Slovenskýcestovateľ

Jeden z najpopulárnejších broadwayských muzikálov sveta Hello, Dolly! žne úspechy na divadelných scénach už od roku 1964. Preslávila ho však najmä jeho filmová verzia s nezabudnuteľnou Barbrou Streisand v hlavnej úlohe, ako i rovnomenná ústredná pieseň v podaní Louisa Armstronga. Dej sa sústredí okolo šarmantnej vdovy Dolly Leviovej, ktorá poskytuje konzultácie všetkého druhu, od finančných, cez právnické až po psychologické. Niet problému, s ktorým by si neporadila. Ako úspešná dohadzovačka je vyhľadávaná starými i mladými, lebo vraj nikto nie je lepší v sprostredkovaní manželstva, ako ona. Takto sa zoznámi s Horácom Vandelgerderom, ktorý sa chce oženiť. Starý mládenec Horác vyzerá na ťažký oriešok – ako áno, ako nie, pri jeho lúskaní i Dolly nakoniec stretne láska...

La Gioconda je dielom, ktoré tvorí akýsi most medzi verdiovským romantizmom a nastupujúcim verizmom a svojím veľkým baletným vstupom odkazuje aj na tradíciu francúzskej opery. Rozhodne však nie je sentimentálnou selankou, aké sa v čase jej vzniku (1876) ešte komponovali – je realistickou drámou, ktorá sprítomňuje pohnuté osudy jej aktérov natoľko vierohodne, že by mohla byť pokojne obrazom súčasnej spoločnosti. Renesančné Benátky pritom pod veselým karnevalovým zovňajškom ukrývajú intrigy, spleť neprelomiteľnej moci úradov, tajnej polície, špiónov a štátnej inkvizície. Je to zábava v strachu, smiech cez slzy. Na pozadí takejto spoločenskej situácie sa odohrávajú spletité osudy hlavných postáv milostného trojuholníka – Giocondy, Laury a Enza, doplneného o zloducha Barnabu.

Rigoletto je operou, ktorá kraľuje na svetových javiskách aj po 164 rokoch od jej prvého uvedenia. Nečudo − príbeh, ktorý vznikol na námet drámy Victora Huga Kráľ sa zabáva vytvoril spolu s hudbou Giuseppe Verdiho esenciu, ktorá publikum oslovuje dodnes. Tragický príbeh o dvornom šašovi Rigolettovi a jeho krásnej dcére Gilde, ktorá podľahne zvodom jeho prelietavého pána, mantovského Vojvodu, je zároveň kritikou spoločnosti, disponuje vypätými vášňami i lyrickými osobnými príbehmi. Aj keď literárna predloha diela vznikla v predminulom storočí, kopíruje stále aktuálnu tému ľudskej zloby, egocentrizmu a negatívnych emócií. Rigletto je postavený pred dilemu: má bez problémov prežiť v skazenej spoločnosti so „zatvorenými očami” alebo si zachovať „čistý štít” a priniesť krutú obeť?

Detská rozprávková opera na motívy príbehu Charlesa Perreaulta z roku 1697. Toto dielo španielskeho skladateľa Xaviera Montsalvatgeho dostalo na scéne Štátnej opery fantazijnú podobu, ktorej sa potešia najmä najmenší diváci. Deti sú interaktívne vtiahnuté do deja, ktorý rozpráva odloženým mačiatkam ich pestúnka Matilda. Ožíva tak Kocúr v čižmách, ktorý vďaka svojej šikovnosti ožení svojho pána – chudobného Mlynára – s krásnou princeznou. V predstavení účinkujú mačiatka, mačka Matilda, veselý Kocúr, chudobný Mlynár, nežná Princezná so svojím otcom – Kráľom, aj zradný Čarodejník. Tieto postavičky nestratili nič zo svojho čara od roku 1948, kedy im život v podobe pekných melódií vdýchol Montsalvatge. Predstavenie je v slovenskom jazyku a určite poteší dospelých aj deti.

Detská rozprávková opera na motívy príbehu Charlesa Perreaulta z roku 1697. Toto dielo španielskeho skladateľa Xaviera Montsalvatgeho dostalo na scéne Štátnej opery fantazijnú podobu, ktorej sa potešia najmä najmenší diváci. Deti sú interaktívne vtiahnuté do deja, ktorý rozpráva odloženým mačiatkam ich pestúnka Matilda. Ožíva tak Kocúr v čižmách, ktorý vďaka svojej šikovnosti ožení svojho pána – chudobného Mlynára – s krásnou princeznou. V predstavení účinkujú mačiatka, mačka Matilda, veselý Kocúr, chudobný Mlynár, nežná Princezná so svojím otcom – Kráľom, aj zradný Čarodejník. Tieto postavičky nestratili nič zo svojho čara od roku 1948, kedy im život v podobe pekných melódií vdýchol Montsalvatge. Predstavenie je v slovenskom jazyku a určite poteší dospelých aj deti.

Detská rozprávková opera na motívy príbehu Charlesa Perreaulta z roku 1697. Toto dielo španielskeho skladateľa Xaviera Montsalvatgeho dostalo na scéne Štátnej opery fantazijnú podobu, ktorej sa potešia najmä najmenší diváci. Deti sú interaktívne vtiahnuté do deja, ktorý rozpráva odloženým mačiatkam ich pestúnka Matilda. Ožíva tak Kocúr v čižmách, ktorý vďaka svojej šikovnosti ožení svojho pána – chudobného Mlynára – s krásnou princeznou. V predstavení účinkujú mačiatka, mačka Matilda, veselý Kocúr, chudobný Mlynár, nežná Princezná so svojím otcom – Kráľom, aj zradný Čarodejník. Tieto postavičky nestratili nič zo svojho čara od roku 1948, kedy im život v podobe pekných melódií vdýchol Montsalvatge. Predstavenie je v slovenskom jazyku a určite poteší dospelých aj deti.

