Meno rodiny Kuffnerovcov je neodmysliteľne späté s mestom Sládkovičovo. Barón Karl Kuffner (1847 – 1924) zveľadil tunajší cukrovar, zmodernizoval a dobudoval hospodársky komplex. Okrem toho, že bol cieľavedomý hospodár, bol aj významným zberateľom umenia. Množstvo umeleckých diel bolo v majetku jeho manželkinej rodiny Firmianovcov. Túto zbierku obohatil okrem baróna tiež jeho syn Raoul Kuffner.

Kov bol aj stále je súčasťou každodenného života celej spoločnosti a sprevádza nás už celé stáročia. Od doby, kedy ľudstvo objavilo vlastnosti železa, medi, zinku, ocele a iných kovov, sa postupom času stali prítomné skoro v každom prvku v bežnej domácnosti - kľúčoch, príboroch, drobných prvkoch na oblečení, pričom sa za ich rozšírením stojí najmä priemyselná revolúcia a továrenská výroba. Je vnímaný hlavne ako úžitkový materiál, pod zručnými rukami remeselníkov však vie zastúpiť aj dekoratívnu a estetickú funkciu v podobe rôznych šperkov.

Výstava priblíži verejnosti život a prácu roľníka v galantskom regióne do 1. polovice 20. storočia. Poukáže na úzke prepojenie poľnohospodárskej výroby a ľudovej stravy vidieckeho obyvateľstva. Obrábanie pôdy a chov hospodárskych zvierat tvorili od nepamäti jednu z najvýznamnejších činností v živote takmer každého človeka a rodiny. Poľnohospodárstvo bolo považované za hlavné zamestnanie ľudu na Slovensku až do 50. rokov 20. storočia. Pestovaním rôznych druhov plodín si ľudia zabezpečovali obživu a tak, ako pri samostatnej výrobe niektorých potrebných predmetov a pomôcok do domácnosti.

Výstava obsahuje bohatú kolekciu vyšívaných a tlačených násteniek.
Textilné nástenky sa do kultúrneho priestoru Strednej Európy dostali zo severozápadu Európy, najmä z Holandska a Nemecka. V chorvátskom priestore, a tak aj medzi Slovákmi v Chorvátsku, sa textilné nástenky ako výtvarno-jazykové prejavy domácich žien vyskytovali od konca 19. storočia prevažne v mestskom prostredí. Zánikom otvoreného ohniska na vidieku a jeho nahradením murovanými pecami sa stávali súčasťou zariadenia dedinskej kuchyne.

Putovná výstava vznikla v roku 2018, ktorý bol v Maďarsku vyhlásený ako pamätný rok kráľa Mateja pri príležitosti 560. výročia zvolenia Mateja Korvína za uhorského kráľa. Kurátorom výstavy je Gergely Buzás, archeológ a riaditeľ múzea vo Vyšehrade. Výstava v piatich jazykoch (maďarsky, nemecky, anglicky, slovensky a rumunsky) predstavuje kráľa Mateja a jeho hrady ako reprezentatívne panovnícke sídlo.