Bezpodmienečná práca je aktuálnym projektom Jany Kapelovej, ktorý nadväzuje na jej predchádzajúcu prácu Nylonové súvislosti (2017) venovanú subjektívnym výpovediam o pracovných skúsenostiach žien pôsobiacich na Slovensku vo sfére súčasného umenia. Projekt vo výsledku odhaľuje osobné skúsenosti (s formami práce, špecifickou pracovnou etikou, s nízkym finančným ohodnotením, či prekaritou) respondentiek ako spoločnú kolektívnu skúsenosť všetkých pracovníčok (ale aj pracovníkov) v kultúre.

Helena Tóthová (tiež Helen Tóth, 1992) je absolventkou Maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Pracuje v médiu kresby, fotografie, maľby, inštalácie. Silnou témou jej diel je príroda vo svojom fragmente, výreze. Strom je jeho zástupným symbolom. Helen Tóth pochádza z generácie umelcov, ktorá vyrastala v silne „virtualizovanom svete“. A so stretom a koexistenciou s týmto svetom a nachádzaním jeho protiváhy súvisí aj jej tvorba.
V histórii s nástupom industrializácie, technizácie sveta (na konci 19. storočia a na prelome 20. storočia) sme sa stretli s filozofickými prúdmi, ako paralelami vo výtvarnom umení, kde sa autori a autorky utiekali k prírode a jej zosobnením v ľudskom živote.

Čo ak by socha v meste neznamenala tony bronzu vytvarované tak, aby pripomínali udalosti a osobnosti, ktoré sú práve teraz považované za dôležité? Vieme si predstaviť umenie, ktoré by sa ani tak nezaoberalo tým, ako čo najpresnejšie stvárniť obraz histórie, ale rozpletalo by, ako tento obraz vzniká, čo pri tom zneviditeľňuje a vytláča za okraj pozornosti? Ak pamäťové inštitúcie vyberajú artefakty tak, aby z nich vyskladali obraz dejín, čo sa nachádza v ich depozitároch a skladoch - akú pamäť vytvárajú veci odsunuté, odložené, nezaraditeľné, čakajúce, kedy im bude priznaný status pamäti-hodnosti; zakonzervované, ale zbavené životaschopnosti? Socha v meste VIII. nie je ani tak o monumentoch pamäte, ako skôr jej slepých škvrnách.

Predmetom tohtoročného reštaurátorského výberu sa stali dve krajinomaľby od neznámeho stredoeurópskeho autora, pochádzajúce z rokov 1840 – 1850 - „Krajina s mostom, riekou a zámkom“, „Horská krajina so stromami, božou mukou a skupinou ľudí pred ňou„ a obraz od významného predstaviteľa slovenskej výtvarnej moderny Martina Benku „Rybár – Liptov“, datovaný do roku 1947. Všetky tri diela sa podarilo zreštaurovať vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia a podpore Žilinského samosprávneho kraja.

Výstava venovaná storočnici narodenia akad. maliara Ladislava Záborského v Turčianskej galérii v Martine predstavuje v prevažnej miere autorovu maliarsku tvorbu v retrospektívnom zábere, ktorá vznikala od konca 30. rokov 20. storočia až do prvej dekády 21. storočia s ambíciou predstaviť návštevníkom výstavy rozmanitosť a členitosť tém a motívov, ku ktorým sa Ladislav Záborský vracal počas svojej sedemdesiatpäťročnej tvorivej cesty.

Projekt má ambíciu prezentovať autorskú knihu ako príťažlivý inšpiratívny objekt výtvarných premien, ktorý reflektuje rôznorodosť formálnych a ideových postupov v pluralitnom svete súčasného vizuálneho umenia (kniha ako koncept, kniha ako readymade, kniha ako inštalácia, kniha ako video...). Cieľom projektu je nesúťažná výstavná konfrontácia výtvarných umelcov tvoriacich v oblasti autorskej knihy v stredoeurópskom priestore krajín V4.

Fotografická výstava prezentujúca výstup zo šiesteho ročníka Osudy, v ktorom oslovení pacienti psychiatrickej liečebne a členovia fotoklubov Justa natruc a TuFoTím skúmajú prostredníctvom fotoaparátu tému domova.