Predmetom tohtoročného reštaurátorského výberu sa stali dve krajinomaľby od neznámeho stredoeurópskeho autora, pochádzajúce z rokov 1840 – 1850 - „Krajina s mostom, riekou a zámkom“, „Horská krajina so stromami, božou mukou a skupinou ľudí pred ňou„ a obraz od významného predstaviteľa slovenskej výtvarnej moderny Martina Benku „Rybár – Liptov“, datovaný do roku 1947. Všetky tri diela sa podarilo zreštaurovať vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia a podpore Žilinského samosprávneho kraja.

Výstava venovaná storočnici narodenia akad. maliara Ladislava Záborského v Turčianskej galérii v Martine predstavuje v prevažnej miere autorovu maliarsku tvorbu v retrospektívnom zábere, ktorá vznikala od konca 30. rokov 20. storočia až do prvej dekády 21. storočia s ambíciou predstaviť návštevníkom výstavy rozmanitosť a členitosť tém a motívov, ku ktorým sa Ladislav Záborský vracal počas svojej sedemdesiatpäťročnej tvorivej cesty.

Výstava Martiny Mäsiarovej Rozhovor s pozorovateľom je jedným z ďalších krokov jej výtvarného programu, ktorý si začala formulovať už počas štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v rokoch 2012 – 2018. Školský ateliér jej dal príležitosť sústredene sa venovať tomu, čo je dnes hlavným leitmotívom jej tvorby: artikulovať a zviditeľňovať to, čo vnímame ako len ťažko uchopiteľné - emóciu, pocit, spomienku, alebo zážitok.

Tradičná, každoročná, už 67. prezentácia fotografií členov martinského fotoklubu Karola Plicku, ktorý hrdo nosí meno významnej osobnosti slovenskej fotografie predstavuje svoju tvorbu za rok 2020.

Fero Lipták vyštudoval Strednú umelecko - priemyselnú školu v Košiciach odbore grafika a Vysokú školu múzických umení v Bratislave kde sa venoval divadelnej scénografii. Na výstave v TG bude milovníkom postavičky Fera Liptáka pripravená expozícia kolekcie maľby, scénografie z filmov na ktorých pracoval ale aj divadelná scénografia. Uvidíte aj plastiky, ilustrácie a zápisky z jeho denníkov ktoré často odrážajú aktuálne témy diania života ktorého sme súčasťou všetci. Fero Lipták nás oslovuje svojou priamosťou a podnetmi z bežného života humornou formou jemu vlastnou a nenapodobiteľnou.

Čo ak by socha v meste neznamenala tony bronzu vytvarované tak, aby pripomínali udalosti a osobnosti, ktoré sú práve teraz považované za dôležité? Vieme si predstaviť umenie, ktoré by sa ani tak nezaoberalo tým, ako čo najpresnejšie stvárniť obraz histórie, ale rozpletalo by, ako tento obraz vzniká, čo pri tom zneviditeľňuje a vytláča za okraj pozornosti? Ak pamäťové inštitúcie vyberajú artefakty tak, aby z nich vyskladali obraz dejín, čo sa nachádza v ich depozitároch a skladoch - akú pamäť vytvárajú veci odsunuté, odložené, nezaraditeľné, čakajúce, kedy im bude priznaný status pamäti-hodnosti; zakonzervované, ale zbavené životaschopnosti? Socha v meste VIII. nie je ani tak o monumentoch pamäte, ako skôr jej slepých škvrnách.