Cenník

Posledná aktualizácia: 18. 05. 2017

NPR Dobročský prales je v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny pre verejnosť úplne uzatvorená. Vstup do pralesa je možný len pre odborné exkurzie so sprievodcom z Odštepného závodu Lesov SR š. p. v Čiernom Balogu alebo odborným pracovníkom ŠOP SR.
Odborný výklad so sprievodcom po exkurznom chodníku okolo NPR Dobročský prales poskytuje v prípade záujmu OZ VYDRA.

Národná prírodná rezervácia Dobročský prales je jedným z najstarších chránených území na Slovensku - od roku 1913. Dôvodom ochrany je zachovanie zvyškov pôvodných lesov, ktoré sa vyvíjali tisícročia.
V období rozvoja baníctva (16. - 17. stor.) bola väčšina týchto lesov vyrúbaná, stromy boli použité ako výstuž do banských chodieb (smreky) alebo na výrobu dreveného uhlia (buky) do vysokých pecí, v ktorých sa tavili železné rudy (napr. Tri vody nad Osrblím). Až na prelome 18. a 19. stor. sa vďaka dobročskému rodákovi Jozefovi Dekrétovi Matejovie, ktorý sa stal vrchným banskobystrickým lesmajstrom, začali vysádzať lesy. Pri vysádzaní nebola zachovaná skladba a rozmanitosť pôvodných porastov, a tak sú súčasné lesy v tejto oblasti zväčša s vysokým podielom smreka a sú menej odolné voči vetru, snehu a podkôrnemu hmyzu. Vývoj v Dobročskom pralese prebieha ako cyklus, v ktorom sú zastúpené všetky vývojové štádiá (dorastania, optima a rozpadu) a fázy (obnovy a dožívania), ktoré sa vzájomne prelínajú a vytvárajú jeho charakteristický vzhľad. Celý vývojový cyklus Dobročského pralesa trvá 400 rokov.
Hlavnými drevinami Dobročského pralesa sú jedľa, buk, smrek, menej javor horský, jaseň štíhly a brest horský. Jedľa sa prirodzene dožíva až 450 rokov, smrek 350 a buk 250 rokov.
NPR Dobročský prales sa nachádza v jedľovo-bukovom lesnom vegetačnom stupni v nadmorskej výške 700 - 1000 m n.m. Vlastné územie NPR zaberá plochu s rozlohou 103,85 ha na severozápadných svahoch záveru doliny Brôtovo.
Vyhlásené ochranné pásmo má výmeru 100,44 ha. Klíma tohto územia je chladná (priemerné ročné teploty 5,4 - 6,5°C) a vlhká (priemerný ročný úhrn zrážok 760 - 920 mm). Podložie tvoria zbridličnatelé granity, granodirity až kremité diority, na ktorých sa vytvorili prevažne hnedozeme, v dolinkách miestami glejové pôdy.
Zaujímavosťou Dobročského pralesa sú nielen stromy, ale aj zvieratá, pre ktoré je prales vhodným útočiskom (refúgiou) pred príliš hlasnými turistami a zavýjaním motorových píl. Žije tu jelenia zver, zo šeliem medveď hnedý, rys ostrovid, mačka divá, kuna lesná a bohatá skupina vtáctva. Najzaujímavejším vtákom je maličká sova - kuvičok vrabčí, ktorý dorastá do veľkosti len 10 cm.
V roku 1964 víchor zlomil známu tzv. Dobročskú jedľu, ktorá patrila medzi najmohutnejšie v Európe. Dosahovala vek 450 - 500 rokov, priemer kmeňa bol 193 cm, výška 56 m, objem dreva 55 m3 a vážila 38 ton. Najvyšším stromom v pralese bola 58 m vysoká jedľa, ktorá vyschla v roku 1984.

Význam a dôležitosť uvedeného územia aj z celoeurópskeho pohľadu potvrdzuje udelenie Európskeho diplomu, ktorým ho Výbor ministrov Rady Európy ocenil v roku 1998, 2008 a 2018.