Slovenskýcestovateľ

Výstava predstavuje výsledok ročného výskumu autorky, v ktorom reaguje na krajinu regiónu Turiec. Ten sa pre ňu stal v posledných rokoch novým domovom a priestorom pre nové tvorivé východiská. Formou prechádzky postupne spoznáva prírodný reliéf krajiny, pričom jednotlivé vrstevnice a línie horizontov prepisuje do drobných skíc a plánov.
Romantizujúce objavovanie nových ciest v krajine sa zároveň prelínajú s vnútorným hľadaním, mapovaním osobných zážitkov a pocitov. Vzniká tak séria malieb a koláží v štýle Bad painting ako záznamov fyzického a mentálneho putovania, geografických súradníc k vnútornej imaginácii o Novej hore.

Výstava reprezentuje najdôležitejšie diela autorky, ale aj fragmenty z inštalácií. Predstavuje tiež tvorivé partnerstvo s Evou Masarykovou a výberové príbuznosti s dielom Jána Sajkalu a Dany Sochorovej a Zdena Hogha. Sprístupňuje Ľubu Sajkalovú ako človeka spolupráce – v centre jej záujmu a tvorby boli vzťahy, procesy a príbehy viac ako konečný artefakt. Ambíciou výstavy nie je iba predstaviť umelkyňu, ktorej dielo sa chorobou predčasne uzavrelo a tvorba nestačila plne rozvinúť. Chceme zároveň ukázať, akou originálnou a „zápalnou“ osobnosťou, schopnou iniciovať spolupráce bola, koho a akým spôsobom inšpirovala, a najmä to, že v mnohých aspektoch svojho uvažovania bola vyslovene priekopnícka.

Repríza: výstavy Ľuby Sajkalovej prenesená z Galérie mesta Bratislavy, reprezentujúca najdôležitejšie diela autorky, ale aj fragmenty z inštalácií, ktoré
dnes existujú iba v dokumentácii alebo v torze.

Blanka Cepková, Béata Gerbócová a Silvia Birkušová. Výstava predstavuje výber z najnovšej textilnej tvorby troch výtvarníčok, ktoré sú súčasne i pedagogičkami Ateliéru textilnej tvorby v priestore VŠVU v Bratislave. Koncepcia ateliéru sa opiera o súčasnú tvorbu fiber art - volného umenia v textilnom materiáli. Východiskom je zameranie sa na textíliu ako na mnohotvárne médium, ktoré ponúka možnosti tvorby od unikátnej textílie až po mäkkú plastiku.

Participatívna inštalácia Jara Vargu v stálej expozícii Turčianskej galérie nadväzuje na problematiku kontramonumentu pre mesto Martin, ktorý sa oproti klasickým pomníkom neustále mení, vyzýva k interakcii, namiesto utešovania provokuje, nie je posvätným, nevytvára kult osobnosti ale je otvorený k vlastnému narúšaniu. Ústrednou témou udalosti sa stáva rozpletanie národného mýtu v nadväznosti na diela Martina Benku (*1888 - †1971).

Výber diel súčasných autorov a autoriek prevažne mladej a strednej generácie zo Slovenska, Čiech a Poľska na tému dystópie...

Medzinárodná výstava DYSTOPIAN MONUMENTS predstavuje výber diel súčasných autorov a autoriek prevažne mladej a strednej generácie zo Slovenska, Česka a Poľska, ktoré reagujú na tému dystópie.

Na sochárske diela, objekty a inštalácie tak môžeme nazerať napríklad prostredníctvom príbehov o blízkej či ďalekej budúcnosti postavenej zo zvyškov, odpadov našej civilizácie.