Budem spievať tak nahlas, že ma bude počuť celý Paríž – až na vrchole Eiffelovej veže budú ľudia otvárať okná a počúvať. Slová, ktoré vyslovila na začiatku svojej kariéry slávna šansoniérka Édith Piaf predznamenali jej závratnú hudobnú dráhu, ktorá sa stala jedným z najväčších symbolov francúzskej hudobnosti. Snáď nikto v ušiach verejnosti nereprezentuje umenie „spevu srdcom“ tak, ako táto charizmatická drobná žena. Šansón, to je Édith Piaf, Piaf, to je šansón. Jej spev sa podivuhodne prelínal s jej dramatickými životnými osudmi. Práve im je venované multižánrové autorské dielo režisérky a choreografky Dany Dinkovej a hudobného skladateľa Branislava Kostku. Vznikla inscenácia naplnená emotívnou hudbou, strhujúcim tancom a sugestívnymi dramatickými výkonmi.

Opera Eva je najznámejšou operou romantického českého skladateľa Josefa Bohuslava Foerstera. Vznikla na jeho vlastné libreto vytvorené podľa hry Gabriely Preissovej Gazdina roba v roku 1889. Premiéra o rok neskôr spôsobila rozruch – naturalistická dráma zo života ľudu na moravskom Slovácku totiž predstavuje priamy protiklad k rozmarnému duchu vidieckej dediny, ktorý prezentoval Smetana vo svojej Predanej neveste. Foerster sa pritom nesnažil o hudobný folklorizmus tak, ako to bolo typické pre mnohé diela 19. a prelomu 19. a 20. storočia. Snažil sa vytvoriť univerzálnu hudobnú drámu, ktorá by sa mohla odohrávať kedykoľvek a kdekoľvek. Vidiecke prostredie vytvára kolorit príbehu pod vplyvom hlbokého citového zaujatia...

Zakladateľské dielo českej modernej opery, ktoré je mimoriadne obľúbené i na Slovensku. Jej premiéra v roku 1866 okamžite zaznamenala úspech a napriek jej výrazne ľudovému koloritu veľmi skoro prekročila rámec národnej hudobnej literatúry a dnes patrí k zlatému fondu svetovej komickej opery. Toto hravé, bezprostredné a navýsosť tanečné dielo prenáša divákov na dedinskú púť. Všetci sú veselí, len Marienka sa trápi – čaká ženícha, za ktorého sa má vydať tak, ako to dohodol jej otec. Marienkin milý, Janík, sa ju snaží uistiť, že ich láska je verná a prekoná všetky nástrahy. Do dediny prichádza aj dohadzovač Kecal, aby dojednal svadbu Marienky s koktavým Vaškom... Dielo je vhodné pre rodiny s deťmi, pre náročných divákov i pre tých, ktorí operné umenie len objavujú.

Zakladateľské dielo českej modernej opery, ktoré je mimoriadne obľúbené i na Slovensku. Jej premiéra v roku 1866 okamžite zaznamenala úspech a napriek jej výrazne ľudovému koloritu veľmi skoro prekročila rámec národnej hudobnej literatúry a dnes patrí k zlatému fondu svetovej komickej opery. Toto hravé, bezprostredné a navýsosť tanečné dielo prenáša divákov na dedinskú púť. Všetci sú veselí, len Marienka sa trápi – čaká ženícha, za ktorého sa má vydať tak, ako to dohodol jej otec. Marienkin milý, Janík, sa ju snaží uistiť, že ich láska je verná a prekoná všetky nástrahy. Do dediny prichádza aj dohadzovač Kecal, aby dojednal svadbu Marienky s koktavým Vaškom... Dielo je vhodné pre rodiny s deťmi, pre náročných divákov i pre tých, ktorí operné umenie len objavujú.

Inšpiráciou pre vznik opery Tosca bol fantastický výkon herečky Sarah Bernahardtovej v Sardouovej dráme La Tosca. Puccini bol jej herectvom taký uchvátený, že si zaumienil vytvoriť rovnomennú operu. Napokon vzniklo impozantné dielo, ktoré malo premiéru 14. 1. 1900 v rímskom divadle Teatro Costanzi. Jeho príbeh je vojnovou drámou, odohráva sa v Taliansku v roku 1800 počas napoleonských bojov proti Rakúsku. Napriek tomu, že sujet opery na prvý pohľad pôsobí ako politická dráma, v skutočnosti ide o boj lásky so zradou. Napriek počiatočným obavám bola Tosca prijatá veľmi dobre: Te Deum v závere prvého dejstva sa muselo pre neutíchajúce ovácie celé opakovať, Toscina hlavná ária Vissi d´arte musela byť v druhom dejstve tiež zopakovaná, rovnako aj E lucevan le stelle či ľúbostné dueto v závere...

Dej štvordejstvovej ranoromantickej talianskej opery je zasadený do Španielska roku 1340. Ústrednou postavou je reálna historická postava Leonora de Guzman, milenka kráľa Alfonza XI. Jej život dodnes obklopuje mnoho mýtov a zrejme práve preto sa stala vhodným dramatickým námetom opery. Leonora bola známa ako aktérka mnohých politických intríg, no napokon našla nezištnú lásku kláštorného novica Ferdinanda - ten kvôli nej dokonca opustil mníšsky život. Leonora však naplno pocítila, že osudu kráľovej favoritky sa nedá len tak uniknúť...

Budem spievať tak nahlas, že ma bude počuť celý Paríž – až na vrchole Eiffelovej veže budú ľudia otvárať okná a počúvať. Slová, ktoré vyslovila na začiatku svojej kariéry slávna šansoniérka Édith Piaf predznamenali jej závratnú hudobnú dráhu, ktorá sa stala jedným z najväčších symbolov francúzskej hudobnosti. Snáď nikto v ušiach verejnosti nereprezentuje umenie „spevu srdcom“ tak, ako táto charizmatická drobná žena. Šansón, to je Édith Piaf, Piaf, to je šansón. Jej spev sa podivuhodne prelínal s jej dramatickými životnými osudmi. Práve im je venované multižánrové autorské dielo režisérky a choreografky Dany Dinkovej a hudobného skladateľa Branislava Kostku. Vznikla inscenácia naplnená emotívnou hudbou, strhujúcim tancom a sugestívnymi dramatickými výkonmi.

