Otváracie hodiny

Posledná aktualizácia: 21. 09. 2020

Cenník

Posledná aktualizácia: 12. 04. 2019

Rodinná vstupenka zahŕňa 2 dospelých a 2 deti do 18 rokov.

Udalosti zobraziť predchádzajúce

Rotenstein 2023

27. 5. 2023   -   28. 5. 2023 viac informácií

Rytiersky festival zasadený do 14. - 16. storočia vás prenesie do čias neľútostných klaní aj bezstarostných dvorných radovánok. Stretnite ušľachtilých rytierov a vznešené dámy a zažite duniace kolbište či nádvorie plné stredovekých vôní.

Snehová kráľovná

27. 12. 2019   -   30. 12. 2019

Ide o klasickú autorskú rozprávku napísanú géniom tohto žánru – Hansom Christianom Andersenom, už takmer pred dvesto rokmi. Podmaňujúci príbeh dobra so zlom, na vrchole ktorého stojí magická postava Snehovej kráľovnej, prešiel odvtedy nespočetným množstvom spracovaní, vrátane voľne inšpirovanej verzie nemenej úspešného Ľadového kráľovstva.

Barón Pálfi (Derniéra nočných prehliadok)

18. 8. 2018 18:00   -   22:00

Inscenácia je z hľadiska niekoľkoročnej histórie predstavení na Červenom Kameni po formálnej i obsahovej stránke inovatívnym dielom – netradičným spôsobom sa venuje len jednej postave dejín hradu Červený Kameň. Len jednej, avšak tej najslávnejšej.
Návštevník sa oboznámi so strhujúcimi historickými udalosťami jedného z najzaujímavejších období našich dejín – s obdobím renesancie, Osmanskej hrozby, náboženských nepokojov,

Červenokamenské remeselné trhy

5. 5. 2018   -   8. 5. 2018

Ak máte radi ľudovo-umeleckú tvorbu, nenechajte si ujsť Červenokamenské remeselné trhy priamo na nádvorí hradu Červený Kameň. Viac ako päťdesiat remeselníkov a handmade výrobcov vám priblíži šikovnosť svojich rúk prostredníctvom jedinečných výrobkov či už úžitkového alebo dekoratívneho charakteru.
Remeselné trhy môžete navštíviť počas otváracích hodín múzea od 9:00 do 17:00.

Popoluška

27. 12. 2017   -   30. 12. 2017

Prehliadky vianočne vyzdobených komnát so scénickým predstavením na motívy klasickej rozprávky.

Zobraziť celý archív

Počiatky hradu Červený Kameň siahajú do prvej polovice 13. storočia. Jeho dejiny sa začali písať, keď česká kráľovná-vdova Konštancia Uhorská nechala pred rokom 1240 na svojich majetkoch postaviť hrad, ktorý sa stal známym pod menom Červený Kameň (nem. Rothenstein, maď. Vöröskő) alebo tiež Bobrí hrad (nem. Bibersburg).
Najskôr bol hrad kráľovským majetkom, neskôr sa ako jeho vlastníci vystriedali viaceré významné uhorské šľachtické rody, medzi inými i Matúš Čák Trenčiansky, páni zo Svätého Jura a Pezinka, Zápoľskí alebo Turzovci.
Turzovci získali hrad spolu s panstvom do dedičnej držby od kráľovnej Márie Habsburskej, manželky uhorského kráľa Ľudovíta II. Jagelovského.

Do dejín hradu zasiahli najvýznamnejšie dva šľachtické rody, ktoré sa postupne stali jeho vlastníkmi: nemeckí Fuggerovci a uhorskí Pálfiovci.
Fuggerovci získali hrad do držby od svojich obchodných partnerov Turzovcov. Červenokamenské panstvo s gotickým hradom sa tak v roku 1535 dostáva do vlastníctva jednej z najbohatších obchodníckych rodín vtedajšej Európy.
Na jej čele stál Anton Fugger, vzdelaný, veľmi bohatý a schopný obchodník z juhonemeckého Augsburgu, ktorý sa s istotou pohyboval v prostredí renesančnej Európy. Rozhodol sa využiť strategickú polohu Červeného Kameňa neďaleko Viedne a Bratislavy a premeniť starý gotický hrad na bezpečný sklad tovarov, s ktorými jeho rodina obchodovala po celej Európe.
Investoval množstvo vlastného času a finančných prostriedkov na prestavbu stredovekého hradu na renesančnú pevnosť. Starý hrad bol postupne, od roku 1537, búraný a na jeho mieste vyrástli štyri obranné bašty spojené obrannými múrmi a jedno obytné krídlo. Vznikla tak moderná renesančná pevnosť, ktorej architektúra využívala najmodernejšie dobové poznatky a bola prispôsobená na účinnú obranu všetkého, čo pevnosť ukrývala v rozľahlých skladovacích priestoroch/pivniciach.

Turecké nebezpečenstvo visiace nad Uhorským kráľovstvom a celou strednou Európou spôsobilo, že obchodné zámery Fuggerovcov v tejto časti Európy postupne slabli, až sa rodina rozhodla Červený Kameň predať.

Medzi viacerými záujemcami o kúpu hradu a panstva zvíťazil mladý barón Mikuláš II. Pálfi, (ktorý si získal srdce mladej Márie Magdalény Fuggerovej, dcéry Mareka Fuggera, vnučky spomínaného Antona Fuggera) a do roku 1588 sa stal vlastníkom celého panstva.
Potomkovia Mikuláša a Márie Magdalény si panstvo podržali až do roku 1945.
Pálfiovci hrad niekoľkokrát prestavovali: v druhej polovici 16. storočia bola fuggerovská pevnosť Mikulášom II. Pálfim upravená na rodové sídlo, o storočie neskôr prestaval hrad Mikuláš IV. Pálfi pre seba a svoju manželku Máriu Eleonóru Harrachovú v ranobarokovom slohu a v druhej polovici 18. storočia hrad zmodernizoval a rozšíril Rudolf Pálfi s manželkou Máriou Eleonórou Kaunitz-Rietbergovou . V neskoršom období už neprišlo k zásadným stavebným zásahom, ktoré by výraznejšie pozmenili vzhľad hradnej budovy. Posledný člen pálfiovského rodu opustil hrad v roku 1945 a o štyri roky neskôr bol hrad vyhlásený za štátny kultúrny majetok.