Slovenskýcestovateľ

Vo Vlastivednom múzeu v Galante nasledujú dni nostalgie. Dokumentárno-zábavný film o galantskom okrese zo zbierky múzea vyrobila televízia presne pred 50-timi rokmi a múzejníci tento film dňa 25. apríla 2024 o 17:00 premietajú návštevníkom. Nostalgická nálada v priestoroch múzea potrvá až do 11. mája, dovtedy bude sprístupnená malá výstava predmetov od 60-tych rokov 20. storočia zo zbierok múzea a zo súkromných zbierok zamestnancov inštitúcie.

Film s názvom Prechádzka okresom Galanta pre Okresný národný výbor v Galante vyrobila Československá televízia v roku 1974. Tento 45 minútový film návštevníkov zavedie do minulosti a ukáže, ako vyzerala Galanta a okolie pred 50-timi rokmi a ako s v nej žilo, pracovalo, obliekalo.

To, ako sa na skle odzrkadľuje hra medzi svetlom a tieňom je jav, ktorý je obdivuhodný, zobrazuje a definuje tvorivú prácu vystavujúcich dizajnérov Luca Dimény a Zsuzsa Lili Molnár z Maďarska. Na výstave sa môžu návštevníci stretnúť s takými drobnými plastikami a obrazmi, prostredníctvom ktorých nám umelkyne nielenže vnímavo odprezentujú témy, ktoré ich zaujímajú, ale dostaneme aj ochutnávku z toho, akými rôznymi spôsobmi sa spracováva sklo.

Vlastivedné múzeum v Galante odprezentuje vo svojich priestoroch rozsiahlu zbierku nočných motýľov vypožičaných z Vlastivedného múzea v Hlohovci, s ktorou chcú zaujať milovníkov prírody a zvierat. Na návštevníkov výstavy s názvom Čo sa skrýva v tme čaká viac ako 13 000 exemplárov a viac ako 1 200 rôznych druhov motýľov, ktoré žijú na Slovensku. Výstava dáva aj príležitosť spoznať zaujímavú profesiu entomológa a významného zberateľa regiónu.

Vlastivedné múzeum v Galante prvýkrát ponúka teambuildingovú aktivitu firmám v priestoroch múzea. Program s názvom Medovníkové Vianoce je kreatívna tvorivá dielňa pre dospelých, počas ktorej sa účastníci oboznámia s históriou pečenia medovníkov a v príjemnej vianočnej atmosfére si zopár z nich aj ozdobia. Zdobenie medovníkov pod vedením lektoriek múzea sa odohráva priamo vo výstavnej sále, kde zákulisie tvorí pestrofarebná etnografická expozícia

Honosný postroj z 19. storočia bol určený pre náručného koňa a zachoval sa prakticky celý – má ohlávku, chomút, náchrbátník a upevňovacie popruhy. Na jednotlivých častiach sa nachádzajú mosadzné kovania a kované erby rodu Esterházy.

Zbierka pohľadníc obsahuje až 341 kusov, na jednotlivých záberoch sú zachytené najmä mestské dominanty v rôznych pohľadoch a farebných variáciách. Tvár mesta Galanty, jeho sídelná a stavebná štruktúra sa priebehom rokov značne menila, pred masovým používaním fotografií takéto pohľadnice ostávajú jedinou pamiatkou na jeho vtedajšiu podobu.

Meno rodiny Kuffnerovcov je neodmysliteľne späté s mestom Sládkovičovo. Barón Karl Kuffner (1847 – 1924) zveľadil tunajší cukrovar, zmodernizoval a dobudoval hospodársky komplex. Okrem toho, že bol cieľavedomý hospodár, bol aj významným zberateľom umenia. Množstvo umeleckých diel bolo v majetku jeho manželkinej rodiny Firmianovcov. Túto zbierku obohatil okrem baróna tiež jeho syn Raoul Kuffner.