Budem spievať tak nahlas, že ma bude počuť celý Paríž – až na vrchole Eiffelovej veže budú ľudia otvárať okná a počúvať. Slová, ktoré vyslovila na začiatku svojej kariéry slávna šansoniérka Édith Piaf predznamenali jej závratnú hudobnú dráhu, ktorá sa stala jedným z najväčších symbolov francúzskej hudobnosti. Snáď nikto v ušiach verejnosti nereprezentuje umenie „spevu srdcom“ tak, ako táto charizmatická drobná žena. Šansón, to je Édith Piaf, Piaf, to je šansón. Jej spev sa podivuhodne prelínal s jej dramatickými životnými osudmi. Práve im je venované multižánrové autorské dielo režisérky a choreografky Dany Dinkovej a hudobného skladateľa Branislava Kostku. Vznikla inscenácia naplnená emotívnou hudbou, strhujúcim tancom a sugestívnymi dramatickými výkonmi.

Detské hudobno-dramatické dielo s podnadpisom „magická opera“ je zhudobnením najvýznamnejšieho rozprávkového príbehu modernej literatúry, nadčasovej knihy Antoine de Saint-Exupéryho z roku 1943. Toto dvojdejstvové dielo sa zrodilo z pera britskej skladateľky Rachel Portmanovej, oceňovanej autorky najmä v žánri filmovej hudby.
Stvárňuje príbeh pilota (samotného autora – spisovateľa), ktorý počas vojny uviazne so svojím havarovaným lietadlom v saharskej púšti. Stretáva sa tu s Malým princom, ktorý prišiel z ďalekej planétky. Začne s ním viesť rozhovor o zmysle života, o priateľstve i láske, o pýche i pokore. V diele je mnoho metafor a prirovnaní, ktoré dokážu naplniť detskú dušu a svojimi podobenstvami zaujať i dospelých. Dielo bude uvedené v slovenskej premiére.

Detské hudobno-dramatické dielo s podnadpisom „magická opera“ je zhudobnením najvýznamnejšieho rozprávkového príbehu modernej literatúry, nadčasovej knihy Antoine de Saint-Exupéryho z roku 1943. Toto dvojdejstvové dielo sa zrodilo z pera britskej skladateľky Rachel Portmanovej, oceňovanej autorky najmä v žánri filmovej hudby.
Stvárňuje príbeh pilota (samotného autora – spisovateľa), ktorý počas vojny uviazne so svojím havarovaným lietadlom v saharskej púšti. Stretáva sa tu s Malým princom, ktorý prišiel z ďalekej planétky. Začne s ním viesť rozhovor o zmysle života, o priateľstve i láske, o pýche i pokore. V diele je mnoho metafor a prirovnaní, ktoré dokážu naplniť detskú dušu a svojimi podobenstvami zaujať i dospelých. Dielo bude uvedené v slovenskej premiére.

Detské hudobno-dramatické dielo s podnadpisom „magická opera“ je zhudobnením najvýznamnejšieho rozprávkového príbehu modernej literatúry, nadčasovej knihy Antoine de Saint-Exupéryho z roku 1943. Toto dvojdejstvové dielo sa zrodilo z pera britskej skladateľky Rachel Portmanovej, oceňovanej autorky najmä v žánri filmovej hudby.
Stvárňuje príbeh pilota (samotného autora – spisovateľa), ktorý počas vojny uviazne so svojím havarovaným lietadlom v saharskej púšti. Stretáva sa tu s Malým princom, ktorý prišiel z ďalekej planétky. Začne s ním viesť rozhovor o zmysle života, o priateľstve i láske, o pýche i pokore. V diele je mnoho metafor a prirovnaní, ktoré dokážu naplniť detskú dušu a svojimi podobenstvami zaujať i dospelých. Dielo bude uvedené v slovenskej premiére.

Detské hudobno-dramatické dielo s podnadpisom „magická opera“ je zhudobnením najvýznamnejšieho rozprávkového príbehu modernej literatúry, nadčasovej knihy Antoine de Saint-Exupéryho z roku 1943. Toto dvojdejstvové dielo sa zrodilo z pera britskej skladateľky Rachel Portmanovej, oceňovanej autorky najmä v žánri filmovej hudby.
Stvárňuje príbeh pilota (samotného autora – spisovateľa), ktorý počas vojny uviazne so svojím havarovaným lietadlom v saharskej púšti. Stretáva sa tu s Malým princom, ktorý prišiel z ďalekej planétky. Začne s ním viesť rozhovor o zmysle života, o priateľstve i láske, o pýche i pokore. V diele je mnoho metafor a prirovnaní, ktoré dokážu naplniť detskú dušu a svojimi podobenstvami zaujať i dospelých. Dielo bude uvedené v slovenskej premiére.

Detské hudobno-dramatické dielo s podnadpisom „magická opera“ je zhudobnením najvýznamnejšieho rozprávkového príbehu modernej literatúry, nadčasovej knihy Antoine de Saint-Exupéryho z roku 1943. Toto dvojdejstvové dielo sa zrodilo z pera britskej skladateľky Rachel Portmanovej, oceňovanej autorky najmä v žánri filmovej hudby.
Stvárňuje príbeh pilota (samotného autora – spisovateľa), ktorý počas vojny uviazne so svojím havarovaným lietadlom v saharskej púšti. Stretáva sa tu s Malým princom, ktorý prišiel z ďalekej planétky. Začne s ním viesť rozhovor o zmysle života, o priateľstve i láske, o pýche i pokore. V diele je mnoho metafor a prirovnaní, ktoré dokážu naplniť detskú dušu a svojimi podobenstvami zaujať i dospelých. Dielo bude uvedené v slovenskej premiére.

