hodnotu.
Účasť je potrebné nahlásiť vopred e-mailom (marekova@gmmuzeum.sk), telefonicky (047 56 32 741) alebo osobne v pokladni múzea, do 18. januára 2023.

Výstava je venovaná 140. výročiu založenia múzea. Prezentuje zbierkové predmety nadobudnuté do jednotlivých zbierkových fondov približne v poslednom desaťročí. Na výstave sú prezentované aj zbierkové predmety, ktoré boli podrobené reštaurátorským a konzervátorským zásahom. Výstava je rozdelená na samostatné celky, podľa jednotlivých zbierkových fondov - prírodné vedy, archeológia, história, etnológia, história umenia, archív a historický knižný fond. Súčasťou výstavy je aj Pop-Up výstava inštalovaná na nádvorí múzea o histórií jubilujúcej inštitúcie a formovaní a profilácii jednotlivých zbierkových fondov. Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

Na výstave sú prostredníctvom zbierkových predmetov Gemersko-malohontského múzea prezentované jednotlivé drevospracujúce remeslá rozšírené v Gemeri-Malohonte, ako tesárstvo, debnárstvo, kolárstvo, tokárstvo, stolárstvo, rezbárstvo, či košikárstvo, a to jednak prostredníctvom pracovného náradia, ale aj samotných remeselných výrobkov.

Adventné podujatie "Vianoce prichádzajú..." je zamerané na jeden zo symbolov Vianoc - vianočný stromček. Podujatie sa uskutoční 15. decembra 2022 (štvrtok) o 15.00 hod. Vstupné je 2 eurá. Etnologička múzea Ľudmila Pulišová návštevníkom porozpráva o tradícii zdobenia vianočného stromčeka. Spolu s lektorkou múzea si v tvorivej dielni návštevníci vyrobia vianočnú ozdobu, ktorá bude zdobiť práve ich vianočný stromček.
Účasť je potrebné nahlásiť do 9. decembra 2022 (kontaktná osoba: Martina Oštrom Mareková - 047/5632741, marekova@gmmuzeum.sk).

Program je zameraný na známy cisársky pár - cisára Františka Jozefa I. a cisárovnú Alžbetu Bavorskú, známu ako Sisi, a na osobnosť Jánosa Fábryho – prvého riaditeľa múzea. Cieľom programu je priblížiť život šľachty (panovníkov) 2. polovice 19. storočia a previazať obdobie, v ktorom žili s dianím v meste Rimavská Sobota (János Fábry a vznik múzea) a tým poukázať na význam minulosti pre súčasnosť. V druhej časti programu si návštevníci otestujú svoju zručnosť pri zostrojení makety budovy bývalých delostreleckých kasární. Maketa im zostane ako suvenír, ktorý si odnesú so sebou.

Podujatie sa viaže k výstave „Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea“. Komentovaná prehliadka výstavy bude zameraná na prezentáciu najnovších archeologických nálezov v Rimavskej Sobote a v regióne Gemer-Malohont. Porozprávame vám o výnimočných archeologických nálezoch (napr. o zaniknutej studni na ul. K. Mikszátha v Rimavskej Sobote alebo o zaniknutom hrade Širkovce - Kapla), ako aj o archeológií Gemera-Malohontu. Uvidíte stredoveké komorové kachlice s vyobrazením sv. Barbory, unikátny kamenný svorník s figurálnou výzdobou, novovekú keramiku a sklenené nádoby. Výstavou sprevádza archeológ PhDr. Alexander Botoš.

Témou animačného programu je život pravekého človeka v dobe kamennej, bronzovej a železnej. Prostredníctvom rozšírenej reality návštevníkom priblížime zbierkový predmet „spoza skla“. Budú s ním môcť virtuálne manipulovať a detailne ho spoznávať. V praktickej časti aktivity budú návštevníci riešiť úlohy na virtuálnej báze s cieľom upriamiť pozornosť na vybrané zbierkové predmety tak, aby im laik porozumel a docenil ich historickú a významovú hodnotu.
Program je určený rodinám s deťmi vo veku 8-10 rokov. Účasť je potrebné nahlásiť vopred e-mailom (marekova@gmmuzeum.sk) alebo osobne v pokladni múzea.

Program je zameraný na známy cisársky pár - cisára Františka Jozefa I. a cisárovnú Alžbetu Bavorskú, známu ako Sisi, a na osobnosť Jánosa Fábryho – prvého riaditeľa múzea. Cieľom programu je priblížiť život šľachty (panovníkov) 2. polovice 19. storočia a previazať obdobie, v ktorom žili s dianím v meste Rimavská Sobota (János Fábry a vznik múzea) a tým poukázať na význam minulosti pre súčasnosť. V druhej časti programu si návštevníci otestujú svoju zručnosť pri zostrojení makety budovy bývalých delostreleckých kasární. Maketa im zostane ako suvenír, ktorý si odnesú so sebou.

Program je zameraný na známy cisársky pár - cisára Františka Jozefa I. a cisárovnú Alžbetu Bavorskú, známu ako Sisi, a na osobnosť Jánosa Fábryho – prvého riaditeľa múzea. Cieľom programu je priblížiť život šľachty (panovníkov) 2. polovice 19. storočia a previazať obdobie, v ktorom žili s dianím v meste Rimavská Sobota (János Fábry a vznik múzea) a tým poukázať na význam minulosti pre súčasnosť. V druhej časti programu si návštevníci otestujú svoju zručnosť pri zostrojení makety budovy bývalých delostreleckých kasární. Maketa im zostane ako suvenír, ktorý si odnesú so sebou.

27. októbra 2022 o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční komentovaná prehliadka výstavy „Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea“. Počas prehliadky výstavy etnologička múzea porozpráva čo robí v múzeu etnológ, čo sa deje s predmetmi po ich získaní do zbierkového fondu, a to s akcentom na artefakty dokumentujúce kultúru Rómov. Prostredníctvom fotografického materiálu budú prezentované tiež výskumy v teréne, ktoré sú v mnohých prípadoch jedným z podkladov pri realizovaní výstav, či nadobúdaní nových zbierok. V priestore výstavy sa v celku venovanom etnológii návštevníci dozvedia príbehy, či udalosti viažuce sa k vystaveným zbierkovým predmetom.

Gemersko-malohontské múzeum pripravilo tvorivú dielňu pre rodiny s deťmi vo veku od 8 do 12 rokov. Tvorivá dielňa sa uskutoční 25. októbra 2022 (utorok) o 16.00 hod. Vstupné je 2€. Témou tvorivej dielne je ľudový ornament, ktorý nachádzame v ľudovej výšivke, rezbárskom umení i maľbách na skle. Počas tvorivej dielne si rodičia s deťmi vyrobia záložku do knihy inšpirovanú rastlinným ornamentom.

