Hrad Divín aj s podhradím pôvodne patrili do Novohradskej stolice. Územie stolice delí výrazná intravulkanická brázda na dve časti. Severná, slovenská časť Novohradu leží na Krupinskej planine, na Otrôžkach a v Slovenskom Rudohorí. Južnú, prevažne maďarskú časť, vypĺňa pohorie Čerhát. Novohradský komitát (župa, stolica) patrí medzi najstaršie v Uhorsku. O jeho starobylosti nepriamo svedčí to, že sa jeho územie cirkevnoprávne delilo medzi ostrihomské arcibiskupstvo a vacovské arcibiskupstvo. Tento neobvyklý, hoci nie ojedinelý, jav vznikol vyčlenením diecézy mladšieho vacovského biskupstva z ostrihomskej arcidiecézy, zaberajúcej pôvodne celý Novohradský komitát. Základom komitátu bolo rozsiahle domínium (domínium = samosprávna krajina predstavujúca zastretú formu koloniálneho panstva, vlastníctvo, panstvo) s centrom na hrade Novohrad (na území dnešného Maďarska).

Podľa Pamätnej knihy obce Divín sa zachovali dve povesti o vzniku hradu Divín. Podľa prvej hrad Divín postavil jeden slovanský vodca. Keďže však nechcel priniesť obeť lesnému duchovi, bol stále brzdený vo svojej práci. Čo robotníci cez deň postavili, to lesný duch v noci zničil. Nakoniec jeden starec navrhol, že tento duch sa len vtedy dá odstrániť, keď najbližšie ráno zamurujú do základov jedno dieťa. To sa i stalo a v stavaní mohli nerušene pokračovať. Pre tento divoký čin tu zdržujúci sa ľud nazval toto miesto Divínom.

Podľa druhej povesti, ktorá sa zachovala, založil hrad Divín jeden zo siedmych neznámych vodcov. Keďže pri vybudovaní tohoto hradu mu pomáhali diabolskí duchovia, z vďačnosti tento hrad pomenoval Divínom.