Kov bol aj stále je súčasťou každodenného života celej spoločnosti a sprevádza nás už celé stáročia. Od doby, kedy ľudstvo objavilo vlastnosti železa, medi, zinku, ocele a iných kovov, sa postupom času stali prítomné skoro v každom prvku v bežnej domácnosti - kľúčoch, príboroch, drobných prvkoch na oblečení, pričom sa za ich rozšírením stojí najmä priemyselná revolúcia a továrenská výroba. Je vnímaný hlavne ako úžitkový materiál, pod zručnými rukami remeselníkov však vie zastúpiť aj dekoratívnu a estetickú funkciu v podobe rôznych šperkov.

Výstava priblíži verejnosti život a prácu roľníka v galantskom regióne do 1. polovice 20. storočia. Poukáže na úzke prepojenie poľnohospodárskej výroby a ľudovej stravy vidieckeho obyvateľstva. Obrábanie pôdy a chov hospodárskych zvierat tvorili od nepamäti jednu z najvýznamnejších činností v živote takmer každého človeka a rodiny. Poľnohospodárstvo bolo považované za hlavné zamestnanie ľudu na Slovensku až do 50. rokov 20. storočia. Pestovaním rôznych druhov plodín si ľudia zabezpečovali obživu a tak, ako pri samostatnej výrobe niektorých potrebných predmetov a pomôcok do domácnosti.

Výstava obsahuje bohatú kolekciu vyšívaných a tlačených násteniek.
Textilné nástenky sa do kultúrneho priestoru Strednej Európy dostali zo severozápadu Európy, najmä z Holandska a Nemecka. V chorvátskom priestore, a tak aj medzi Slovákmi v Chorvátsku, sa textilné nástenky ako výtvarno-jazykové prejavy domácich žien vyskytovali od konca 19. storočia prevažne v mestskom prostredí. Zánikom otvoreného ohniska na vidieku a jeho nahradením murovanými pecami sa stávali súčasťou zariadenia dedinskej kuchyne.

Putovná výstava vznikla v roku 2018, ktorý bol v Maďarsku vyhlásený ako pamätný rok kráľa Mateja pri príležitosti 560. výročia zvolenia Mateja Korvína za uhorského kráľa. Kurátorom výstavy je Gergely Buzás, archeológ a riaditeľ múzea vo Vyšehrade. Výstava v piatich jazykoch (maďarsky, nemecky, anglicky, slovensky a rumunsky) predstavuje kráľa Mateja a jeho hrady ako reprezentatívne panovnícke sídlo.

Hans Selye bol jedným z mála velikánov modernej biológie. Geniálne intuitívny vedec bol obdarený obrovskou energiou a pozoruhodnou schopnosťou syntetizovať viaceré predstavy. V posledných štyridsiatich rokoch svojho života sa venoval nepretržitému skúmaniu nešpecifických chorôb a obrovskej téme starnutia.

V roku 2018 si pripomíname viacero významných výročí, ktoré boli dôležité či už v boji za národnú samostatnosť, alebo sa počas nich odohrali udalosti celosvetového významu, ktoré zásadným spôsobom vplývali na formovanie samostatnej Slovenskej republiky.

V popoludňajších hodinách sa múzeum zmení na tajuplné miesto, kde sa niečo deje, kde niečo nie je v poriadku. Úlohou návštevníka bude vyriešiť záhadu a odhaliť podozrivých. K tomuto všetkému budú mať samozvaní detektívi pomoc nie len prostredníctvom predmetov ale aj ústnu, dokonca môžu poprosiť o pomoc aj obyvateľov múzea. V prípade rozuzlenia tajomstva návštevníci dostanú odmenu. Návšteva múzea bude zaujímavá i pre tých, ktorí sa nechcú zúčastniť riešení záhady, veď už len pohľad na lampášmi a sviečkami osvetlené priestory poskytne nevšedný, jedinečný zážitok.