Výstava prezentuje najstaršie chránené územie v súčasnej pôsobnosti Správy CHKO Cerová vrchovina - Štátna prírodná rezervácia Kurinec (vyhlásená v roku 1952). Pôvodne bolo územie vyhlásené za chránené z dôvodu ochrany hniezdisk krakle belasej. Tie však na území zanikli a v súčasnosti je predmetom ochrany územia porast starých dubov v Rimavskej kotline, predstavujúcich hniezdiská chránených druhov vtákov. Fenoménom tohto územia sa stáva dožívanie starých dubov letných v rôznych štádiách. Priamo v prírodnej rezervácií sa nachádza približne 70 stromov, ktorých obvody dosahujú aj viac ako 500 cm a ich vek presahuje 200 rokov. Výstavu pripravila Správa CHKO Cerová vrchovina v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom.

komentovaná prehliadka k výstavám pripraveným k 140. výročiu založenia múzea - 𝑁𝑎𝑗𝑛𝑜𝑣𝑠̌𝑖𝑒 𝑎 𝑧𝑟𝑒𝑠̌𝑡𝑎𝑢𝑟𝑜𝑣𝑎𝑛𝑒́ 𝑧𝑏𝑖𝑒𝑟𝑘𝑦 𝐺𝑒𝑚𝑒𝑟𝑠𝑘𝑜-𝑚𝑎𝑙𝑜ℎ𝑜𝑛𝑡𝑠𝑘𝑒́ℎ𝑜 𝑚𝑢́𝑧𝑒𝑎 a 𝑃𝑜𝑝-U𝑝 výstava.
Prehliadka sa koná 29. septembra 2022 o 16:00 hod. na nádvorí a v priestoroch múzea. Sprevádza Éva Kerényi. Počas prehliadky sa dozviete ako vzniklo múzeum, mená jeho zakladateľov, ako sa inštitúcia formovala behom historických udalostí a ako sa vytvorili jednotlivé zbierkové fondy. Ukážeme vám najnovšie a zreštaurované predmety z historického zbierkového fondu.

27. septembra 2022 (utorok), pri príležitosti SVETOVÉHO DŇA CESTOVNÉHO RUCHU, ponúka Gemersko-malohontské múzeum BEZPLATNÝ VSTUP do výstavných a expozičných priestorov v čase od 9.00 do 18.00 hod. Od 15.30 hod. je pre rodiny s deťmi pripravená vychádzková jazda na koči historickou časťou mesta Rimavská Sobota so sprievodným slovom. O 15.30 hod. sa v priestoroch múzea uskutoční prezentácia s názvom CESTY ZA MINULOSŤOU NAPRIEČ STOROČIAMI. Lektorka múzea Elena Lindisová porozpráva o cestovaní za kultúrou a históriou v 80. rokoch 19. storočia v porovnaní s rokom 2022 v regióne Gemer-Malohont. Na jej prezentáciu o 16.00 hod. nadviaže Jozef Kopor, zástupca Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER, ktorý prostredníctvom pútavých videí predstaví súčasné turisticky atraktívne miesta v regióne.

Pri príležitosti 140. výročia založenia Gemersko-malohontského múzea vydalo múzeum v spolupráci so spoločnosťou Nunofia s. r. o. nulovú eurobankovku. Ide o prvú bankovkou zo série 0 Euro Souvenir, ktorá prezentuje Národnú kultúrnu pamiatku v okrese Rimavská Sobota. Na bankovke je vyobrazená historická budova Gemersko-malohontského múzea z roku 1910 a typický hrniec gemersko-malohontskej hrnčiny. Vydanie nulovej eurobankovky finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj. Bankovka bude v predaji od 14. septembra 2022 od 8.00 do 18.00 hod. v Pokladni Gemersko-malohontského múzea. Predajná cena je 3 eurá.

Výstava módnej dizajnérky Melindy Molnár-Madarász z Budapešti a jej značky MEYKE. Melinda Molnár-Madarász vytvára jedinečné odevy a módne doplnky pre súčasnú modernú ženu v štýle haute-couture (šité ručne a na mieru) a pret-á-porter ( šité v štandardných konfekčných veľkostiach). Prezentovaná je kolekcia odevov navrhnutých na základe tradičných maďarských motívov Kalocsa, Matyó, Kalotaszeg, Torockó a Barkó, v ktorých návrhárka preberá nielen dekoratívne umenie starých maďarských krojov, ale aj ich štruktúru, jedinečnosť a hodnotu.

Výstava prezentuje vývin svadobnej módy 20. až 90. rokov 20. storočia. Vystavené sú svadobné šaty, pánske obleky, doplnky (závoje, kravaty, rukavičky, topánky a iné) a dobové svadobné fotografie, doplnené o príbehy, ktoré zaznamenávajú osobné výpovede pôvodných majiteliek šiat.

Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi literárnu tvorivú dielňu pod názvom Tajomstvá ukryté pod závojom. Témou literárnej tvorivej dielne je svadba, svadobný odev a príbehy s nimi spojené. Uskutoční sa 25. augusta 2022 (štvrtok) o 16.00 hod. Určená je rodinám s deťmi od 8 rokov.

Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi literárnu tvorivú dielňu pod názvom Tajomstvá ukryté pod závojom. Témou literárnej tvorivej dielne je svadba, svadobný odev a príbehy s nimi spojené. Uskutoční sa 28. júla 2022 (štvrtok) o 16.00 hod. Určená je rodinám s deťmi od 8 rokov.

K podujatiu Európskych dní archeológie 2022 sa po druhýkrát pripája aj Gemersko-malohontské múzeum, ktoré dopoludnie 17. júna 2022 (piatok) venuje archeológii. V tento deň predstaví archeológ múzea PhDr. Alexander Botoš prostredníctvom prednášky spojenej s powerpointovou prezentáciou praveké a stredoveké osídlenie mesta Rimavská Sobota. Vo svojej prednáške predstaví praveké osídlenie mesta od obdobia neolitu, cez ťažiskové osídlenie v mladšej a neskorej dobe bronzovej. Hovoriť bude o počiatkoch a formovaní mesta, ako aj o stredovekom srdci Rimavskej Soboty – Hlavnom námestí. Verejnosť sa dozvie aj odpovede na otázky, či Rimavská Sobota mala v stredoveku kamenné hradby alebo či na Kurinci, v polohe Barát kút (Mníchova studňa) pri Rimavskej Sobote stál kláštor.

Dňa 16. júna 2022 (štvrtok) o 16.00 hod. sa v Gemersko-malohontskom múzeu uskutoční beseda a kurátorský výklad s maďarskou módnou návrhárkou a zakladateľkou značky MEYKE, Melindou Molnár-Madarász z Budapešti. Meyke vo svojej tvorbe, ako módna dizajnérka, využíva rozmanitosť tradičných prvkov a motívov maďarského ľudového umenia, ktoré pochádzajú z rôznych regiónov historického Uhorska. Jej módne návrhy môže verejnosť obdivovať na výstave „MEYKE: Tradícia v móde - Hagyomány a divatban“ v priestoroch Gemersko-malohontského múzea, realizovanú s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja. Beseda bude prebiehať v maďarskom jazyku s tlmočením do slovenského jazyka.

