História na plagáte, plagát v histórii je výstava, ktorá zachytáva význam a zrod moderného plagátu na začiatku minulého storočia. Prezentuje bohatú a pestrú zbierku plagátov zo zbierkového fondu Múzea SNR. Kurátor výstavy Mgr. Juraj Krištofík, PhD. návštevníkom múzea predstaví plagát ako prostriedok propagácie a zbraň hromadnej komunikácie. Túto funkciu plagátu najlepšie demonštrujú obdobia budovania totalitných režimov a bojov vo svetových vojnách, na ktoré sa táto výstava zameriava.

História na plagáte, plagát v histórii je výstava, ktorá zachytáva význam a zrod moderného plagátu na začiatku minulého storočia. Prezentuje bohatú a pestrú zbierku plagátov zo zbierkového fondu Múzea SNR. Kurátor výstavy Mgr. Juraj Krištofík, PhD. návštevníkom múzea predstaví plagát ako prostriedok propagácie a zbraň hromadnej komunikácie. Túto funkciu plagátu najlepšie demonštrujú obdobia budovania totalitných režimov a bojov vo svetových vojnách, na ktoré sa táto výstava zameriava. Juraj Krištofík ďalej hovorí: „Teoreticky najlepší plagát je nápadný, úsporný a účinný. Sprostredkováva priamu a jednoduchú správu. Plagát sa svojím obsahom dotýkal citlivých tém, ktoré majú tendenciu rozhýbať národ k činom. Zväčša bol vydávaný agentúrami s účelom nadchnúť, vystrašiť alebo zvádzať verejnosť.

Výstava sa zameriava na perzekučné opatrenia slovenského štátu namierené proti Rómom. V úvode návštevníkovi približuje nacistickú rasovú politiku a prenasledovanie Sintov a Rómov. Venuje sa genocíde rómskych komunít, ktorá vyvrcholila likvidáciou „cigánskeho rodinného tábora“ v koncentračnom a vyhladzovacom tábore Auschwitz – Birkenau. Záverečná časť je zameraná na protirómsku politiku slovenského štátu medzi rokmi 1939 až 1945.

Termínom druhý život či život po živote sa zvykne označovať miesto historickej osobnosti v pamäti spoločnosti a jej cielené pripomínanie (prípadne zabúdanie). Ide teda o prenik reálneho životného príbehu jednotlivca, jeho zásluh a spôsobu, akým sa naň v konkrétnej dobe nazerá. Aktuálne politické okolnosti a jej ideologické východiská vplývajú na interpretáciu historických skutočností, ako aj jej zrkadlenie vo verejnom v priestore – v názvoch ulíc a námestí, výskyte pamätných tabúľ a pamätníkov či v organizovaní výročných osláv.

Výstava viac ako 200 čepcov z rôznych regiónov Slovenska.

Rollupová výstava a prednáška o J. A. Komenskom pri 430. výročí jeho narodenia. V spolupráci s Múzeom J. A. Komenského v Uherskom Brode.

Košeľa bola základnou odevnou súčiastkou každého muža v minulosti. Široká variabilnosť jej výzdoby, strihu a materiálu predstavovala regionálne či lokálne špecifiká.Kolekcie mužských košieľ zo zbierok Etnografického múzea v Martine dotvárajú veľkoformátové fotografie zo zbierok významného slovenského fotografa a etnografa Pavla Socháňa.