Po vojne bol obvinený z rozbitia republiky a spolupráce s nacistickým Nemeckom, zo zavedenia fašistického režimu na Slovensku, z marenia príprav SNP, pozvania nemeckých vojsk a zločinov spáchaných po potlačení povstania, z odsunu českých občanov a prenasledovania odporcov režimu, prenasledovania a deportácie slovenských Židov (tzn. činov, dnes vnímaných ako zločiny proti ľudskosti).[2]

Podľa nariadenia č. 33/1945 Zb. SNR[3] bol uznaný za vinného z trestného činu domácej zrady, trestného činu zrady na povstaní, trestného činu kolaboranstva, a to za priťažujúcich okolností a 15. apríla 1947 Národným súdom ČSR odsúdený na trest smrti povrazom.[4][5] Popravený bol 18. apríla 1947.[6]

Jozef Tiso bol prezidentom vojnového Slovenského štátu, hlavným veliteľom ozbrojených síl, predsedom HSĽS, najvyšším veliteľom Hlinkovej gardy. Jozef Tiso nesie plnú politickú zodpovednosť za dianie v našej krajine počas druhej svetovej vojny. Podpísal sa pod všetky zákony, ktoré našich spoluobčanov zbavili základných ľudských práv a podpísal aj zákon, ktorým sa spätne zlegalizovali deportácie našich občanov do koncentračných táborov.