Výstava Fraňa Štefunka (1903 – 1974) predstavuje súborné dielo sochára, zakladateľa slovenskej sochárskej moderny, ktorého tvorba sa začala odvíjať od začiatku 30. rokov minulého storočia. Malé plastiky, portréty osobností, ale aj návrhy na monumentálne diela vo verejnom priestore reflektujú príbeh jedného človeka na pozadí veľkých národných dejín a politických zmien. Rodák z Vlčkoviec pri Trnave prichádza v roku 1932 po absolvovaní úžitkovej sochárskej tvorby na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe do Martina, kde vo svojom ateliéri začína modelovať prvé osobnosti národnej histórie. Jeho tvorba tak reflektuje dejiny od prvej Československej republiky cez obdobie Slovenského štátu, Národného povstania, po obdobie normalizácie v novom totalitnom zriadení.

Letné tvorivé dielne pre deti od 6 rokov v čase od 10.00 do 12.00 h. Je možné nahlásiť sa aj na jednotlivé dni. Pre obmedzený počet miesť, Je možné si vstup rezervovať na galerijnypedagog@vuczilina.sk.

Keramický workshop s výtvarníčkou Vlastou Števkovou. Záujem je potrebné nahlásiť na galerijnypedagog@vuczilina.sk.

Život výtvarného pedagóga je spätý s mestom Martin a ľudovou umeleckou školou v tomto meste. Je faktom, že v r. 1959 zakladal výtvarnú školu a od r. 1960 až do svojej predčasnej smrti bol riaditeľom Ľudovej školy umenia. Bol nadšeným propagátorom a iniciátorom medzinárodne akceptovanej súťažnej prehliadky a výstavy detskej výtvarnej tvorivosti Bienále fantázie pre deti od 4 do 15, neskôr 17 rokov. Kresba na ceste a čiastočne i Bienále fantázie boli outdoorovými akciami v centre mesta v čase, kedy podobné podujatia ukrývali prevažne kamenné múry vzdelávacích inštitúcií. Dôkazom dlhoročného úspechu Bienále fantázie bolo systematické úsilie o jeho progres, zo strany Turčianskej galérie v Martine po predčasnom odchode Jozefa Vongreja (1988).

Najnovší výstavný titul ...možnosti... akademického maliara Jozefa Mužilu pripravila Turčianska galéria v Martine, ktorá predstaví autorský koncept možností, vzťahov a súvislostí, v ktorých sa prelína fenomén maliarskej a kresliarskej tvorby, autorskej knihy a frotáží, vytvorených z odtlačkov z náhrobných kameňov na Židovskom cintoríne v Dolnom Kubíne.

Tvorivé umelecké zaujatia Jozefa Mužilu sú od počiatku programovo nasmerované do teritória špecificky citovanej štrukturálnej abstrakcie. V domácom prostredí viac-menej ojedinele tvorivo akceptovaný princíp budovania obrazovej plochy autora ani s vyše tridsaťročným odstupom nevyčerpáva, skôr naopak, iniciuje jeho ďalšie inovatívne vizuálne a technické sondy.

Výstava je zameraná na rôzne vekové kategórie, kde majú návštevníci možnosť priamo v expozícií experimentovať, zabávať sa, či výtvarne sa prejavovať. Vďaka hravej interakcii prináša výstava nové vedomosti, zábavu a tiež zónu oddychu v posedení s originálmi dielami z výberu slovenského výtvarného umenia. Kurátori: Adam Galko, Katarína Škamlová, Ivana Vicena. Výstava bola podporená z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

Ak by sme sa prešli v roku 1978 po starej Kohútovej ulici v Martine, natrafili by sme na starý opustený ateliér po sochárovi Fraňovi Štefunkovi (1903 - 1974). V jeho vnútri by sme aj štyri roky od úmrtia autora našli sadrové modely sôch, súťažné návrhy na monumentálne súsošia, formy pre množstvo známych búst, medailí a reliéfov. Archív autora, ktorý celý svoj život zasvätil umeniu vo verejnom priestore, tu zostal ležať nedotknutý. Keď sa rozhodlo o zbúraní ateliéru z dôvodu novej výstavby, v priebehu niekoľkých dní musela rodina autora presťahovať celý archív do provizórnych priestorov.