Hudobná tvorba banskobystrického skladateľa a hoteliéra Jána Móryho je v súčasnosti neprávom zabudnutá. V čase jeho vrcholného pôsobenia (30. a 40. roky 20. storočia) boli pritom jeho diela uvádzané v celom Československu. Po 2. svetovej vojne (aj vďaka perzekúciám počas komunizmu) však jeho dielo upadlo do nemilosti. Móry pritom vytvoril vynikajúce opusy, a to predovšetkým na poli operetnej produkcie. K jeho najvydarenejším dielam patrí opereta Slečna vdova, ktorá sa uvádzala aj pod názvami Jeho tri vdovy, Douglas a jeho ženy či Die verte von rechts.

Kláštorný novic Fernando sa pri modlitbách zamiluje do Leonory, ktorá mu síce lásku opätuje, ale neprizná sa, že je favoritkou kastilského kráľa. Leonora využije svoj vplyv a Fernando sa stáva kráľovským dôstojníkom. Fernando sa zverí kráľovi so svojou láskou a kráľ, aby sa vyhol kliatbe kvôli hriešnemu pomeru, súhlasí so sobášom Fernanda a Leonory. Keď sa Fernando dozvie, že má byť manželom kráľovej milenky, poháda sa s kráľom a Leonoru preklína...

Kláštorný novic Fernando sa pri modlitbách zamiluje do Leonory, ktorá mu síce lásku opätuje, ale neprizná sa, že je favoritkou kastilského kráľa. Leonora využije svoj vplyv a Fernando sa stáva kráľovským dôstojníkom. Fernando sa zverí kráľovi so svojou láskou a kráľ, aby sa vyhol kliatbe kvôli hriešnemu pomeru, súhlasí so sobášom Fernanda a Leonory. Keď sa Fernando dozvie, že má byť manželom kráľovej milenky, poháda sa s kráľom a Leonoru preklína...

Budem spievať tak nahlas, že ma bude počuť celý Paríž – až na vrchole Eiffelovej veže budú ľudia otvárať okná a počúvať. Slová, ktoré vyslovila na začiatku svojej kariéry slávna šansoniérka Édith Piaf predznamenali jej závratnú hudobnú dráhu, ktorá sa stala jedným z najväčších symbolov francúzskej hudobnosti. Snáď nikto v ušiach verejnosti nereprezentuje umenie „spevu srdcom“ tak, ako táto charizmatická drobná žena. Šansón, to je Édith Piaf, Piaf, to je šansón. Jej spev sa podivuhodne prelínal s jej dramatickými životnými osudmi. Práve im je venované multižánrové autorské dielo...

Na koncerte zaznejú árie z opier, operetno-muzikálové melódie a piesne.
Účinkujú: Alena HODÁLOVÁ, Oľga HROMADOVÁ, Michaela KUŠTEKOVÁ, Eva LUCKÁ, Katarína PROCHÁZKOVÁ, Michaela ŠEBESTOVÁ, Marián HADRABA, Michal HÝROŠŠ, Martin POPOVIČ, Peter RAČKO, Šimon SVITOK, Dušan ŠIMO, Zoltán VONGREY, Ivan ZVARÍK
Klavírny sprievod: Ildikó Baloghová
Sprievodné slovo: Alžbeta LUKÁČOVÁ
Zaznejú árie a piesne, ktoré majú sólisti Štátnej opery najradšej. Chcú tak poďakovať svojim priaznivcom za podporu a trpezlivosť, ktorú prejavovali počas mnohomesačného neľahkého obdobia uzatvorenia opery.

Opereta Zem úsmevov patrí k zlatému fondu svojho žánra. Jej kvality sú omnoho vyššie, než bolo v dobe jej vzniku bežné – v tomto zmysle autor Franz Lehár (1870 – 1948) nasadil latku skutočne vysoko, a to už v predchádzajúcich desaťročiach. Skladateľ sa totiž pokúsil povzniesť operetu smerom k serióznemu umeniu bez toho, aby skĺzol k revuálnosti, lacným efektom alebo gýču. Opereta Zem úsmevov (premiéra v roku 1929) v podobe, aká sa dnes uvádza najčastejšie je prepracovanou verziou staršieho diela Žltá kazajka. Až zmeny v librete i hudobnej forme zabezpečili operete nesmrteľnosť....

Budem spievať tak nahlas, že ma bude počuť celý Paríž – až na vrchole Eiffelovej veže budú ľudia otvárať okná a počúvať. Slová, ktoré vyslovila na začiatku svojej kariéry slávna šansoniérka Édith Piaf predznamenali jej závratnú hudobnú dráhu, ktorá sa stala jedným z najväčších symbolov francúzskej hudobnosti. Snáď nikto v ušiach verejnosti nereprezentuje umenie „spevu srdcom“ tak, ako táto charizmatická drobná žena. Šansón, to je Édith Piaf, Piaf, to je šansón. Jej spev sa podivuhodne prelínal s jej dramatickými životnými osudmi.

Budem spievať tak nahlas, že ma bude počuť celý Paríž – až na vrchole Eiffelovej veže budú ľudia otvárať okná a počúvať. Slová, ktoré vyslovila na začiatku svojej kariéry slávna šansoniérka Édith Piaf predznamenali jej závratnú hudobnú dráhu, ktorá sa stala jedným z najväčších symbolov francúzskej hudobnosti. Snáď nikto v ušiach verejnosti nereprezentuje umenie „spevu srdcom“ tak, ako táto charizmatická drobná žena. Šansón, to je Édith Piaf, Piaf, to je šansón.