Jana Mládek Rajniaková, rodáčka z Liptova, je majiteľkou viac ako 200 kusovej zbierky svadobných šiat, ktoré pochádzajú zo Slovenska, Čiech, Ameriky či Švajčiarska. Rozprávať sa budeme nielen o zberateľskej vášni Jany Mládek Rajniakovej, ale aj o starostlivosti o šaty, ktorá je priam nevyhnutná. Na príklade vystavených šiat si priblížime vývin svadobnej módy, strihy šiat, materiály, módne trendy. Hovoriť budeme aj o svadbe v dedinskom prostredí. Súčasťou besedy je aj prehliadka výstavy Príbeh nevesty, ktorá prostredníctvom svadobných odevov, doplnkov, fotografií a príbehov prezentuje vývin svadobnej módy v období bývalého Československa.

Témou tvorivej dielne je drobný hlodavec syseľ pasienkový a jeho podzemná nora. V stálej expozícii múzea si návštevníci v sprievode lektorky vypočujú výklad zameraný na obyvateľov biotopu kultúrna step. Pre tento biotop sú charakteristické živočíchy, ktoré sú viac-menej prispôsobené životu v bezprostrednej blízkosti človeka, napr. hrdlička záhradná, lastovička obyčajná, sova plamienka driemavá, z cicavcov zajac poľný a tiež chránený syseľ pasienkový. Počas tvorivej dielne si deti spolu s rodičmi vyrobia pohyblivú hračku v podobe sysľa. Používať sa budú ekologické, recyklovateľné materiály. V závere dielne čakajú pre návštevníkov aj hravé úlohy, pri ktorých využijú vlastnoručne vyrobenú hračku.

Autor fotografií Benoy K. Behl prináša pohľad cez objektív fotoaparátu na sakrálne pamiatky, udalosti, interiéry a exteriéry kostolov, akými sú napr. Bazilika sv. Tomáša v Chennai (patrí medzi tri výnimočné baziliky na svete postavené na pozostatkoch apoštolov), Kostol sv. Františka z Assisi, stojaci na hlavnom námestí Starej Goa.

Séria 24 fotografií približuje málo známu históriu kresťanstva v Indii a pomáha zblížiť oba civilizačné okruhy – kresťanský a hinduistický. Farebné fotografie prinášajú množstvo pozoruhodných detailov.

Súčasťou výstavy je aj krátky komentovaný dokumentárny film pod názvom „V šľapajach svätcov“ a prezentácia publikácie Anny Galovičovej - Dotyk svätca (r. 2021) o živote sv. Františka Xaviera.

Výstava je zameraná na perzekučné opatrenia slovenského štátu namierené proti Rómom. V úvode sa venuje nacistickej rasovej politike a prenasledovaniu Sintov a Rómov. Približuje genocídu rómskych komunít, ktorá vyvrcholila likvidáciou „cigánskeho rodinného tábora“ v koncentračnom a vyhladzovacom tábore Auschwitz – Birkenau. Záverečná časť je zameraná na protirómsku politiku slovenského štátu medzi rokmi 1939 až 1945. Autorom výstavy je historik Matej Beránek z Múzea holokaustu v Seredi.

Cieľom výstavy je podporiť rozvoj fantázie a tvorivosti u detí a súčasne prehĺbiť ich záujem o hmotnú a duchovnú kultúru Rómov. Z toho dôvodu je námetom detských kresieb rómska kultúra, život Rómov v minulosti a v súčasnosti, motívy ľudového bývania, kočovania, odievania, vzťah Rómov k hudbe, k remeslám, predstavy o nadprirodzených a rozprávkových bytostiach, teda všetko, čo charakterizuje rómske etnikum. Do 13. ročníka súťaže sa zapojilo 12 škôl z okresov Rimavská Sobota, Revúca a Poltár, ktoré poslali spolu 83 výkresov. Tie sú rozdelené do dvoch kategórií: I. kategória (1. - 4. ročník) a II. kategória (5. - 9. ročník). Súčasťou výstavy je dotykový kiosk prezentujúci históriu a kultúru Rómov v Gemeri-Malohonte.

Výstava Syseľ prezentuje spôsob života jedného z najfotogenickejších hlodavcov - sysľa pasienkového. Prostredníctvom fotografií a dermoplastických preparátov spoznáte stavbu jeho tela, spôsob života, vzťah s ľuďmi, jeho domov, ostatné druhy živočíchov a rastlín, s ktorými zdieľa jeden životný priestor, ohrozenia, ktorým čelí a opatrenia na jeho pomoc. Vyskúšate si aké je to v sysľom tuneli a prostredníctvom hier si overíte či spoznáte jeho susedov. Výstavu dopĺňajú zvukové prejavy sysľa a videá z pozorovania sysľov na sysľovisku pri Muráni.

Výstava je sprístupnená pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o meste Rimavská Sobota, ktorá pochádza z roku 1271 a uvádza sa v tvare Rymoa Zumbota. Výstava je rozdelená do niekoľkých tematických okruhov a vystavené sú zbierkové predmety viažuce sa k 750 ročnej existencii mesta od praveku, cez stredovek a novovek až po 20. storočie. Dominantou výstavy je časová os dlhá 10 m, na ktorej sú prezentované najvýznamnejšie dátumy a udalosti z viac ako 750 ročnej existencie mesta. Návštevník výstavy si vychutnať aj virtuálnu prechádzku uličkami mesta v 2. polovici 18. storočia - jednotlivé domy mešťanov, pôvodný gotický kostol sv. Jána Krstiteľa na súčasnom Hlavnom námestí, jednoduchšie príbytky sedliakov v bočných uličkách. Tiež spozná historickú krajinu v okolí mesta.

Výstava je súťažnou prehliadkou výtvarných prác detí základných škôl v okresoch Rimavská Sobota, Revúca a Poltár. Cieľom výstavy je podporiť rozvoj fantázie a tvorivosti u detí a súčasne prehĺbiť ich záujem o hmotnú a duchovnú kultúru Rómov. Námetom výtvarných prác sú prejavy rómskej kultúry - život Rómov v minulosti a v súčasnosti, motívy ľudového bývania, kočovania, odievania, vzťah Rómov k hudbe, k remeslám, predstavy o nadprirodzených a rozprávkových bytostiach. Prostredníctvom dotykového prezentačného kiosku sa návštevníci dozvedia o histórii a kultúre Rómov v Gemeri-Malohonte. Súčasťou výstavy je aj výtvarný workshop pod vedením rómskej výtvarníčky Šarloty Bottovej z Hnúšte. Výstava je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.

Prednáška Ing. Ervína Hapla z o.z. Živá planina je zameraná na detaily zo života sysľov, ale aj mnohé zaujímavosti o tom, s kým zdieľajú svoj životný priestor, čo potrebujú k tomu, aby sa im darilo a prosperovali, čo ich ohrozuje a čo sa v súčasnosti robí pre ich ochranu.
Ervín Hapl je zoológ a ochranár venujúci sa ochrane prírody, biodiverzity a tiež sysľov. Bol pri založení sysľoviska pri Muráni a patrí k najlepším znalcom života a potrieb týchto malých hlodavcov.

