Výstava je tematicky venovaná vývoju a dejinám remesla modrotlače na našom území od 18. do 21. storočia. Okrem pestrej škály modrotlačových výrobkov z východného a stredného Slovenska, návštevníci budú môcť vidieť aj modrotlačiarsku dielňu doplnenú rozmanitými ukážkami drevených foriem zo zaniknutých dielní (Stará Ľubovňa, Gelnica, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Jelšava, Banská Bystrica, Kremnica a Brezno). Popri výbere modrotlačových vzorkovníkov sú na výstave zastúpené aj viaceré ukážky modrotlače na ženskom odeve z jednotlivých regiónov na Slovensku.

Autor predstaví svoju štipendijnú tvorbu tzv. „česaného skla“, ktorú podporil Fond na podporu umenia. Svoju tému realizoval v sklárni AG Svoboda v Karlove na Morave. Predstaví sériu hutného skla, misy, misky, vázy a žardiniéry s česaným dekorom a farebným poddekorom a tiež s oválnym dekorom realizovaným pomocou šablón na podklade spodnej farby. Vytvoril 4 súpravy a rad samostatných mís a misiek a vo svojom projekte zrealizoval 30 fúkaných, ručne modelovaných tvarov. Svoju časť výstavy doplní dvomi tavenými, opticky brúsenými sklenenými objektmi.

Environmentálna výstava s názvom NESPÚTANÉ ŽIVLY je zapožičaná zo Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Prostredníctvom 12 panelov predstavuje základné prírodné javy, ktoré od vzniku planéty Zem zásadnou mierou ovplyvňujú život na planéte.

Horehronské múzeum v Brezne opäť v predveľkonočnom období organizuje v spolupráci s Miestnym odborom Živeny v Brezne tradičnú predajnú výstavu prezentujúcu výrobky spojené s Veľkou nocou. Výstava ponúka rôzne druhy kraslíc (farbené voskom, dierkované, maľované, striekané, vyškrabávané, papierové alebo vyrobené zo stužiek), korbáče upletené z vŕbových prútov, výrobky z keramiky a dreva, rôzne jarné dekorácie, zdobené medovníky či veľkonočné sviečky. Návštevníci tak môžu prostredníctvom tejto výstavy obdivovať zručnosť a kreativitu regionálnych výrobcov a podporiť ich tvorbu.

Autorská výstava Renaty Štipákovej nadväzuje na jej úspešnú prezentáciu v priestoroch Horehronského múzea spred dvanástich rokov. Svet rozprávok jej učaril už počas štúdia na Vysokej škole drevárskej vo Zvolene. Najprv šila bábky pre svojich synov a známych, neskôr pribudli celé divadlá a rozprávkové scény. Z nevinného koníčka sa postupne stalo povolanie a dnes sa tomu venuje na profesionálnej úrovni. Inšpiráciu hľadá u tých najlepších – u Jozefa Lady, Jiřího Trnku a Karla Franta.