Posledná opera veľkého mága talianskej opery patrí k jeho najvyhľadávanejším dielam. Puccini si veľmi dal záležať na výbere jeho námetu – chcel, aby bolo dramatické, ale umožňovalo využívanie exotiky, fantázie a ilúzie ako zázemia pre veľký ľúbostný príbeh. Toto všetko našiel v príbehu, ktorý bol už predtým viackrát využitý ako námet pre opery – najznámejším sa ale stal vďaka Schillerovej dramatizácii a rozprávkovej hre C. Gozziho o čínskej princeznej Turandot. Exotický námet Pucciniho inšpiroval k využívaniu motívov tradičnej čínskej hudby a jej zvukovosti...

Posledná opera veľkého mága talianskej opery patrí k jeho najvyhľadávanejším dielam. Puccini si veľmi dal záležať na výbere jeho námetu – chcel, aby bolo dramatické, ale umožňovalo využívanie exotiky, fantázie a ilúzie ako zázemia pre veľký ľúbostný príbeh. Toto všetko našiel v príbehu, ktorý bol už predtým viackrát využitý ako námet pre opery – najznámejším sa ale stal vďaka Schillerovej dramatizácii a rozprávkovej hre C. Gozziho o čínskej princeznej Turandot. Exotický námet Pucciniho inšpiroval k využívaniu motívov tradičnej čínskej hudby a jej zvukovosti...

Veristický dvojtitul Sedliacka česť (1890) a Komedianti (1892) patrí k zlatému fondu svetovej opery. Obe diela sú reprezentantmi operného prúdu, ktorý na konci 19. storočia zachvátil svet aj vďaka vernému zobrazovaniu ľudských emócií, vášní, pudov, žiarlivosti či strachu. História ukázala, že mimoriadny hudobný a filozofický obsah týchto diel stále oslovuje publikum svojou vitalitou, tematickou aktuálnosťou a strhujúcou hudbou. Napriek prognózam o krátkodobej módnosti diel dnes veristické diela patria k najnavštevovanejším naprieč veľkými i malými opernými scénami...

Antonín Dvořák je českým skladateľom, ktorého tvorba znie v Štátnej opere pravidelne od jej vzniku. Rusalku, dnes už opernú klasiku, ktorá nesmie chýbať v repertoári žiadneho operného domu, napísal na motívy rozprávkového libreta Jaroslava Kvapila. Dielo je príbehom o vzťahu človeka a sveta prírodných živlov, o tragických následkoch stretnutia týchto dvoch svetov, o treste a odpustení. Dvořák vytvoril dva svety i v hudbe. Hudba ľudského prostredia je robustná, zvukovo konkrétna a ľudové postavy hájnika a kuchtíka majú drsný humor...

Jeden z najpopulárnejších broadwayských muzikálov sveta Hello, Dolly! žne úspechy na divadelných scénach už od roku 1964. Preslávila ho však najmä jeho filmová verzia s nezabudnuteľnou Barbrou Streisand v hlavnej úlohe, ako i rovnomenná ústredná pieseň v podaní Louisa Armstronga. Dej sa sústredí okolo šarmantnej vdovy Dolly Leviovej, ktorá poskytuje konzultácie všetkého druhu, od finančných, cez právnické až po psychologické. Niet problému, s ktorým by si neporadila. Ako úspešná dohadzovačka je vyhľadávaná starými i mladými, lebo vraj nikto nie je lepší v sprostredkovaní manželstva, ako ona...

Opera Eva je najznámejšou operou romantického českého skladateľa Josefa Bohuslava Foerstera. Vznikla na jeho vlastné libreto vytvorené podľa hry Gabriely Preissovej Gazdina roba v roku 1889. Premiéra o rok neskôr spôsobila rozruch – naturalistická dráma zo života ľudu na moravskom Slovácku totiž predstavuje priamy protiklad k rozmarnému duchu vidieckej dediny, ktorý prezentoval Smetana vo svojej Predanej neveste. Foerster sa pritom nesnažil o hudobný folklorizmus tak, ako to bolo typické pre mnohé diela 19. a prelomu 19. a 20. storočia. Snažil sa vytvoriť univerzálnu hudobnú drámu...

Emmerich Kálmán spolu s Lehárom a Straussom patrí k najvýraznejším predstaviteľom viedenskej operety, s ktorou sa spájajú i jeho najslávnejšie diela: Čardášová princezná (1915), Grófka Marica (1924) či Cirkusová princezná (1926). Sila Kálmánových kompozícií spočívala najmä v schopnosti adaptovať do prostredia operety ľudový prvok, najmä v podobe čardášu. Práve tento tanec perfektne vyhovoval operetnej maniere a stal sa Kálmánovou špecialitou. Zároveň bol schopný rozšíriť svoje výrazové prostriedky o prvky exotiky (populárne nielen v operetnom žánri) či džezu.

V roku 140. výročia narodenia generála Milana Rastislava Štefánika, pripravila Štátna opera v Banskej Bystrici hudobno-dramatickú kompozíciu o živote tohto legendárneho Slováka. Spolu s autorom námetu a scenára – žijúcou hereckou legendou – s pánom Jurajom Sarvašom, vznikol cca. 80 minutový program, ktorý žne obrovské úspechy po celom Slovensku, o čom svedčia už aj mnohé novinové články.
Premiéra projektu sa konala 4. mája 2019 v rodisku Milana Rastislava Štefánika – v evanjelickom kostole na Košariskách, v rámci celonárodnej spomienkovej akcie k stému výročiu jeho úmrtia...

Budem spievať tak nahlas, že ma bude počuť celý Paríž – až na vrchole Eiffelovej veže budú ľudia otvárať okná a počúvať. Slová, ktoré vyslovila na začiatku svojej kariéry slávna šansoniérka Édith Piaf predznamenali jej závratnú hudobnú dráhu, ktorá sa stala jedným z najväčších symbolov francúzskej hudobnosti. Snáď nikto v ušiach verejnosti nereprezentuje umenie „spevu srdcom“ tak, ako táto charizmatická drobná žena. Šansón, to je Édith Piaf, Piaf, to je šansón. Jej spev sa podivuhodne prelínal s jej dramatickými životnými osudmi...