Výstava Martina Hrvola predstavuje súbor objektov a inštalácií, ako malých architektúr, záhrad a habitatov. Prelínanie architektonických a organických foriem vytvára priestor, v ktorom sa odohráva dichotómia civilizácie a prírody ako navzájom previazaných elementov nášho sveta v dobe antropocénu.

Okrem recyklovaných, prírodných materiálov vstupujú do samotných objektov aj fragmenty stále živej prírody. Dielo sa stáva procesuálnym z pohľadu rastu, ale aj zániku - jeho vlastného vysychania. Dočasnou mikro-klímou inštalácií autor ilustruje urbanizované celky, ich vnútorné možnosti života, rastu, parazitovania, pestovania či degradácie v dôsledku krízy.

Výstava účastníkov a lektorov workshopov, ktorá je sprievodným podujatím 50. ročníka súťaže AMFO 2022.

Výstava otvára témy života psychicky chorých ľudí - ich obrazov, predstáv a osudov. Cez vizuálne umenie dáva možnosť osobného
vyjadrenia sa pacientov.

Výstava príbehov mladých ľudí – utečencov prechádzajúcich balkánskou trasou do Európy (autorka série fotografií
„Cesta smrti a nádeje“ – reportérka a fotografka Jana Čavojská) a príbehy ľudí žijúcich v tom istom čase na Slovensku.

Projekt predstavuje niekoľko modulov (prostredí) dekonštruovanej telesnosti v horizontálnej, vertikálnej aj kolmej inštalácií – syntetické „kože“ s odtlačkami reálnej tetováže autora v nových vizuálnych vzťahoch.

Tretie pokračovanie výstavného cyklu Turčianskej galérie Výskumy vizuality predstavuje výber diel z tvorby Mariána Mudrocha (*1945, Bratislava - † 2019, Bratislava). Kurátor výstavy výtvarný teoretik Juraj Mojžiš v spolupráci s literárnym kritikom Petrom Zajacom v rámci neho interpretujú diela umelcov, ktorí sa zaoberali predovšetkým analytickým skúmaním hraníc média v ktorom pracovali. Kurátori: Juraj Mojžiš, Peter Zajac.

Želmíra Duchajová – Švehlová (1880 - 1955) bola prvou akademicky vzdelanou slovenskou
maliarkou. Študovala na Umeleckej škole spolku umelkýň v Berlíne (1906 - 1910) a portrétnu maľbu na Dámskej akadémii výtvarných umení v Mníchove (1910 - 1914). Od roku 1919 žila a pôsobila v Martine, najprv ako učiteľka kreslenia, neskôr ako maliarka v slobodnom povolaní.
V rokoch 1918 – 1943 bola spoluorganizátorkou slovenského ženského hnutia, v rokoch 1920 – 1946 bola podpredsedníčkou spolku Živena. Duchajová bola predstaviteľkou maliarstva svetla – luminizmu, ktorý bol stredoeurópskou verziou impresionizmu.

...alebo kam sa uberá súčasná plenérová maľba, alebo ako maľovať plenér v súčasnej vysoko urbanizovanej post-industriálnej krajine. Výstava AIRE LIBRE nám zaručene nedáva odpoveď, je však ostrým náhľadom do tvorby slovenského maliara Juraja Floreka, ktorý sa venuje plenérovej maľbe súčasného mestského prostredia. Zaujímajú ho všedné mestské motívy, ktoré pretavené skrz médium olejomaľby naberajú nový svieži uhol pohľadu. Jeho dlhodobý zámer je spodobovať na plátnach stále nové mestá. Nevyhýba sa ťažkým prostrediam industriálnych architektúr, zdanlivo nemalebných zákutí súčasného mesta alebo súčasnej prebujnenej architektúry odkazuje na maliara, ktorý skrz svoju tvorbu hľadá neprikrášľovanú pravdu.