Výstava vznikla pri príležitosti 190. výročia narodenia Jánosa Fábryho (1830 - 1907) - zakladateľa a prvého riaditeľa Gemerského župného múzea, pedagóga, botanika, organizátora kultúrneho, spoločenského a verejného života v Rimavskej Sobote. Výstavou si pripomíname významnú osobnosť, ktorá bola 25 rokov na čele Gemerského župného múzea a ktorej vďačíme za záchranu mnohých zbierok reprezentujúcich kultúrne dedičstvo Gemera-Malohontu, ako aj za starostlivosť o bohaté zbierky počas jeho pôsobenia v rokoch 1882 až 1907.

Prednáška Ing. Ervína Hapla z o.z. Živá planina je zameraná na detaily zo života sysľov, ale aj mnohé zaujímavosti o tom, s kým zdieľajú svoj životný priestor, čo potrebujú k tomu, aby sa im darilo a prosperovali, čo ich ohrozuje a čo sa v súčasnosti robí pre ich ochranu.
Ervín Hapl je zoológ a ochranár venujúci sa ochrane prírody, biodiverzity a tiež sysľov. Bol pri založení sysľoviska pri Muráni a patrí k najlepším znalcom života a potrieb týchto malých hlodavcov.

Výstava Syseľ predstaví spôsob života jedného z najfotogenickejších hlodavcov - sysľa pasienkového. Prostredníctvom fotografií a dermoplastických preparátov spoznáte stavbu jeho tela, spôsob života, vzťah s ľuďmi, jeho domov a ostatné druhy živočíchov a rastlín, s ktorými zdieľa jeden životný priestor. Budete si môcť vyskúšať, aké je to v sysľom tuneli a prostredníctvom hier si budete môcť overiť, či spoznáte aj jeho susedov. Výstavu finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj. Výstava potrvá do 30. januára 2022. Výstava je súčasťou podujatia Dni európskeho kultúrneho podujatia.

Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín Gemersko-malohontské múzeum vydalo dvojjazyčný, slovensko-maďarský katalóg o živote a činnosti zakladateľa a prvého riaditeľa múzea, botanika a pedagóga Jánosa Fábryho (1830, Lučenec – 1907, Rimavská Sobota). Katalóg verejnosti predstaví autorka – Éva Kerényi, historička Gemersko-malohontského múzea. Podujatie zaháji riaditeľka múzea, Oľga Bodorová. Hosťom podujatia je prapravnuk zakladateľa múzea - Szabolcs Fábry, starosta obce Nagyvázsony v Maďarsku. Podujatie sa uskutoční v slovenskom a maďarskom jazyku. Súčasťou prezentácie bude aj predaj knihy s možnosťou prezretia rovnomennej výstavy János Fábry (1830 - 1907). Prezentácia je súčasťou podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva.

Výstava vznikla pri príležitosti 190. výročia narodenia zakladateľa múzea Jánosa Fábryho - prvého riaditeľa Gemerského župného múzea, pedagóga, botanika, organizátora kultúrneho, spoločenského a verejného života v Rimavskej Sobote. Na výstave sú prezentované ročenky, knižná literatúra, dobová vlastnoručná korešpondencia, vyznamenania, úžitkové osobné predmety z vlastníctva Jánosa Fábryho alebo jeho rodiny. Užšiu skupinu tvoria predmety, ktoré sa do zbierok múzea dostali ako dar od samotného Fábryho.

Výstava predstaví jaskyne Slovenského krasu a nadväzujúceho Aggteleckého krasu v Maďarsku, ktoré boli v roku 1995 zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Návštevníci výstavy lepšie spoznajú geológiu a povrchové krasové javy krasových území (Slovenský kras a Aggtelek, morfológiu a výplň jaskýň, život v jaskyniach, ich vzťah s človekom a jaskyne Domica, Baradla, Dobšinskú ľadovú jaskyňu, Gombaseckú, Jasovskú, Ochtinskú aragonitovú, Krásnohorskú jaskyňu a jaskyne Béke, Vass Imre, Kossuth, Meteor a Esztramos.

Výstava Biológia vzrušenia podáva obraz o životnej dráhe tvorcu teórie stresu Hansa Selyeho od študentských rokov v Komárne po vedecké výskumy v Montreali. Hans Selye bol jedným z mála velikánov modernej biológie. Putovná pamätná výstava Hansa Selyeho, svetoznámeho vedca experimentálnej medicíny, je rozdelená do jedenástich tematických celkov. Historický úvod predstavuje mesto Komárno na začiatku 20. storočia. Úvodné panely sú venované rodine Selyeových a školským štúdiám Hansa Selyeho v Komárne. Najrozsiahlejšia časť výstavy je venovaná vedecko-výskumnej činnosti Hansa Selyeho a popisu teórie stresu. Výstava oboznamuje návštevníka aj so svetoznámym Medzinárodným inštitútom stresu v Montreale.

MÚZEUM AKO HO (NE)POZNÁŠ
Detská letná aktivita pre deti vo veku od 9 do 12 rokov
Termín: 12. - 16. júl 2021
Čas: od 8:00 do 12:00
Poplatok: 50€/dieťa
Maximálny počet detí v skupine: 12
Rodičia môžu prihlásiť dieťa do 30. júna 2021 na e-mail: lindisova@gmmuzeum.sk

Programová skladba korešponduje so skladbou zbierkových fondov Gemersko-malohontského múzea a tiež s koncepciou stálej expozície. Deti nahliadnu do zákulisia činnosti ľudí, ktorí pracujú v múzeách. Zoznámi sa nielen s nimi osobne, ale aj s ich múzejnou prácou.

Detskú letnú aktivitu finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj.

V rámci Európskych dní archeológie 18. júna 2021 o 14:00 predstaví archeológ múzea PhDr. Alexander Botoš prostredníctvom prednášky spojenej s powerpointovou prezentáciou najnovšie archeologické výskumy múzea. Vo svojej prednáške bude prezentovať pozoruhodné výsledky svojich najnovších archeologických výskumov, ako napr. výskum secesnej Petrivalského vily v Hnúšti, výskum gotického kostola v Žípe, výskum žiarového pohrebiska z doby bronzovej v centre mesta Rimavská Sobota, výskum zaniknutého paulínskeho kláštora v Slavci – Gombaseku alebo výskum zaniknutého hradu Širkovce – Kapla.
Vstupné na podujatie je 2€.
Vzhľadom na epidemiologickú situáciu s ochorením COVID-19 je maximálny počet účastníkov na podujatí obmedzený na 25 návštevníkov.

Gemersko-malohontské múzeum vlastní početnú zbierku veľkonočných vajíčok, tzv. kraslíc, ktorá sa začala formovať už krátko po jeho vzniku v roku 1882. Dnes sa v zbierke nachádza približne 200 kusov veľkonočných vajíčok. Najstaršie vajíčko nachádzajúce sa vo fonde múzea je datované rokom 1889. Je to zároveň aj najstaršie datované vajíčko vo fondoch ostatných múzeí na Slovensku. V zbierke sa nachádzajú kraslice dekorované rôznymi technikami, ako vyškrabovanie, batikovanie, maľovanie, otláčanie listov, oblepovanie slamou, voskovanie, obháčkovanie a okúvanie kovovými figúrkami.

