Emmerich Kálmán spolu s Lehárom a Straussom patrí k najvýraznejším predstaviteľom viedenskej operety, s ktorou sa spájajú i jeho najslávnejšie diela: Čardášová princezná (1915), Grófka Marica (1924) či Cirkusová princezná (1926). Sila Kálmánových kompozícií spočívala najmä v schopnosti adaptovať do prostredia operety ľudový prvok, najmä v podobe čardášu. Práve tento tanec perfektne vyhovoval operetnej maniere a stal sa Kálmánovou špecialitou. Zároveň bol schopný rozšíriť svoje výrazové prostriedky o prvky exotiky (populárne nielen v operetnom žánri) či džezu.