Fotografická výstava prezentujúca výstup zo šiesteho ročníka Osudy, v ktorom oslovení pacienti psychiatrickej liečebne a členovia fotoklubov Justa natruc a TuFoTím skúmajú prostredníctvom fotoaparátu tému domova.

Projekt má ambíciu prezentovať autorskú knihu ako príťažlivý inšpiratívny objekt výtvarných premien, ktorý reflektuje rôznorodosť formálnych a ideových postupov v pluralitnom svete súčasného vizuálneho umenia (kniha ako koncept, kniha ako readymade, kniha ako inštalácia, kniha ako video...). Cieľom projektu je nesúťažná výstavná konfrontácia výtvarných umelcov tvoriacich v oblasti autorskej knihy v stredoeurópskom priestore krajín V4.

Bezpodmienečná práca je aktuálnym projektom Jany Kapelovej, ktorý nadväzuje na jej predchádzajúcu prácu Nylonové súvislosti (2017) venovanú subjektívnym výpovediam o pracovných skúsenostiach žien pôsobiacich na Slovensku vo sfére súčasného umenia. Projekt vo výsledku odhaľuje osobné skúsenosti (s formami práce, špecifickou pracovnou etikou, s nízkym finančným ohodnotením, či prekaritou) respondentiek ako spoločnú kolektívnu skúsenosť všetkých pracovníčok (ale aj pracovníkov) v kultúre.

Helena Tóthová (tiež Helen Tóth, 1992) je absolventkou Maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Pracuje v médiu kresby, fotografie, maľby, inštalácie. Silnou témou jej diel je príroda vo svojom fragmente, výreze. Strom je jeho zástupným symbolom. Helen Tóth pochádza z generácie umelcov, ktorá vyrastala v silne „virtualizovanom svete“. A so stretom a koexistenciou s týmto svetom a nachádzaním jeho protiváhy súvisí aj jej tvorba.
V histórii s nástupom industrializácie, technizácie sveta (na konci 19. storočia a na prelome 20. storočia) sme sa stretli s filozofickými prúdmi, ako paralelami vo výtvarnom umení, kde sa autori a autorky utiekali k prírode a jej zosobnením v ľudskom živote.

Čo ak by socha v meste neznamenala tony bronzu vytvarované tak, aby pripomínali udalosti a osobnosti, ktoré sú práve teraz považované za dôležité? Vieme si predstaviť umenie, ktoré by sa ani tak nezaoberalo tým, ako čo najpresnejšie stvárniť obraz histórie, ale rozpletalo by, ako tento obraz vzniká, čo pri tom zneviditeľňuje a vytláča za okraj pozornosti? Ak pamäťové inštitúcie vyberajú artefakty tak, aby z nich vyskladali obraz dejín, čo sa nachádza v ich depozitároch a skladoch - akú pamäť vytvárajú veci odsunuté, odložené, nezaraditeľné, čakajúce, kedy im bude priznaný status pamäti-hodnosti; zakonzervované, ale zbavené životaschopnosti? Socha v meste VIII. nie je ani tak o monumentoch pamäte, ako skôr jej slepých škvrnách.

Predmetom tohtoročného reštaurátorského výberu sa stali dve krajinomaľby od neznámeho stredoeurópskeho autora, pochádzajúce z rokov 1840 – 1850 - „Krajina s mostom, riekou a zámkom“, „Horská krajina so stromami, božou mukou a skupinou ľudí pred ňou„ a obraz od významného predstaviteľa slovenskej výtvarnej moderny Martina Benku „Rybár – Liptov“, datovaný do roku 1947. Všetky tri diela sa podarilo zreštaurovať vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia a podpore Žilinského samosprávneho kraja.