Budem spievať tak nahlas, že ma bude počuť celý Paríž – až na vrchole Eiffelovej veže budú ľudia otvárať okná a počúvať. Slová, ktoré vyslovila na začiatku svojej kariéry slávna šansoniérka Édith Piaf predznamenali jej závratnú hudobnú dráhu, ktorá sa stala jedným z najväčších symbolov francúzskej hudobnosti. Snáď nikto v ušiach verejnosti nereprezentuje umenie „spevu srdcom“ tak, ako táto charizmatická drobná žena. Šansón, to je Édith Piaf, Piaf, to je šansón. Jej spev sa podivuhodne prelínal s jej dramatickými životnými osudmi....

Svetoznáma ľahká belcantová komédia, ktorá je zárukou dobrej zábavy. Opera Don Pasquale obsahuje tradičné zápletky diel z obdobia svojho vzniku (premiéra v roku1843) – nachádzame tu „incognito“ scény a je tu aj starý lakomec, ktorý chce pripraviť o dedičstvo svojho synovca. Prešibanému intrigánovi je protipólom bystré a najmä krásne dievča, ktoré rado číta. Skrátka, protivní starí mládenci a krásne mladé vdovy sú nevyčerpateľným zdrojom situačného humoru. Vtipné dvojdejstvové dielo v štýle známych opier talianskej hudby – Barbiera zo Sevilly...

Inšpiráciou pre vznik opery Tosca bol fantastický výkon herečky Sarah Bernahardtovej v Sardouovej dráme La Tosca. Puccini bol jej herectvom taký uchvátený, že si zaumienil vytvoriť rovnomennú operu. Napokon vzniklo impozantné dielo, ktoré malo premiéru 14. 1. 1900 v rímskom divadle Teatro Costanzi. Jeho príbeh je vojnovou drámou, odohráva sa v Taliansku v roku 1800 počas napoleonských bojov proti Rakúsku. Napriek tomu, že sujet opery na prvý pohľad pôsobí ako politická dráma, v skutočnosti ide o boj lásky so zradou. Napriek počiatočným obavám bola Tosca prijatá veľmi dobre...

Rigoletto je operou, ktorá kraľuje na svetových javiskách aj po 164 rokoch od jej prvého uvedenia. Nečudo − príbeh, ktorý vznikol na námet drámy Victora Huga Kráľ sa zabáva vytvoril spolu s hudbou Giuseppe Verdiho esenciu, ktorá publikum oslovuje dodnes. Tragický príbeh o dvornom šašovi Rigolettovi a jeho krásnej dcére Gilde, ktorá podľahne zvodom jeho prelietavého pána, mantovského Vojvodu, je zároveň kritikou spoločnosti, disponuje vypätými vášňami i lyrickými osobnými príbehmi. Aj keď literárna predloha diela vznikla v predminulom storočí, kopíruje stále aktuálnu tému ľudskej zloby...

Areál Pamätníka SNP v Banskej Bystrici

Účinkujú
Michaela Kušteková
Katarína Procházková
Patrícia Solotruková
Šimon Svitok
Dušan Šimo
Ivan Zvarík
Dirigent
Ján Procházka

Spoluúčinkuje Orchester Štátnej opery

Z dvanástich operiet Gejzu Dusíka je kvalitatívnym vrcholom Hrnčiarsky bál. Námet je zasadený do revolučných rokov 1848-1849, ktoré sú v slovenských dejinách spojené s národným hnutím Štúrovcov. Príbeh sa odohráva v prostredí slovenských hrnčiarov na Záhorí. Opereta je kompozične prepracovaná a popretkávaná slovenským folklórom. Premiéru mala na scéne košického Štátneho divadla v roku 1956 a neskôr ju hrali takmer vo všetkých slovenských divadlách, aj v zahraničí. Dnes patrí toto dielo do zlatého fondu slovenskej operetnej tvorby.

Opera na námet svetoznámeho románu A. Dumasa Dáma s kaméliami. La traviata (voľne zblúdilá, stratená, tá, ktorá zišla z cesty) patrí k najznámejším dielam talianskeho operného velikána Giuseppe Verdiho (1813 – 1901). Dielo vzniklo na libreto Francesca Mariu Piaveho, ktorý sa inšpiroval známym dielom Alexandra Dumasa ml. (1824 – 1895) Dáma s kaméliami. Predlohou románu a opery bola skutočná osoba, slávna parížska kurtizána Marie Duplessisová. Jej meno bolo v románe zmenené na Marguerite Gautiera v opere na Violetta Valéry. Skladateľ bol Dámou s kaméliami nadšený.

Čardášová princezná bola najlepším a najznámejším dielom rakúsko-uhorského skladateľa. Za svoj úspech vďačí nesmrteľná opereta nielen úchvatnej hudbe, ale aj vtipnému libretu. Mladé viedenské knieža Edwin sa zamiluje do hviezdy budapeštianskeho kabaretu. Sylva, ale odchádza na turné do spojených štátov a Edwin dostane povolávací rozkaz. Aby Edwin o lásku neprišiel, rozhodne sa ju požiadať o ruku. V tomto momente začínajú peripetie a náhle zvraty v ľudských osudoch, typické pre kálmánovské dielka.

Po 2. svetovej vojne (aj vďaka perzekúciám počas komunizmu) Móryho dielo upadlo do nemilosti. Móry pritom vytvoril vynikajúce opusy, a to predovšetkým na poli operetnej produkcie. K jeho najvydarenejším dielam patrí opereta Slečna vdova, ktorá sa uvádzala aj pod názvami Jeho tri vdovy, Douglas a jeho ženy či Die verte von rechts. Móry bol osobným založením lyrik, preferoval príjemné melodické línie, pričom v harmónii uplatňoval nielen klasické, ale aj modernejšie, bohatšie štruktúry.

