V roku 1908 prikázal uhorský minister poľnohospodárstva spracovať zoznam prírodných pamiatok Uhorska. V roku 1913 ministerstvo pôdohospodárstva v Budapešti vyhlásilo Badínsky prales za prísnu rezerváciu s výmerou 20,51 ha. V roku 1974 bolo ochranné pásmo rozšírené na výmeru 30,70 ha s ochranným pásmom v šírke asi 100 m pozdĺž hraníc chráneného územia. 1. mája 2002 bola stanovená výmera vlastného územia národnej prírodnej rezervácie na 30,03 ha a rozšírenie ochranného pásma na výmeru 123,43 ha. V súčasnosti má teda rozlohu 153,46 ha.

Geologické podložie sa skladá najmä z vulkanitov Kremnických vrchov, z tufov a aglomerátov pyroxenických andenzitov, v strede západnej časti môžme nájsť tufity, a kompaktný andezit tvorí ostrovček v strednej časti. V severozápadnej časti sú tufitické siltovce a pieskovce. V juhozápadnej časti pralesa vystupujú na povrch zvyšky lávového prúdu , ktorý sa prejavuje ako skalné steny, stĺpy a previsy. Na strmších svahoch môžno vidieť blokoviská a suťoviská. V okolí Badínskeho potoka sa nachádzajú sedimentárne horniny riečneho pôvodu.

Územím preteká Badínsky potok s dvoma prítokmi, táto časť patrí do povodia Hrona. Nad pralesom sa nachádza aj Badínsky vodopád, ktorý je často navštevovaný turistami.

Badínsky prales sa nachádza v chladnej klimatickej oblasti. Na základe klimaticko-geografického členenia je táto oblasť zaraďovaná do klimaticko-geografického typu s horskou klímou, typická je malá teplotná inverzia a vlhké až veľmi vlhké podnebie. Priemerná ročná teplota je približne 5,5 až 6,0 °C, priemerný úhrn ročných zrážok 850 až 900 mm. Dĺžka vegetačného obdobia je 120–140 dní a doba trvania snehovej pokrývky 140–150 dní v roku.