Vlastivedné múzeum v Galante prvýkrát ponúka teambuildingovú aktivitu firmám v priestoroch múzea. Program s názvom Medovníkové Vianoce je kreatívna tvorivá dielňa pre dospelých, počas ktorej sa účastníci oboznámia s históriou pečenia medovníkov a v príjemnej vianočnej atmosfére si zopár z nich aj ozdobia. Zdobenie medovníkov pod vedením lektoriek múzea sa odohráva priamo vo výstavnej sále, kde zákulisie tvorí pestrofarebná etnografická expozícia

Honosný postroj z 19. storočia bol určený pre náručného koňa a zachoval sa prakticky celý – má ohlávku, chomút, náchrbátník a upevňovacie popruhy. Na jednotlivých častiach sa nachádzajú mosadzné kovania a kované erby rodu Esterházy.

Zbierka pohľadníc obsahuje až 341 kusov, na jednotlivých záberoch sú zachytené najmä mestské dominanty v rôznych pohľadoch a farebných variáciách. Tvár mesta Galanty, jeho sídelná a stavebná štruktúra sa priebehom rokov značne menila, pred masovým používaním fotografií takéto pohľadnice ostávajú jedinou pamiatkou na jeho vtedajšiu podobu.

Meno rodiny Kuffnerovcov je neodmysliteľne späté s mestom Sládkovičovo. Barón Karl Kuffner (1847 – 1924) zveľadil tunajší cukrovar, zmodernizoval a dobudoval hospodársky komplex. Okrem toho, že bol cieľavedomý hospodár, bol aj významným zberateľom umenia. Množstvo umeleckých diel bolo v majetku jeho manželkinej rodiny Firmianovcov. Túto zbierku obohatil okrem baróna tiež jeho syn Raoul Kuffner.

Kov bol aj stále je súčasťou každodenného života celej spoločnosti a sprevádza nás už celé stáročia. Od doby, kedy ľudstvo objavilo vlastnosti železa, medi, zinku, ocele a iných kovov, sa postupom času stali prítomné skoro v každom prvku v bežnej domácnosti - kľúčoch, príboroch, drobných prvkoch na oblečení, pričom sa za ich rozšírením stojí najmä priemyselná revolúcia a továrenská výroba. Je vnímaný hlavne ako úžitkový materiál, pod zručnými rukami remeselníkov však vie zastúpiť aj dekoratívnu a estetickú funkciu v podobe rôznych šperkov.

Výstava priblíži verejnosti život a prácu roľníka v galantskom regióne do 1. polovice 20. storočia. Poukáže na úzke prepojenie poľnohospodárskej výroby a ľudovej stravy vidieckeho obyvateľstva. Obrábanie pôdy a chov hospodárskych zvierat tvorili od nepamäti jednu z najvýznamnejších činností v živote takmer každého človeka a rodiny. Poľnohospodárstvo bolo považované za hlavné zamestnanie ľudu na Slovensku až do 50. rokov 20. storočia. Pestovaním rôznych druhov plodín si ľudia zabezpečovali obživu a tak, ako pri samostatnej výrobe niektorých potrebných predmetov a pomôcok do domácnosti.