Dielo Cigánsky barón dodnes patrí k stáliciam svetového operetného neba. Prekypuje tým, čím autor Johann Strauss ml. vládol najviac − iskrivou hudbou a farebnou symfonickou partitúrou s ľahko zapamätateľnými melódiami. Myslieť si, že ide o nejaké ľahké piesňové dielo, by však bolo veľkým omylom: skladateľ komponoval Cigánskeho baróna ako komickú operu a pokladal túto prácu, jednu zo svojich posledných, za dielo, vďaka ktorému sa nepochybne prejaví ďalší vzostup jeho invencie. Kvalitné libreto v spojení so skvelým hudobným spracovaním zaznamenali okamžitý úspech.

Zažite atmosféru Operného Bálu a navštívte koncert najzaujímavejších operných a operetných melódií v podaní sólistov, zboru, baletu a orchestra Štátnej Opery: VO VÍRE OPERY. V predaji vstupenky na koncert VO VÍRE OPERY v Štátnej Opere so začiatkom o 18:30 hod. Opera bude pre Vás otvorená od 17:45 hod.

Otello je brilantné dielo ranoromantickej talianskej opery z roku 1816, založené na francúzskej adaptácii rovnomennej Shakespearovej drámy. Keďže skladateľ Gioacchino Rossini ani libretista Francesco Beria di Salsa nikdy nevideli originálnu anglickú drámu, príbeh diela sa odvíja inak, ako ho alžbetínsky dramatik v skutočnosti napísal. Z Cypru sa prenášame do Benátok, viaceré postavy majú zmenený charakter i zástoj v príbehu, ktorý je pomerne schematický: dvaja tenoristi súperia o ruku primadony...

Inšpiráciou pre vznik opery Tosca bol fantastický výkon herečky Sarah Bernahardtovej v Sardouovej dráme La Tosca. Puccini bol jej herectvom taký uchvátený, že si zaumienil vytvoriť rovnomennú operu. Napokon vzniklo impozantné dielo, ktoré malo premiéru 14. 1. 1900 v rímskom divadle Teatro Costanzi. Jeho príbeh je vojnovou drámou, odohráva sa v Taliansku v roku 1800 počas napoleonských bojov proti Rakúsku. Napriek tomu, že sujet opery na prvý pohľad pôsobí ako politická dráma, v skutočnosti ide o boj lásky so zradou. Napriek počiatočným obavám bola Tosca prijatá veľmi dobre...

Opera na námet svetoznámeho románu A. Dumasa Dáma s kaméliami. La traviata (voľne zblúdilá, stratená, tá, ktorá zišla z cesty) patrí k najznámejším dielam talianskeho operného velikána Giuseppe Verdiho (1813 – 1901). Dielo vzniklo na libreto Francesca Mariu Piaveho, ktorý sa inšpiroval známym dielom Alexandra Dumasa ml. (1824 – 1895) Dáma s kaméliami. Predlohou románu a opery bola skutočná osoba, slávna parížska kurtizána Marie Duplessisová. Jej meno bolo v románe zmenené na Marguerite Gautiera v opere na Violetta Valéry. Skladateľ bol Dámou s kaméliami nadšený.

Dielo Cigánsky barón dodnes patrí k stáliciam svetového operetného neba. Prekypuje tým, čím autor Johann Strauss ml. vládol najviac − iskrivou hudbou a farebnou symfonickou partitúrou s ľahko zapamätateľnými melódiami. Myslieť si, že ide o nejaké ľahké piesňové dielo, by však bolo veľkým omylom: skladateľ komponoval Cigánskeho baróna ako komickú operu a pokladal túto prácu, jednu zo svojich posledných, za dielo, vďaka ktorému sa nepochybne prejaví ďalší vzostup jeho invencie. Kvalitné libreto v spojení so skvelým hudobným spracovaním zaznamenali okamžitý úspech.

Z dvanástich operiet Gejzu Dusíka je kvalitatívnym vrcholom Hrnčiarsky bál. Námet je zasadený do revolučných rokov 1848-1849, ktoré sú v slovenských dejinách spojené s národným hnutím Štúrovcov. Príbeh sa odohráva v prostredí slovenských hrnčiarov na Záhorí. Opereta je kompozične prepracovaná a popretkávaná slovenským folklórom. Premiéru mala na scéne košického Štátneho divadla v roku 1956 a neskôr ju hrali takmer vo všetkých slovenských divadlách, aj v zahraničí. Dnes patrí toto dielo do zlatého fondu slovenskej operetnej tvorby.

Účinkuje: orchester Štátnej opery
Dirigent: Marian Vach
Koncertný majster: Oldřich Husák

Hudobná tvorba banskobystrického skladateľa a hoteliéra Jána Móryho je v súčasnosti neprávom zabudnutá. V čase jeho vrcholného pôsobenia (30. a 40. roky 20. storočia) boli pritom jeho diela uvádzané v celom Československu. Po 2. svetovej vojne (aj vďaka perzekúciám počas komunizmu) však jeho dielo upadlo do nemilosti. Móry pritom vytvoril vynikajúce opusy, a to predovšetkým na poli operetnej produkcie. K jeho najvydarenejším dielam patrí opereta Slečna vdova, ktorá sa uvádzala aj pod názvami Jeho tri vdovy, Douglas a jeho ženy či Die verte von rechts.

Hudobná tvorba banskobystrického skladateľa a hoteliéra Jána Móryho je v súčasnosti neprávom zabudnutá. V čase jeho vrcholného pôsobenia (30. a 40. roky 20. storočia) boli pritom jeho diela uvádzané v celom Československu. Po 2. svetovej vojne (aj vďaka perzekúciám počas komunizmu) však jeho dielo upadlo do nemilosti. Móry pritom vytvoril vynikajúce opusy, a to predovšetkým na poli operetnej produkcie. K jeho najvydarenejším dielam patrí opereta Slečna vdova, ktorá sa uvádzala aj pod názvami Jeho tri vdovy, Douglas a jeho ženy či Die verte von rechts.