Výstava venovaná storočnici narodenia akad. maliara Ladislava Záborského v Turčianskej galérii v Martine predstavuje v prevažnej miere autorovu maliarsku tvorbu v retrospektívnom zábere, ktorá vznikala od konca 30. rokov 20. storočia až do prvej dekády 21. storočia s ambíciou predstaviť návštevníkom výstavy rozmanitosť a členitosť tém a motívov, ku ktorým sa Ladislav Záborský vracal počas svojej sedemdesiatpäťročnej tvorivej cesty.

Výstava Martiny Mäsiarovej Rozhovor s pozorovateľom je jedným z ďalších krokov jej výtvarného programu, ktorý si začala formulovať už počas štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v rokoch 2012 – 2018. Školský ateliér jej dal príležitosť sústredene sa venovať tomu, čo je dnes hlavným leitmotívom jej tvorby: artikulovať a zviditeľňovať to, čo vnímame ako len ťažko uchopiteľné - emóciu, pocit, spomienku, alebo zážitok.

Tradičná, každoročná, už 67. prezentácia fotografií členov martinského fotoklubu Karola Plicku, ktorý hrdo nosí meno významnej osobnosti slovenskej fotografie predstavuje svoju tvorbu za rok 2020.

Fero Lipták vyštudoval Strednú umelecko - priemyselnú školu v Košiciach odbore grafika a Vysokú školu múzických umení v Bratislave kde sa venoval divadelnej scénografii. Na výstave v TG bude milovníkom postavičky Fera Liptáka pripravená expozícia kolekcie maľby, scénografie z filmov na ktorých pracoval ale aj divadelná scénografia. Uvidíte aj plastiky, ilustrácie a zápisky z jeho denníkov ktoré často odrážajú aktuálne témy diania života ktorého sme súčasťou všetci. Fero Lipták nás oslovuje svojou priamosťou a podnetmi z bežného života humornou formou jemu vlastnou a nenapodobiteľnou.

Výstava výtvarníčky Kristíny Bukovčákovej predstavuje jej najnovšiu tvorbu ovplyvnenú ekologickým zaťažením planéty. Vytvára vlastnú hru archetypov sústredených v zhlukových kolážach. Kombinuje fragmenty prírodných štruktúr a oživenej flóry s obrazovým svetom sociálnych sietí. Zobrazuje svet animálny, kde si všetky stvorenia len ťažko nachádzajú svoje úkryty pred svetom. Nebadane nadväzuje na situáciu dneška spojenú s pandémiou, kedy celé ľudstvo zostalo nechcene uzavreté vo svojich “zimoviskách”: bytoch a domoch.

Výstava pomenovaná podľa prvej časti Danteho Božskej komédie prepája tvorbu súčasného fotografa Petra Dobiša s originálnymi linorytmi Vincenta Hložníka. Grafiky ako knižné ilustrácie vznikli v polovici 60. rokov minulého storočia k preloženej Božskej komédii vydanej Slovenským vydavateľstvom krásnej literatúry v Bratislave.

Multimediálny autor Peter Rónai vo svojej tvorbe voľne nadväzuje na avantgardné smery svetového umenia, na ktoré sa však pozerá skôr s odstupom a iróniou. Je posledným predstaviteľom silnej vlny akčne-konceptuálneho umenia na Slovensku.

Výstava výberu maturitných prác Súkromnej spojenej školy a Súkromnej školy umeleckého priemyslu v Martine.

Výtvarné dielo Miloša Alexandra Bazovského ako jedného zo zakladateľov modernej slovenskej maľby bolo už mnohokrát predstavené na výstavách a v publikáciách. Výstava ponúkne pohľad na Bazovského ako fotografa.

MRB je skratka mien Miloš / Rai / Bazovský a odkazuje na signatúry/podpisy M.A.B., ktoré M. A. Bazovský používal na svojich obrazoch. Súčasní maliari Miroir Noir tak deklarujú vzťah k modernistickej histórii územia Slovenska a voľnej inšpirácii Bazovského kresbami, ktoré sú súčasťou zbierok Galérie Miloša Alexandra Bazovského, Slovenskej národnej galérie, Galérie mesta Bratislavy. Veľkým zdrojom inšpirácie na Bazovského kresbách bola pre Miroir Noir krajina. Bazovský pre svoje maľby používal inšpiráciu a vlastné kresby, fotografie.

