Podjavorinské múzeum

1 komentár

vytlačiť

Udalosti zobraziť predchádzajúce

Oznamy

14. 6. 2021 – 31. 12. 2021 viac informácií

Návštevníkom oznamujeme, že od 14. júna 2021 je Podjavorinské múzeum v rekonštrukcii. O jeho opätovnom otvorení (v mesiacoch október - november) Vás budeme informovať.

Ďakujeme za pochopenie.

70. výročie založenia múzea v Novom Meste nad Váhom

20. 8. 2020 – 31. 3. 2021 Vhodné pre deti

Bývalé Okresné múzeum v Novom Meste nad Váhom, dnešné Podjavorinské múzeum, si v roku 2020 pripomína 70. výročie svojho vzniku. Sídli v barokovej budove, podľa jedného z majiteľov nazývanej Ghillányho dom alebo “Ghillányovec”, postavenej uprostred západnej strany námestia. Výstava 70. výročie založenia múzea v Novom Meste nad Váhom predstavuje výsledky práce za obdobie rokov 1950 – 2020. Výstava dokumentuje výsledky činnosti múzea a výber zbierkových predmetov získaných v predmetnom období. Tešíme sa na Vašu návštevu!

70. výročie založenia múzea v Novom Meste nad Váhom

20. 8. 2020 – 13. 11. 2020 Vhodné pre deti

Bývalé Okresné múzeum v Novom Meste nad Váhom, dnešné Podjavorinské múzeum, si v roku 2020 pripomína 70. výročie svojho vzniku. Výstava "70. výročie založenia múzea v Novom Meste nad Váhom" dokumentuje výsledky činnosti múzea a výber zbierkových predmetov získaných v rokoch 1950 – 2020. Múzeum má bohatý a rôznorodý zbierkový fond, ktorým približuje vývoj spoločnosti na strednom Považí a výstava prezentuje predmety, ktoré verejnosť bežne neuvidí. Výstavu môžete vidieť v priestoroch múzea do 13.11.2020. Tešíme sa na Vašu návštevu!

Nové Mesto nad Váhom v praveku

13. 2. 2020 – 31. 7. 2020 Vhodné pre deti

Výstava nám približuje dve vybrané archeologické kultúry, ktorých stopy môžeme nájsť v Novom Meste nad Váhom a jeho okolí. Prvou z nich je bošácka skupina, ktorá dostala pomenovanie podľa prvých nálezov z neďalekej Bošáce, z polohy „Pohančeniščia“. Centrum jej rozšírenia sú hlavne obe strany Malých a Bielych Karpát. Sídliská bošáckej skupiny sa nachádzajú na miernych svahoch, alebo na vyvýšeninách (napríklad v Ivanovciach, alebo Podolí) a často bývajú opevnené. Druhá časť výstavy je zameraná na dobu bronzovú, hlavne na lužickú kultúru v Novom Meste nad Váhom.

Nové Mesto nad Váhom v praveku

13. 2. 2020 – 10. 5. 2020 Vhodné pre deti

Výstava Nové Mesto nad Váhom v praveku priblíži dve vybrané archeologické kultúry, ktorých stopy môžeme nájsť v Novom Meste nad Váhom a jeho okolí. Prvou z nich je bošácka skupina, ktorá dostala pomenovanie podľa nálezov z neďalekej Bošáce. Je to kultúrna skupina rozšírená v strednej fáze eneolitu. Vystavený bude hlavne keramický súbor z archeologického výskumu v Podolí. Druhá časť výstavy sa zameria na mladšiu dobu bronzovú, konkrétne na lužickú kultúru v Novom Meste nad Váhom. Priblíži záchranné archeologické výskumy, ktoré sa tu uskutočnili.

Zobraziť celý archív

Podjavorinské múzeum v Novom Meste nad Váhom sídli v barokovej budove z druhej polovice 17. storočia, zvanej Gilániho dom alebo “Gilániovec” podľa jedného z majiteľov. Vzniklo v roku 1950. Od začiatku sedemdesiatich rokov je špecializovanou pobočkou Trenčianskeho múzea v Trenčíne zameranou na historicko-vlastivedné bádanie.

Predovšetkým na výskum literárnej histórie. V priestoroch múzea je umiestnená vlastivedne ladená expozícia venovaná histórii Nového Mesta a okolia, jeho kultúre a tradíciám. Je členená na jednotlivé časti venované archeológii, histórii, etnografii a dejinám remeselníckych cechov v Novom Meste a okolí. Samostatná časť zoznamuje návštevníka s bohatou cirkevnou históriou tohto regiónu.

K najvzácnejším príkladom typu gotických tzv. “krásnych madon” patrí “Koryčanská”, alebo tiež “Beckovská” madona. V 14. storočí bola umiestnená v kaplnke Beckovského hradu, až Ctibor II. zo Ctiboríc ju dal umiestniť do obnoveného kostola v Novom Meste nad Váhom. Za husitských vpádov sa však vrátila späť do Beckova. V období reformácie Madonu preniesli do moravských Koryčan, kde sa nachádza dodnes. V novomestskom múzeu si môže návštevník prezrieť jej vernú kópiu.

Ľudovú kultúru novomestského regiónu so svojimi špecifickými znakmi a výraznou výpovednou hodnotou prezentuje niekoľko tematických okruhov. Ukážkou tradičného bývania je interiér sedliackej izby z prelomu 19. a 20. storočia zariadený obvyklým mobiliárom. Keramickú tvorbu reprezentuje habánska fajansa a trenčianska keramika, ktorá tiež vychádzala z habánskych tradícií.

Rôzne poľnohospodárske nástroje približujú poľnohospodárstvo, ako hlavné zamestnanie obyvateľstva v minulosti. Spôsob ľudového odievania je dokumentovaný charakteristickými typmi ľudového odevu v novomestskom regióne. Honosnejší ľudový odev nížinnej oblasti je predstavený odevom podolským, špecifickým svojou bohatou dierkovanou výšivkou. Horskú a podhorskú oblasť regiónu reprezentuje menej zdobený moravskolieskovský typ. Svojou jednoduchosťou bez výšiviek a farebnosťou je pozoruhodný predovšetkým novomestský odev.

V novomestskom regióne malo veľký význam aj pestovanie viniča a výroba vína. Burgundské odrody červeného vína z tejto oblasti sa dostali až na cisársky dvor vo Viedni. Nadväzovať na vinohradnícku a vinársku tradíciu sa začalo opäť v polovici 20. storočia.