9. júna 2021 o 15.30 hod. sa v Gemersko-malohontskom múzeu uskutoční prezentácia kraslíc a tvorby Tünde Benko z Fiľakova, ktorá zdobí kraslice voskovo-batikovou technikou, pričom používa ornamenty typické pre región Novohrad a Gemer-Malohont. Návštevníci si z prezentácie môžu odniesť ozdobenú kraslicu. Vstupné je 2€, a v cene je tiež prehliadka výstavy Pôvab kraslíc.
Podujatie sa uskutoční v súlade s aktuálne platnými protiepidemiologickými opatreniami. Maximálny počet účastníkov je 15. Podujatie je realizované s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

Jubilejná výstava pri príležitosti 190. výročia narodenia Jánosa Fábryho. Zakladateľ a prvý riaditeľ múzea, učiteľ, biológ, kľúčová osoba kultúrno-spoločenského života mesta Rimavská Sobota v druhej polovici 19. storočia. Výstava reflektuje jeho všestrannú životnú dráhu, jeho rodinu, rolu rodiny Fábryovcov v Rimavskej Sobote od polovici 19. storočia až do ukončenia druhej svetovej vojny. Výstava vniká v spolupráci s rodinou Fábryovou z Debrecína a Nagyvázsony.

10. ročník súťaže pre žiakov II. stupňa základných škôl a zodpovedajúcich ročníkov osemročných gymnázií. Úlohou súťažiacich je zhotoviť funkčné kŕmidlo pre vtáky, z ktorých porota vyberie najkrajšie a odmení malou cenou. Súťažné kŕmidlá budú vystavené na rovnomennej výstave v priestoroch múzea. Keďže ide o jubilejný 10. ročník, výstava bude doplnená o súťažné kresby žiakov na tému „Život na kŕmidle“, súčasťou výstavy bude prezentácia o prikrmovaní vtákov.

Výstava prezentuje tvorbu mladej talentovanej výtvarníčky Šarloty Bottovovej (1989) z Rimavskej Bani, v súčasnosti žije a tvorí v Hnúšti. Vyštudovala Strednú odbornú školu v Rimavskej Sobote v odbore kozmetička. Napriek tomu, že sa výtvarnému umeniu venuje ako samouk, jej diela si vďaka precíznemu prepracovaniu našli mnoho priaznivcov. Keďže nenavštevovala školu s umeleckým zameraním, väčšinu teoretických poznatkov čerpá z odbornej literatúry, internetu a z nadobudnutých skúseností. Šarlota Bottová sa v rámci výtvarného umenia venuje najmä kresbe portrétov.

Pamätný dom Júliusa Szabóa – Szabó Gyula Emlékház, ktorý spravuje umelcovu pozostalosť, pripravil výstavu z malieb J. Szabóa (1907-1972). Kolekcia olejomalieb pochádza z rokov 1946 - 1958 a voskotempier z rokov 1960 - 1970. Výber 30 až 35 diel poskytne stručný prehľad z maliarskej tvorby, nielen čo sa týka techniky, ale aj po obsahovej stránke. Niektoré diela z umelcovej bohatej tvorby zatiaľ neboli vystavené. J. Szabó bol za svojho života známy a uznávaný najmä ako grafik.

Projekt Vyšívaná história reformácie na Slovensku je venovaný 500. výročiu reformácie. Tvorí ho 16 vyšívaných obrazov, každý má rozmery 100x120 centimetrov. Autorkou všetkých výtvarných podkladov je Janka Krivošová, prvá profesorka architektúry na Slovensku. Zobrazila na nich najvýznamnejšie udalosti a osobnosti z 500-ročných dejín evanjelictva na Slovensku, desiatky pokrokových biskupov, kňazov, ale aj panovníkov, šľachticov, mecenášov, národovcov, štúrovcov, spisovateľov, vedcov, politikov či umelcov.

Výstava je zameraná na prírodu ako nevyčerpateľný zdroj pre techniku, architektúru a dizajn. „Bionicky“ funguje každý živý organizmus od jednoduchej rastlinky až po človeka. Výstava prezentuje vedný odbor, ktorý využíva princípy živých systémov a ich štruktúr pri aplikácii do konkrétnych technických a technologických zariadení a prírodné štruktúry ako modely a inšpiračné zdroje pri riešení technických problémov.

V 30. rokoch 20. storočia patrila obec Kyjatice k najvýznamnejším strediskám výroby drevených hračiek na Slovensku. V danom období, no i v nasledujúcich desaťročiach, sa výrobe drevených hračiek, zdobených charakteristickým rytým geometrickým ornamentom, venovalo viacero ľudových výrobcov. V súčasnosti je v priestore regiónu Gemer-Malohont ich pokračovateľom Ladislav Hedvigi, ktorý sa snaží nadviazať najmä na dielo Rudolfa Stehlíka z Veľkých Teriakoviec. Ladislav Hedvigi pochádza z obce Rimavské Zalužany.

Výstava je tradičnou súťažnou prehliadkou výtvarnej tvorby detských prác žiakov základných a materských škôl okresu Rimavská Sobota s tematikou vesmíru. Odborná porota vyhodnotí a v čase vernisáže odmení najlepšie práce, ktoré postupujú do celoštátneho kola v Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove.

Počiatky kováčskeho remesla v Gemeri – Malohonte môžeme hľadať už v závere doby bronzovej, keď sa na tomto území objavujú prvé železné výrobky, produkty pravekých kováčov. Zručnými kováčskymi remeselníkmi boli aj Kelti, výrobky ktorých budú vystavené na pripravovanej výstave. Pomerne výrazný rozvoj kováčstva nastáva v období vrcholného a neskorého stredoveku, ktorý bude na výstave prezentovaný prostredníctvom súdobých militárií (ako napr. meče, nože a pod).

Výstava je venovaná všestrannému rimavskosobotskému polyhistorovi Istvánovi Hatvanimu. Ide o európsky známeho uhorského vedca 18. storočia, ktorého osoba je žiaľ vo svojom rodisku menej známa. Cieľom výstavy je prezentovať informácie o živote, všestrannej činnosti a pozostalosti vedca Istvána Hatvaniho, ktoré v takejto zjednotenej podobe doposiaľ neboli prezentované v domácich múzeách.

Výstava je súčasťou vyhodnotenia ekovýchovného programu BOCIAN 2019, ktorý je zameraný na pozorovanie hniezd bociana bieleho (Ciconia ciconia) a sprievodné aktivity (výtvarná a literárne tvorba, aktivity s deťmi, prednášky). Do programu sa mohli zapojiť žiaci základných škôl v okresoch Rimavská Sobota, Lučenec a Poltár. Ekovýchovný program Bocian sa na Správe CHKO Cerová vrchovina uskutočňuje už od roku 2003.