Fantáziou a inotajmi rezonujúce figurálne maľby Kataríny Vavrovej reprezentujú vrchol imaginatívno-poetickej línie súčasného moderného slovenského výtvarného umenia. Jej permanentné dialógy o ľudskom odcudzovaní sa a približovaní, o stavoch a poryvoch duše zmietanej kolotočom zápasov a pochybností, sú výnimočné a jedinečné. Maľby Kataríny Vavrovej sú nasýtené nespútanou imagináciou, schopnosťou spájať reálne fragmenty spomienok, zážitkov s fascinujúcimi snovými postavami žien, anjelov, animálnymi a rastlinnými motívmi, krajinami, architektúrami a ornamentmi.

Výstava Petra Šaba prináša pohľad na vývin a postup jeho tvorivého programu - poukazuje na jeho ľudské i umelecké korene, hovorí o veciach, ktoré má rád, i o tých, ktoré ho trápia, o hľadaní vlastnej identity, významu morálky, o otázkach svedomia, slobody a zodpovednosti, strát i nádejí, o minulosti, ktorá formuje budúcnosť. Teda javy, myšlienky, pohnútky a výpovede veľmi osobné, intímne, ale zároveň všeobecne ľudské, ktoré vytvárajú priaznivé prostredie k sprostredkovanému dialógu s autorom.

Tradičná, každoročná, už 66. prezentácia fotografií členov martinského fotoklubu Karola Plicku, ktorý hrdo nosí meno významnej osobnosti slovenskej fotografie predstavuje svoju tvorbu za rok 2019.

Veronika Rónaiová a študenti Katedry pedagogiky výtvarného umenia Trnavskej univerzity.

Nizozemsko je Nizozensko, krajina ako ľudská dlaň, veď ten ich najväčší kopec v Limburgu nemá ani tristotridsať metrov. Presne toľko, čo má od hladiny Dunajca po svoju skalnú korunu kráľovná Pienin – majestátna Sokolica...

V tomto ročníku sa preto plnohodnotnou súčasťou obrazu stáva slovo, ktoré môže obraz dopovedať, definovať, alebo vytvoriť. Slovo písané, slovo maľované, slovo hovorené sa tak stane kľúčom k detskému svetu fantázie, prostredníctvom ktorého budeme mať možnosť obraz nielen vidieť, ale mu aj viac rozumieť.

Ašot Haas je významný predstaviteľ mladej generácie výtvarných umelcov. Jeho dielo zaujalo a bolo úspešne prezentované na výstavách doma a v zahraničí. Je držiteľom viacerých ocenení a jeho práce sú zastúpené vo významných umeleckých zbierkach.

Výstava predstavuje cca 50 diel z oblasti maliarskej, grafickej, kresby a ilustrácie.

Turčianska galéria ponúka návštevníkom možnosť vidieť všetky novozreštaurované diela na výstave. Návštevníci tak budú môcť na vlastné oči uvidieť precíznu a náročnú reštaurátorskú prácu Jarmily Tarajčákovej. Podľa fotografií si budú môcť porovnať ako vyzerali poškodené diela pred a po reštaurátorskom zákroku. Bližšie sa oboznámia s tým, ako tento zaujímavý proces prebiehal.

Maliar a sochár Adelio SARRO, ktorého často nazývajú aj Picassom Brazílie, je autorom obrazov, ktoré sú nosnou súčasťou výstavy. Jeho pestrofarebné, jemné a harmonickým dojmom pôsobiace scény, zvýraznené jeho typickým rukopisom, s atmosférou silných emócií a plasticitou pripomínajúcou starých majstrov, pútajú pozornosť návštevníkov na mnohých miestach Európy.

