Putovná výstava vznikla v roku 2018, ktorý bol v Maďarsku vyhlásený ako pamätný rok kráľa Mateja pri príležitosti 560. výročia zvolenia Mateja Korvína za uhorského kráľa. Kurátorom výstavy je Gergely Buzás, archeológ a riaditeľ múzea vo Vyšehrade. Výstava v piatich jazykoch (maďarsky, nemecky, anglicky, slovensky a rumunsky) predstavuje kráľa Mateja a jeho hrady ako reprezentatívne panovnícke sídlo.

Hans Selye bol jedným z mála velikánov modernej biológie. Geniálne intuitívny vedec bol obdarený obrovskou energiou a pozoruhodnou schopnosťou syntetizovať viaceré predstavy. V posledných štyridsiatich rokoch svojho života sa venoval nepretržitému skúmaniu nešpecifických chorôb a obrovskej téme starnutia.

V roku 2018 si pripomíname viacero významných výročí, ktoré boli dôležité či už v boji za národnú samostatnosť, alebo sa počas nich odohrali udalosti celosvetového významu, ktoré zásadným spôsobom vplývali na formovanie samostatnej Slovenskej republiky.

V popoludňajších hodinách sa múzeum zmení na tajuplné miesto, kde sa niečo deje, kde niečo nie je v poriadku. Úlohou návštevníka bude vyriešiť záhadu a odhaliť podozrivých. K tomuto všetkému budú mať samozvaní detektívi pomoc nie len prostredníctvom predmetov ale aj ústnu, dokonca môžu poprosiť o pomoc aj obyvateľov múzea. V prípade rozuzlenia tajomstva návštevníci dostanú odmenu. Návšteva múzea bude zaujímavá i pre tých, ktorí sa nechcú zúčastniť riešení záhady, veď už len pohľad na lampášmi a sviečkami osvetlené priestory poskytne nevšedný, jedinečný zážitok.

Pivo od nepamäti patrí medzi nápoje obľúbené širokými vrstvami obyvateľstva. Svoju popularitu si získalo vďaka dostupnosti základnej výrobnej suroviny (rôzne druhy obilia), jednoduchosti prípravy či nízkej cene. K jeho rozšíreniu prispela aj unikátna chuť a obsah látok priaznivých pre zdravie. Pre viaceré civilizácie v minulosti pivný mok predstavoval dôležitú zložku stravy privilegovaných i nižších sociálnych vrstiev.

Výstava priblíži verejnosti život a prácu roľníka v galantskom regióne do 1. polovice 20. storočia. Poukáže na úzke prepojenie poľnohospodárskej výroby a ľudovej stravy vidieckeho obyvateľstva. Obrábanie pôdy a chov hospodárskych zvierat tvorili od nepamäti jednu z najvýznamnejších činností v živote takmer každého človeka a rodiny. Poľnohospodárstvo bolo považované za hlavné zamestnanie ľudu na Slovensku až do 50. rokov 20. storočia. Pestovaním rôznych druhov plodín si ľudia zabezpečovali obživu a tak, ako pri samostatnej výrobe niektorých potrebných predmetov a pomôcok do domácnosti.

Výstava obsahuje bohatú kolekciu vyšívaných a tlačených násteniek.
Textilné nástenky sa do kultúrneho priestoru Strednej Európy dostali zo severozápadu Európy, najmä z Holandska a Nemecka. V chorvátskom priestore, a tak aj medzi Slovákmi v Chorvátsku, sa textilné nástenky ako výtvarno-jazykové prejavy domácich žien vyskytovali od konca 19. storočia prevažne v mestskom prostredí. Zánikom otvoreného ohniska na vidieku a jeho nahradením murovanými pecami sa stávali súčasťou zariadenia dedinskej kuchyne.