Krkavcovité vtáky sú v súčasnosti vnímané verejnosťou skôr negatívne z mnohých dôvodov, napríklad kvôli problémom s havraními kolóniami v mestách a kvôli predsudkom. Cieľom tejto výstavy je zmeniť vnímanie tejto skupiny vtákov verejnosťou tým, že predstaví jednotlivé na Slovensku hniezdiace druhy taxónu, spôsob ich života, hniezdenie, upriami pozornosť na ich inteligenciu a miesto v prírode, symbolike, ľudovej slovesnosti.

Autori výstavy sa snažili túto výnimočnú osobnosť predstaviť ako erudovaného výtvarníka, maliara rožňavských zákutí a vynikajúceho grafika. Kálmán Tichy sa narodil 31. 10. 1888 v Rožňave a zomrel 22. 10. 1968 v Budapešti. V roku 1906 študoval maliarstvo na súkromnej škole Š. Hollósyho v Mníchove, a 1907 - 1911 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. Po skončení štúdií sa usadil v Rožňave.

Výstava sa tematicky dotýka obdobia reformácie katolíckej cirkvi. Vystavené budú predmety, dokumenty a literatúra súvisiace s reformáciou, pochádzajúce zo súkromnej zbierky širkovského farára Bélu Pohóczkeho a jeho otca. Súčasťou výstavy budú aj staré tlače z obdobia reformácie a protireformácie, predovšetkým protestantská teologická literatúra – biblie, modlitebné knihy, knihy kázní, spevníky.

Výstava je venovaná rimavskosobotskej hudobnej skupine MADUAR pri príležitosti 25. výročia vydania ich 1. albumu I Feel Good (1994). Je to vôbec prvá výstavu, na ktorej sa môže návštevník stretnúť s doposiaľ nepublikovanými fotografiami a predmetmi zo súkromného i profesionálneho života bratov Matyinkovcov, ako sú napr. kostýmy z vystúpení a videoklipov, fotografie, vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, diskografia, plagáty z vystúpení a pod.

Výstava je venovaná vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera od konca 18. storočia až do začiatku 20. storočia. Výstava približuje tému z kultúrnohistorického hľadiska, prezentuje zrod jednotlivých kúpeľov, najznámejších kúpeľných lekárov a balneológov Gemera, popularitu jednotlivých miest a ich návštevnosť. Je venovaná kúpeľom a klimatickým zariadeniam, z ktorých väčšina dnes už neexistuje (Hajnáčka, Hodejov, Leváre, Revúca, Rožňava, Jelšava a Dobšiná), ale takisto upriami pozornosť na jediný dodnes fungujúci liečebný komplex – kúpele Číž.

Výstava je prezentáciou reštaurátorskej tvorby miestneho reštaurátora Miroslava Janšta z Vidinej, ktorý sa počas svojej viac ako 20 ročnej praxe podieľal na záchrane a obnove významných hnuteľných a nehnuteľných pamiatok na Slovensku, najmä v regiónoch Novohrad a Gemer-Malohont. Miroslav Janšto (*4. 3. 1967) študoval na Škole umelecko-priemyselnej v Kremnici odbor reštaurovanie štukovej výzdoby (1981 – 1985).

Pripravovaná výstava, ktorá je zároveň aj súťažnou prehliadkou, predstaví výtvarné práce detí zo základných škôl v okresoch Rimavská Sobota, Revúca a Poltár. Námetom výtvarných prác sú prejavy rómskej kultúry v rôznych podobách prezentované prostredníctvom rozmanitých výtvarných techník, ktoré pred otvorením výstavy vyhodnotí odborná porota.

Výstava je venovaná jedinečným róbam a kostýmom, ktoré nosila rakúska cisárovná a uhorská kráľovná Sisi. Ide o unikátnu výstavu zo súkromnej zbierky Móniky Czédly z Gödöllő, ktorá sa venuje profesionálne krajčírstvu a vyhotovila verné repliky 14 šiat Sisi. Popularitu a úspešnosť výstavy dokladuje jej putovanie po celej Európe.

Návštevníci budú môcť prostredníctvom fotografií, textov, dermoplastických preparátov a interaktívnych hier bližšie spoznať známe a menej známe organizmy a krajinu tohto regiónu Slovenska a zistiť, ako prebieha ochrana tohto územia a aké činnosti sa vykonávali a prebiehajú pre to, aby sa príroda Cerovej vrchoviny zachovala aj pre budúce generácie.

Na výstave je prezentovaných 229 prác. Porota v Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove zasadne začiatkom apríla 2019. V múzeu výstava potrvá do 7. apríla. Od 29. marca si návštevníci budú môcť pozrieť výstavu už len bez postupujúcich prác, ktoré budú premiestnené do Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove.

Repríza výstavy, ktorú usporiada Maďarská národná galéria a Múzeum architektúry v Budapešti, pri príležitosti 150. výročia narodenia významnej osobnosti uhorského staviteľstva a architektúry Júliusa Sándyho ml. Narodil sa v roku 1868 v Prešove ako syn maliara Júliusa Sándyho st. (1827 – 1894). Architektúru študoval v Budapešti pod vedením Jánosa Schnédára, Imre Steindla a Samu Pecza. Od roku 1895 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg až do svojho penzionovania v roku 1938.

Návštevník výstavy sa detailne zoznámi so železiarňami v Likieri - Hnúšťa a v Tisovci, s minulosťou a súčasťou ložiska mastenca a magnezitu Mútnik – Hnúšťa, so zaniknutou baňou Burda – Rovné, s magnezitovým závodom v Hačave s najstaršou rotačnou pecou na pálenie magnezitu na svete. Návštevníci, okrem histórie baníctva a železiarstva v regióne, spoznajú prostredníctvom trojrozmerných predmetov a inštalácií samotnú prácu baníkov - pracovné postupy, náradie, bezpečnosť pri práci a odev. Výstava bude doplnená o ukážky železných rúd a nerastných surovín.

Minerály boli a sú nevyhnutnou súčasťou ľudského života a výrazne prispeli k rozvoju našej spoločnosti. Majú nesmierne využitie nielen v klenotníctve, ale aj priemysle a potravinárstve.
Cieľom výstavy je predstaviť a priblížiť rozmanitosť neživej prírody v celej svojej prirodzenej kráse. Prostredníctvom pútavých bannerov podáva poznatky o vzniku, výskyte a základných tvaroch minerálov. Rovnako prináša poznatky a vysvetlenie, prečo sú minerály také rozmanité a symetrické.

Cieľom výstavy je prehĺbiť vzťah medzi múzeom a školami a upriamiť pozornosť detí na prírodu, zvlášť vtáky, ktoré sú v zimnom období odkázané na pomoc ľudí. Úlohou žiakov je vyrobiť funkčné kŕmidlo, vlastnoručne alebo za pomoci rodičov, pedagógov i kamarátov, z najrôznejších materiálov, ako prírodných (napr. z dreva, kokosových orechov, šúpolia), tak aj umelých (napr. z plastových fliaš). Súťaže sa zúčastní približne 40 žiakov z 8 škôl z okresov Rimavská Sobota, Revúca a Poltár.

