Výstava príbehov mladých ľudí – utečencov prechádzajúcich balkánskou trasou do Európy (autorka série fotografií
„Cesta smrti a nádeje“ – reportérka a fotografka Jana Čavojská) a príbehy ľudí žijúcich v tom istom čase na Slovensku.

Projekt predstavuje niekoľko modulov (prostredí) dekonštruovanej telesnosti v horizontálnej, vertikálnej aj kolmej inštalácií – syntetické „kože“ s odtlačkami reálnej tetováže autora v nových vizuálnych vzťahoch.

Tretie pokračovanie výstavného cyklu Turčianskej galérie Výskumy vizuality predstavuje výber diel z tvorby Mariána Mudrocha (*1945, Bratislava - † 2019, Bratislava). Kurátor výstavy výtvarný teoretik Juraj Mojžiš v spolupráci s literárnym kritikom Petrom Zajacom v rámci neho interpretujú diela umelcov, ktorí sa zaoberali predovšetkým analytickým skúmaním hraníc média v ktorom pracovali. Kurátori: Juraj Mojžiš, Peter Zajac.

Želmíra Duchajová – Švehlová (1880 - 1955) bola prvou akademicky vzdelanou slovenskou
maliarkou. Študovala na Umeleckej škole spolku umelkýň v Berlíne (1906 - 1910) a portrétnu maľbu na Dámskej akadémii výtvarných umení v Mníchove (1910 - 1914). Od roku 1919 žila a pôsobila v Martine, najprv ako učiteľka kreslenia, neskôr ako maliarka v slobodnom povolaní.
V rokoch 1918 – 1943 bola spoluorganizátorkou slovenského ženského hnutia, v rokoch 1920 – 1946 bola podpredsedníčkou spolku Živena. Duchajová bola predstaviteľkou maliarstva svetla – luminizmu, ktorý bol stredoeurópskou verziou impresionizmu.

...alebo kam sa uberá súčasná plenérová maľba, alebo ako maľovať plenér v súčasnej vysoko urbanizovanej post-industriálnej krajine. Výstava AIRE LIBRE nám zaručene nedáva odpoveď, je však ostrým náhľadom do tvorby slovenského maliara Juraja Floreka, ktorý sa venuje plenérovej maľbe súčasného mestského prostredia. Zaujímajú ho všedné mestské motívy, ktoré pretavené skrz médium olejomaľby naberajú nový svieži uhol pohľadu. Jeho dlhodobý zámer je spodobovať na plátnach stále nové mestá. Nevyhýba sa ťažkým prostrediam industriálnych architektúr, zdanlivo nemalebných zákutí súčasného mesta alebo súčasnej prebujnenej architektúry odkazuje na maliara, ktorý skrz svoju tvorbu hľadá neprikrášľovanú pravdu.

Výstava je zameraná na rôzne vekové kategórie, kde majú návštevníci možnosť priamo v expozícií experimentovať, zabávať sa, či výtvarne sa prejavovať. Vďaka hravej interakcii prináša výstava nové vedomosti, zábavu a tiež zónu oddychu v posedení s originálmi dielami z výberu slovenského výtvarného umenia. Kurátori: Adam Galko, Katarína Škamlová, Ivana Vicena. Výstava bola podporená z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

Ak by sme sa prešli v roku 1978 po starej Kohútovej ulici v Martine, natrafili by sme na starý opustený ateliér po sochárovi Fraňovi Štefunkovi (1903 - 1974). V jeho vnútri by sme aj štyri roky od úmrtia autora našli sadrové modely sôch, súťažné návrhy na monumentálne súsošia, formy pre množstvo známych búst, medailí a reliéfov. Archív autora, ktorý celý svoj život zasvätil umeniu vo verejnom priestore, tu zostal ležať nedotknutý. Keď sa rozhodlo o zbúraní ateliéru z dôvodu novej výstavby, v priebehu niekoľkých dní musela rodina autora presťahovať celý archív do provizórnych priestorov.

Výstava účastníkov a lektorov workshopov, ktorá je sprievodným podujatím 50. ročníka súťaže AMFO 2022.

Výstava otvára témy života psychicky chorých ľudí - ich obrazov, predstáv a osudov. Cez vizuálne umenie dáva možnosť osobného
vyjadrenia sa pacientov.