Pivo od nepamäti patrí medzi nápoje obľúbené širokými vrstvami obyvateľstva. Svoju popularitu si získalo vďaka dostupnosti základnej výrobnej suroviny (rôzne druhy obilia), jednoduchosti prípravy či nízkej cene. K jeho rozšíreniu prispela aj unikátna chuť a obsah látok priaznivých pre zdravie. Pre viaceré civilizácie v minulosti pivný mok predstavoval dôležitú zložku stravy privilegovaných i nižších sociálnych vrstiev.

Dve etniká, dva rôznorodé svety, spoločné osudy. Výstava dokumentuje spolužitie Avarov a Slovanov na území Slovenska a prezentuje unikátny materiál starý viac ako tisíc rokov - od obdobia príchodu prvých Slovanov na naše územie až po vznik Veľkomoravskej ríše. Návštevníci majú možnosť vidieť množstvo artefaktov zapožičaných z niekoľkých inštitúcií.

Na výstave uvidíte okrem vianočných predmetov z regiónu aj predmety a fotografie zapožičané od súkromných osôb, z Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch a betlehemy zo Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.

Na výstave sa návštevníci môžu oboznámiť s vývojom a mnohotvárnosťou ženského, mužského a detského oblečenia Čilejkárov prostredníctvom nainštalovaných kompletných oblečení, ďalších odevných súčastí a dobových fotografií.

V múzeu zavládne tajomná atmosféra, jediným zdrojom svetla budú lampáše a sviečky. Časť bohatej histórie a život v minulosti nám prezradia duchovia našich predkov. Našim cieľom je poskytnúť iný pohľad na uctenie si pamiatky zosnulých, ktorí zanechali kultúrne hodnoty a dotvárali dejiny nášho regiónu.

Svetoznámy maďarský hudobný skladateľ, hudobný vedec, pedagóg a etnomuzikológ časť svojho detstva strávil v Galante, zmaturoval v Biskupskom gymnáziu v Trnave, odkiaľ jeho cesta viedla na dráhu hudobného vedca. V rámci etnomuzikológie skúmal a čerpal z prastarých foriem maďarských ľudových piesní. Počas svojich terénnych výskumov sa vrátil aj do galantského regiónu. Tu nazbieraný materiál sa stal svetoznámym prostredníctvom jeho diela pod názvom Galántai táncok (Galantské tance).

Remeselníci a tvorivé dielne nám pomôžu priblížiť veľkonočné ľudové tradície nášho regiónu. V rámci tvorivých dielní budeme robiť veľkonočné košíčky a ozdoby, taktiež sa naučíme aj spôsoby zdobenia kraslíc. Poprosíme návštevníkov, aby si so sebou priniesli vyfúkané vajíčka, a to kvôli istote, že si techniku zdobenia kraslíc bude môcť vyskúšať každý. Svoje remeslo bude prezentovať manželský pár - Elena a Szilárd Lozsi, ktorí sa venujú zachovávaniu tradícií a ľudových remesiel formou predvádzania pletenia z drôtu, slamy a levandule a ukážkou výroby korbáčov a košíkov z prútia.

Od pradávna sa v našej spoločnosti vyskytovali jedinci svojim zovňajškom výrazne vystupujúci z davu. Spoločnosť sa ich stránila, ale zároveň ju priťahovali ich zvláštnosťami. Z postihnutia takých ľudí často pramenila neskutočná sila a odhodlanie vzoprieť sa osudu a predviesť okoliu svoj neobyčajný vzhľad ako dar, chceli byť rešpektovaní a uznávaní. Pracovali v cirkusoch a panoptikách, častokrát sa naučili i neuveriteľným kúskom, ktorými ešte viac podnecovali zvedavosť návštevníkov.

Draky sú mýtické tvory, ktoré sa vyskytujú v rozprávkach, legendách či povestiach väčšiny národov Európy a Ázie už od najstarších dôb. Kým v Európe predstavujú zlo, nešťastie a útrapy, vo východnej Ázii (najmä v Číne a Japonsku) sú symbolom šťastia, úrodnosti a plodnosti.