Na výstave si bude môcť návštevník prehliadnuť repliku výstroja vojaka z doby bronzovej z Čaky, ktorý používal už zbroj, repliku šperkov kňažnej z Dedinky z doby bronzovej, kompletnú repliku výstroje rímskeho vojaka, repliku keltského meča starého viac ako 2 200 rokov, ako aj zbroj a výstroj keltského náčelníka, kolekciu slovanských šperkov, repliku avarského bojovníka s lamelovou zbrojou a šabľou, ako aj  repliku konského postroja, ktorá bola zhotovená na základe jazdeckého hrobu z Komárna.

Biblia prežila nespočetné množstvo vlád, politických režimov či živelných katastrof a napriek tomu nestráca čitateľov. Jej cenný obsah je aktuálny aj po stovkách rokov. Putovná výstava „Biblia na cestách“ predstaví rôzne jazykové prevedenia Biblií z celého sveta i Slovenska, ale aj historické vydania tejto „knihy kníh“ či rôzne netradičné väzby.

Zoologická záhrada patrí v súčasnosti k najpopulárnejším kultúrnym inštitúciám na svete. Aj napriek tomu, že sa postoj ľudí k jej existencii počas stáročí neustále menil, i dnes sa ozývajú hlasy, ktoré vnímajú mreže skôr ako symbol väzenia a utrpenia, než ako jediné možné útočisko mnohých jej obyvateľov pred úplným vyhynutím. Viac ako 700 miliónov návštevníkov, ktoré prejdú bránami tisícky zoologických záhrad vo svete dokazuje, že tieto miesta nie sú len centrami vedy, či záchrany, ale predovšetkým priestorom pre neformálne vzdelávanie a relax.

Výstava predstaví 240 muránskych  výrobkov a je výsledkom výskumnej úlohy historičky Baníckeho múzea v Rožňave – Mgr. Sylvii Holečkovej. Výstava prezentuje vzácne výrobky manufaktúry na výrobu kameniny v Muráni, ktorá bola založená v roku 1823 Koháryovcami a ktorej majiteľmi sa neskôr stali aj Coburgovci.

Výstava je venovaná pamiatke slovenského učiteľa, vojaka a bojovníka FFI, rodáka z Klenovca, Karolovi Pajerovi (1919 – 1944). Karol Pajer po porážke Francúzska nacistickým Nemeckom pomohol zachrániť stovky detí z rôznych častí Európy pred ich deportáciou a padol ako partizán v boji za slobodu Francúzska a Slovenska proti presile vojsk nemeckých okupantov a francúzskej kolaborantskej vlády v priestore Mont-Mouchet pri mestečku Pinols.

Výstava zachytáva formou krátkych citátov príbehy obyčajných ľudí, ktorí sa stali hrdinami našej pamäti národa

V súčasnosti sa stali počítače, notebooky, tablety a smartfóny každodennou a neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Pripravovaná výstava má ambíciu predovšetkým mladšej generácií predstaviť historickú výpočtovú techniku, ktorá svojimi technickými parametrami, výkonmi, rozmermi vyvoláva úsmev na tvári a zároveň aj počudovanie. Počudovanie a úžas nad obrovským a bezprecedentným technickým pokrokom dosiahnutým v tomto odvetví za relatívne krátke obdobie, za obdobie zodpovedajúce približne len jednej ľudskej generácie.

Roland Neupauer je súčasný mladý autor, pôsobiaci v Krásnohorskom Podhradí. Napriek svojej ťažkej chorobe patrí k výrazným individualitám s veľkým tvorivým potenciálom, ktorý prináša nový a svieži prístup k maliarskemu spracovaniu aktuálnych tém. Neupauer je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave ateliéru prof. Jána Bergera. V súčasnosti sa venuje vlastnej voľnej tvorbe, v ktorej reflektuje svoje domáce prostredie a subjektívne vnímanie vnútorných i vonkajších podnetov pôsobiacich na jeho osobnosť.

Výstava je tradičnou súťažnou prehliadkou výtvarnej tvorby detských prác žiakov základných a materských škol okresu Rimavská Sobota s tematikou vesmíru.

Počas jarných prázdnin, 19. – 23. 2. 2018, Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote ponúka bohatý a hravý program pre deti, ich rodičov a starých rodičov. Pripravená je prehliadka troch výstav, v rámci ktorých môžu návštevníci využiť najrôznejšie aktivity plné zábavy i poučenia.

Výstava predstaví život dieťaťa od narodenia až po dovŕšenie dospelosti v tradičnom dedinskom a z časti aj v mestskom prostredí. Prostredníctvom fotografií a zbierkových predmetov z fondov etnológia, história a archeológia bude prezentované obdobie narodenia, krstu, predškolský a školský vek, detské hry, práca, odev, či nábytok.

V novembri 2017 uplynie 100 rokov od úmrtia gemerského rodáka, sochára Barnabása Hollóa. Narodil sa v roku 1865 v obci Alsó-Hangony (dnes Hangony, Maďarsko) a od roku 1876 študoval na Zjednotenom protestantskom gymnáziu v Rimavskej Sobote. Bol žiakom významného sochára Alojza Stróbla (1856 - 1926) a už ako mladý sa v roku 1891 dostal k významnej zákazke - vytvoriť reliéf znázorňujúci založenie akadémie vied 3. novembra 1825, ktorý bol určený pre bočnú fasádu sídla akadémie v Budapešti.

Výstava vtiahne nielen detského, ale aj dospelého návštevníka do rušného života stromu, kde prostredníctvom interaktívnych prvkov bude návštevník postupne objavovať tajomný život na strome, ktorý pri prechádzke prírodou nevníma. Autori výstavy zároveň upozorňujú na nepostrádateľný význam stromu v prírode a v živote človeka.

Koniec druhej svetovej vojny (1939 - 1945) a príchod Červenej armády na územie dnešného Slovenska pre mnohých neznamenal oslobodenie. Sovietski vojaci odvliekli civilných občanov nemeckého a tiež aj maďarského pôvodu z územia Maďarska a z južnej časti Československa do Sovietskeho Zväzu na tzv. „malenkij robot“, t.j. na malú robotu. No mnohí sa domov už nikdy nevrátili...

Cieľom výstavy je predstaviť zbierkové predmety výnimočnej kultúrnej hodnoty - klenoty múzea. Svoje zbierkové fondy múzeum formuje a vytvára už 135 rokov, výsledkom čoho je komplexná dokumentácia hmotného a kultúrneho dedičstva a prírodného bohatstva Gemera-Malohontu.

Prezentácia a tvorivé dielne sú venované pomerne neznámej, no pozoruhodnej hrnčiarskej dielni z hontianskej obce Beluj, ktorá zanikla koncom 19. storočia. Formou projekcie krátkeho filmu s odborným výkladom je účastníkom podujatia prezentovaná dielňa z historického, estetického a technologického hľadiska.

