Dejiny plagátu siahajú do 19. storočia, do obdobia secesie. Za otca moderného plagátu je považovaný Jules Chéret. Vlády využili plagát a techniku reklamy po prvý raz počas 1. svetovej vojny. Na začiatku 20. storočia psychológovia Walter Dill Scott a Gustave Le Bon verili, že masy sú citlivé na iracionálne pohnútky prostredníctvom podvedomia a na opakované príťažlivé heslá. Uvedomovali si, že davy môžu byť náchylné na zneužitie demagógmi, ale výhody efektívneho šírenia informácií prostredníctvom plagátov obavy rozptýlili.