Dejiny slovenskej fotografie sú plné nezbadaných, polozabudnutých či celkom zabudnutých osobností. Avšak máloktorá bola donedávna taká neznáma ako Ján Galanda. Ako väčšina moderných slovenských fotografov bol fotoamatérom, v občianskom živote pracoval ako bankový úradník. Galanda začal sústavnejšie fotografovať až v prvej polovici tridsiatych rokov. Fotografoval to, čo väčšina amatérov – dokumentoval svoje mimopracovné záujmy a aktivity, cestovanie, turistiku, šport.

Galandove umelecké počiatky boli obsahovo poznačené ťažkými životnými situáciami, ako aj následkami prvej svetovej vojny. V tom mu bol veľmi blízky nórsky maliar Edvard Munch, čo sa prejavilo najmä v grafike. No postupne sa prepracoval k pozitívnejšiemu pohľadu na život a svet najmä pod vplyvom francúzskeho maliarskeho optimizmu. Prejavilo sa to najmä v spracúvaní témy venovanej žene v jej troch fázach - mladej kráse, zrelom materstve a motíve staroby.

V roku 2018 uplynie 30 rokov od úmrtia Pavla Tótha, významného predstaviteľa a spoluzakladateľa Skupiny Mikuláša Galandu. Samostatnou výstavou a retrospektívou sochárskej tvorby si chce preto Turčianska galéria pripomenúť jeho špecifický prínos do slovenského neoavantgardného umenia v druhej pol. 20. storočia.

Tvorivý život Petra Ďuríka je nevyhnutnou súčasťou kultúrneho diania Martina. Roky formoval vizuálny štýl kultúrnych akcií: Scénická žatva v Martine, Ekoplagát a Celoslovenská výstava kresby v Žiline ako tvorca plagátov, pozvánok a programových bulletinov. V poslednom čase je to Trienále umenia knihy v Martine. O tejto časti jeho práce platí to isté, čo o jeho knižných kreáciách – nezaprie v sebe bytostného typografa. Písmo je jeho hlavným vyjadrovacím prostriedkom.

Tradičná, každoročná, už 64. prezentácia fotografií členov martinského fotoklubu, ktorý už 20-ty rok nosí meno významnej osobnosti slovenskej fotografie predstavuje posledný rok svojej tvorby. Výstava nie je tematicky ohraničená prezentuje rôznorodý pohľad na krajinu, detail, portrét, „street“, makro snímky.

Priestor je obzvlášť dôležitým aspektom Faškovej tvorby, ktorým je podčiarknutá jeho pôvodná profesia, ale evidentne aj estetický vkus výtvarne činného architekta, či lepšie povedané, architektonicky mysliaceho výtvarníka. Z tohto dôvodu vníma súvislosti medzi formami nie v ich plošných interakciách, ale v plastickom spolupôsobení ich tektonických kvalít.

Názov Znaky maliarskeho gesta má upriamiť pozornosť na svojskú štylisticko-formálnu stránku v maľbe, ako ju poznáme z rôznorodých techník druhej polovice 20. storočia, naplno sa rozvíjajúcich abstraktným expresionizmom a informelom.

Turčianska galéria v Martine získala v minulom roku finančné prostriedky z Fondu na podporu umenia určené na dva projekty reštaurovania umeleckých diel.

Symbolické je počúvať jazz práve dnes, kedy je táto hudba ľudskej emancipácie ojedinelým manifestom proti bezbrehému individualizmu v krízami zmietanej spoločnosti. Tento text venovaný Ivanovým fotografiám jazzových velikánov nie je umeleckohistorickou analýzou, ale skôr osobnou úvahou o kultúre a ideách ktoré sú s touto hudbou spojené. Píšem túto úvahu rovnako z pozície obyvateľa planéty, kde Jazz je cestou slobody.