Lászlo Szilas z Ostrihomu je súkromný zberateľ, ktorý sa zbieraniu policajných symbolov venuje už 25 rokov. Vo svojej zbierke vlastní nášivky na rukávy, odznaky, čiapky, ocenenia, medaily, ale aj celé uniformy, zo 127 štátov sveta. Vo svojej zbierke má zastúpené symboly a policajné uniformy nielen z Európy, ale aj z exotických krajín, akými sú napríklad Thajsko, Nepál, Mexiko, Alžírsko, Omán, Peru, Thajsko, Oceánia, Holandské Antily či ostrov Tuvalu v Tichom oceáne.

Pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu múzeum pripravilo komentované prehliadky výstav:
1. Naj... zo zbierok GMM. Venovaná 135. výročiu založenia múzea.
2. Malenkij robot (1945-1949). V zajatí sovietskych lágrov, ktorá je spojená s premietaním dokumentárneho videofilmu "Nevinní vinníci. Gemerčania v sovietskych lágroch".

Výstava vznikla v spolupráci s Vojtechom Pohóczkym mladším, reformovaným kňazom zo Širkoviec, ktorý so svojím otcom zbieral veľké množstvo kníh, predmetov a dokumentov súvisiacich s reformáciou.

Výstava je výsledkom prioritného projektu Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, v rámci ktorého mladý amatérsky výtvarník Jozef Fečo vytvoril sériu 13 portrétov svetových osobností, ktoré majú rómske korene.
Jozef Fečo je absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011.

Františka Gyurkovitsa právom nazývajú maliarom Lučenca, resp. Novohradu, keďže jeho život a dielo sa neoddeliteľne spájajú s týmto mestom a okolím. Narodil sa v roku 1876 v Budapešti, tu aj študoval, neskôr sa dostal do Paríža (Akadémia Julian) a na akadémiu do Mníchova. Status akademického maliara a jeho obľúbená povaha ho predurčili stať sa významnou osobnosťou.

Výstava verejnosti predstaví historické fajky z obdobia 17. – 20. storočia, ako aj fajčiarske potreby súvisiace s fajčením tabaku z fajky. Zbierka fajok Gemersko-malohontského múzea predstavuje rozsahom pomerne malý, avšak o to rôznorodejší zbierkový fond, ktorý v mnohých smeroch obsahuje aj unikátne a výnimočné fajky s vysokou umeleckou a estetickou hodnotou.

Výstava, ktorá je zároveň aj súťažnou prehliadkou, predstaví výtvarné práce detí zo základných škôl v okresoch Rimavská Sobota, Revúca a Poltár. Námetom výtvarných prác sú prejavy rómskej kultúry v rôznych podobách prezentované prostredníctvom rozmanitých výtvarných techník, ktoré pred otvorením výstavy vyhodnotí odborná porota.

V rámci programu vystúpia žiaci Súkromného hudobno-dramatického konzervatória v Rimavskej Sobote s divadelnou scénkou. Večerná návšteva múzea bude tradične spojená s komentovanými prehliadkami stálej vlastivednej expozície a vystav.

Výstava oboznámi návštevníkov s vtáčími druhmi územia, charakterom ich výskytu (hniezdič, transmigrant...), rozšírením na území, početnosťou a úspešnosťou hniezdenia vybraných druhov, zaujímavosťami zo života vybraných druhov, a to prostredníctvom dermoplastických preparátov, fotografií, sprievodných textov a nahrávkami zvukových prejavov vtáctva územia.

Zberateľstvu potápačskej techniky sa Peter Ferdinandy (*1948) z Revúcej začal venovať od 70. rokov 20. storočia. Zbierka sa rodila v časoch jeho aktívnej potápačskej činnosti. Ide o zbierku, ktorej ťažisko tvorí potápačská technika používaná pri výcviku potápačov v bývalom Československu, v Československej ľudovej armáde, či Sväzarme. Väčšina prvkov zbierky bola vyrobená v druhej polovici 20. storočia. Je zložená z prvkov, ktoré pochádzajú predovšetkým z európskych krajín.

- hniezdiče, migranti a ostatní (o výsledkoch výskumu)
- spoznajte vtáky lesov, okolia vôd a obcí

- o gemerskej pahorkatine a spôsobe výskumu
- spoznajte vtáky lúk a pasienkov

Výstavu pripravilo Múzeum SNP v Banskej Bystrici v spolupráci s Národným múzeom 2. svetovej vojny v New Orleans a Veľvyslanectvom Spojených štátov amerických v Bratislave. Výstava prináša unikátne fotografie z amerických vojenských archívov dokumentujúcich vojnu tichomorí (v Pacifiku).

Július Sándy (1827-1894) bol známy maliar a grafik, ktorý študoval vo Viedni a Mníchove. Venoval sa najmä krajinomaľbe a portrétom, v intenciách dobového romantizmu. Pôsobil ako učiteľ kreslenia v Prešove, Košiciach a Budapešti. S regiónom Gemer-Malohont J. Sándyho spájajú rodinné väzby. V roku 1862 sa v Rimavskej Sobote oženil s Paulínou Jánosdeák, ktorá bola z matkinej strany príbuznou sochára Istvána Ferenczyho

Výstava priblíži prostredníctvom dermoplastických preparátov a fotografií návštevníkov vtáčích kŕmidiel, správne spôsoby prikrmovania vtákov a predstaví tiež najčastejšie používané druhy krmív, ktoré obľubujú rôzne druhy operencov.

Výstava prestaví dejiny krajčírstva v Rimavskej Sobote v období od vzniku krajčírskeho cechu pravdepodobne na prelome 16. a 17. storočia až do polovice 20. storočia. Prezentované budú cechové insígnie rimavskosobotského krajčírskeho cechu (cechová zvolávacia tabuľa, cechová zástava, pečatidlo, kalamár) a typické krajčírske pomôcky, ako aj šijacie stroje slávnych výrobcov z rôznych období. Návštevníci si budú môcť prečítať dvojjazyčný slovensko-maďarský text o dejinách krajčírstva v Rimavskej Sobote, doplnený o fotografie.

Výstava pútavou a hravou formou približuje život a ochranu vzácneho podunajského endemita hraboša severského panónskeho a jeho prirodzené prostredie mokradí. Základnými témami interaktívnej výstavy sú život hraboša severského v mokradiach Podunajska, ekologické vzťahy v mokradiach, zmeny krajinnej štruktúry počas historických období, ale aj dôležitosť ochrany prirodzených biotopov hraboša severského panónskeho prostredníctvom opätovného zavedenia tradičných spôsobov hospodárenia do oblasti Podunajskej nížiny.

Výstava kŕmidiel pre vtáky, ktoré zhotovili žiaci II. stupňa ZŠ a zodpovedajúcich ročníkov osemročných gymnázií v rámci rovnomennej súťaže. Počas predchádzajúcich ročníkov súťaže a výstavy zhotovili súťažiaci funkčné kŕmidlá z najrôznejších materiálov, ako prírodných, napríklad dreva, kokosových orechov, šúpolia, tak aj umelých, napríklad z plastových fliaš.

Jedinečná kolekcia 25 exponátov ľudských anomálií.