Máte fotky k tomuto miestu? Pridajte ich.

Otváracie hodiny otvorené do 17:00

Posledná aktualizácia: 20. 04. 2019

17. Novembra 2019 (Nedeľa) - Deň boja za slobodu a demokraciu môže byť iná otváracia doba.

Cenník 1,50 € Dospelí      0,80 € Deti (15-18 rokov)

Posledná aktualizácia: 20. 04. 2019

Podjavorinské múzeum v Novom Meste nad Váhom sídli v barokovej budove z druhej polovice 17. storočia, zvanej Gilániho dom alebo “Gilániovec” podľa jedného z majiteľov. Vzniklo v roku 1950. Od začiatku sedemdesiatich rokov je špecializovanou pobočkou Trenčianskeho múzea v Trenčíne zameranou na historicko-vlastivedné bádanie. Predovšetkým na výskum literárnej histórie. V priestoroch múzea je umiestnená vlastivedne ladená expozícia venovaná histórii Nového Mesta a okolia, jeho kultúre a tradíciam. Je členená na jednotlivé časti venované archeológii, histórii, etnografii a dejinám remeselníckych cechov v Novom Meste a okolí. Samostatná časť zoznamuje návštevníka s bohatou cirkevnou históriou tohto regiónu.

K najvzácnejším príkladom typu gotických tzv. “krásnych madon” patrí “Koryčanská”, alebo tiež “Beckovská” madona. V 14. storočí bola umiestnená v kaplnke Beckovského hradu, až Ctibor II. zo Ctiboríc ju dal umiestniť do obnoveného kostola v Novom Meste nad Váhom. Za husitských vpádov sa však vrátila späť do Beckova. V období reformácie Madonu preniesli do moravských Koričan, kde sa nachádza dodnes. V novomestskom múzeu si môže návštevník prezrieť jej vernú kópiu.

Ľudovú kultúru novomestského regiónu so svojimi špecifickými znakmi a výraznou výpovednou hodnotou prezentuje niekoľko tematických okruhov. Ukážkou tradičného bývania je interiér sedliackej izby z prelomu 19. a 20. storočia zariadený obvyklým mobiliárom. Keramickú tvorbu reprezentuje habánska fajansa a trenčianska keramika, ktorá tiež vychádzala z habánskych tradícií. Rôzne poľnohospodárske nástroje približujú poľnohospodárstvo, ako hlavné zamestnanie obyvateľstva v minulosti. Spôsob ľudového odievania je dokumentovaný charakteristickými typmi ľudového odevu v novomestskom regióne. Honosnejší ľudový odev nížinnej oblasti je predstavený odevom podolským, špecifickým svojou bohatou dierkovanou výšivkou. Horskú a podhorskú oblasť regiónu reprezentuje menej zdobný moravskolieskovský typ. Svojou jednoduchosťou bez výšiviek a farebnosťou je pozoruhodný predovšetkým novomestský odev. V novomestskom regióne malo veľký význam aj pestovanie viniča a výroba vína. Burgundské odrody červeného vína z tejto oblasti sa dostali až na cisársky dvor vo Viedni. Nadväzovať na vinohradnícku a vinársku tradíciu sa začalo opäť v polovici 20. storočia.