Grafik a maliar Karol Felix (nar. 1961) patrí k najosobitejším slovenským výtvarným umelcom svojej generácie. V roku 1987 absolvoval štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, dnes už na legendárnom oddelení voľnej grafiky a knižnej ilustrácie u prof. Albína Brunovského, a odvtedy rozvíja svoj precízny a zároveň rozmanitý výtvarný program. Karol Felix sa doteraz predstavil na viac ako šesťdesiatich samostatných výstavách na Slovensku a v zahraničí.

Pohľad umelca na komplexnosť ľudskej fantázie, detskej hry, či fragmentov dávnych ľudových tradícií, zaklínadlami začínajúc a fašiangovou vynaliezavosťou končiac. Obrazmi nejasných spomienok na nevinné sny detských rokov, tak Ever Púček až príliš konkrétne tlmočí správu o pominuteľnosti tej kreatívnej a oslobodzujúcej sily ľudskej fantázie.

Maliar a ilustrátor Jozef Vrtiak (1920 - 1993) aktívne pôsobil na výtvarnej scéne od 50. do začiatku 90. rokov 20. storočia, avšak ani raz nevystavoval svoje diela v rodnom Turci. Na výtvarnú scénu vstúpil ako ilustrátor a grafik, spolupracoval s viacerými knižnými vydavateľstvami zameranými na diela slovenskej klasiky.

Život výtvarníka Ivana Štubňu bol spojený s regiónom Turca a jeho grafická tvorba je motivicky spätá s kultúrnou krajinou slovenského vidieku, a teda s charakteristickými témami zo života na dedine. Prípad figúra je tematickou výstavou analyzujúcou umeleckú štylizáciu ľudskej postavy v grafike tohto žiaľ nie dostatočne doceňovaného člena skupiny Mikuláša Galandu.

Historici umenia o ňom píšu ako o maliarovi miest, považujú ho za maliara „urbanistických krajín„, za básnika asfaltu, za alchymistu architektúry, ale aj za „svetobežníka v papučiach“. Obrazne povedané – Emerik Feješ precestoval celý svet sediac za stolom. Hlavnou inšpiráciou sa pre neho stali čiernobiele pohľadnice, ktoré mu známi donášali a on ich transformoval do svojich výtvarných predstáv.

Kniha ako signifikantný artefakt ľudskej kultúry je ideálnym médiom, na ktorom je možné demonštrovať aktuálne procesy formovania výtvarného myslenia v polohách konceptuálneho umenia, umenia inštalácie, ale aj najrôznejších skulpturálnych, plastických, digitálnych, ale aj klasickejších výtvarných postupov spracovania tých najrôznejších tém.

Už 29. novembra bude v Turčianskej galérii v Martine sprístupnená nová výstava, ktorá návštevníkom ponúkne pohľad na zaujímavú umeleckú kombináciu kameňa a skla. Kontrast materiálov akými sú kameň a sklo evokuje protichodné obsahy a ich dialogickosť je v umení a architektúre využívaná programovo. K fascinujúcemu dialógu dochádza práve ak máme dočinenia s tvorbou, ktorá sa snaží rešpektovať prírodné danosti kameňa ako aj úžitkové vlastnosti skla.

Výstava detských prác, ktoré vznikli v rámci projektu výtvarných dielní pre deti s mentálnym alebo iným zdravotným handicapom, zameraný na rôzne témy a výtvarné techniky.

Výstava Oslava karikatúry sa koná pri príležitosti 50. narodenín autora. Na jej slávnostnom otvorení v duchu hesla „Smejme sa dnes, lebo zajtra bude neskoro“ sa uskutočnil aj krst najnovšej knihy aforizmov od Jula Ondreja a Bruna Horeckého s názvom Škola prehrou. Karikaturista, ilustrátor Bruno Horecký sa narodil v Martine 16.10.1966, kde žije dodnes. Jeho prvá kreslená karikatúra bola uverejnená v časopise Život keď mal 11 rokov.