Koncert v neformálnej atmosfére a špeciálna módna prehliadka Viery Futákovej.

Detská rozprávková opera na motívy príbehu Charlesa Perreaulta z roku 1697. Toto dielo španielskeho skladateľa Xaviera Montsalvatgeho dostalo na scéne Štátnej opery fantazijnú podobu, ktorej sa potešia najmä najmenší diváci. Deti sú interaktívne vtiahnuté do deja, ktorý rozpráva odloženým mačiatkam ich pestúnka Matilda. Ožíva tak Kocúr v čižmách, ktorý vďaka svojej šikovnosti ožení svojho pána – chudobného Mlynára – s krásnou princeznou. V predstavení účinkujú mačiatka, mačka Matilda, veselý Kocúr, chudobný Mlynár, nežná Princezná so svojím otcom – Kráľom, aj zradný Čarodejník.

Detská rozprávková opera na motívy príbehu Charlesa Perreaulta z roku 1697. Toto dielo španielskeho skladateľa Xaviera Montsalvatgeho dostalo na scéne Štátnej opery fantazijnú podobu, ktorej sa potešia najmä najmenší diváci. Deti sú interaktívne vtiahnuté do deja, ktorý rozpráva odloženým mačiatkam ich pestúnka Matilda. Ožíva tak Kocúr v čižmách, ktorý vďaka svojej šikovnosti ožení svojho pána – chudobného Mlynára – s krásnou princeznou. V predstavení účinkujú mačiatka, mačka Matilda, veselý Kocúr, chudobný Mlynár, nežná Princezná so svojím otcom – Kráľom, aj zradný Čarodejník. Tieto postavič

Nová hudobná rozprávka pre deti, detičky aj dospelých je založená na známom príbehu o Šípkovej Ruženke. Jej autori Jozef Slovák a Vladislav „Slnko“ Šarišský ho však pretvorili a obohatili o netušené, no najmä vtipné situácie. Dostávame sa do Ružového kráľovstva, ktoré je pomenované podľa najobľúbenejšieho kvetu Ružového kráľa - ruže. Ten si žije svoj bezstarostný život so svojou trochu výstrednou manželkou Ružovou kráľovnou a svojou malou dcérkou Ruženkou. Zabáva ho obrovský hovoriaci Papagáj a úlisná Mačka.

Rigoletto je operou, ktorá kraľuje na svetových javiskách aj po 164 rokoch od jej prvého uvedenia. Nečudo − príbeh, ktorý vznikol na námet drámy Victora Huga Kráľ sa zabáva vytvoril spolu s hudbou Giuseppe Verdiho esenciu, ktorá publikum oslovuje dodnes. Tragický príbeh o dvornom šašovi Rigolettovi a jeho krásnej dcére Gilde, ktorá podľahne zvodom jeho prelietavého pána, mantovského Vojvodu, je zároveň kritikou spoločnosti, disponuje vypätými vášňami i lyrickými osobnými príbehmi. Aj keď literárna predloha diela vznikla v predminulom storočí, kopíruje stále aktuálnu tému ľudskej zloby...

La Gioconda je dielom, ktoré tvorí akýsi most medzi verdiovským romantizmom a nastupujúcim verizmom a svojím veľkým baletným vstupom odkazuje aj na tradíciu francúzskej opery. Rozhodne však nie je sentimentálnou selankou, aké sa v čase jej vzniku (1876) ešte komponovali – je realistickou drámou, ktorá sprítomňuje pohnuté osudy jej aktérov natoľko vierohodne, že by mohla byť pokojne obrazom súčasnej spoločnosti.

Opera Eva je najznámejšou operou romantického českého skladateľa Josefa Bohuslava Foerstera. Vznikla na jeho vlastné libreto vytvorené podľa hry Gabriely Preissovej Gazdina roba v roku 1889. Premiéra o rok neskôr spôsobila rozruch – naturalistická dráma zo života ľudu na moravskom Slovácku totiž predstavuje priamy protiklad k rozmarnému duchu vidieckej dediny, ktorý prezentoval Smetana vo svojej Predanej neveste. Foerster sa pritom nesnažil o hudobný folklorizmus tak, ako to bolo typické pre mnohé diela 19. a prelomu 19. a 20. storočia. Snažil sa vytvoriť univerzálnu hudobnú drámu...

irigenti: Marian Vach, Igor Bulla, Ján Procházka
Réžia: Dana Dinková, Šimon Svitok
Zbormajsterka: Iveta Popovičová
Dramaturgia: Šimon Svitok
Koncertný majster: Oldřich Husák
Účinkujú:
Oľga Hromadová
Michaela Kušteková
Katarína Procházková
Patrícia Solotruková
Michaela Šebestová
Michaela Várady
Mikuláš Doboš
Michal Hýrošš
Martin Popovič
Šimon Svitok
Dušan Šimo
Zoltán Vongrey
Ivan Zvarík
Zbor Štátnej opery
Balet Štátnej opery
Orchester Štátnej opery

Dirigenti: Marian Vach, Igor Bulla, Ján Procházka
Réžia: Dana Dinková, Šimon Svitok
Zbormajsterka: Iveta Popovičová
Dramaturgia: Šimon Svitok
Koncertný majster: Oldřich Husák
Účinkujú:
Oľga Hromadová
Michaela Kušteková
Katarína Procházková
Patrícia Solotruková
Michaela Šebestová
Michaela Várady
Mikuláš Doboš
Michal Hýrošš
Martin Popovič
Šimon Svitok
Dušan Šimo
Zoltán Vongrey
Ivan Zvarík
Zbor Štátnej opery
Balet Štátnej opery
Orchester Štátnej opery

Nová hudobná rozprávka pre deti, detičky aj dospelých je založená na známom príbehu o Šípkovej Ruženke. Jej autori Jozef Slovák a Vladislav „Slnko“ Šarišský ho však pretvorili a obohatili o netušené, no najmä vtipné situácie. Dostávame sa do Ružového kráľovstva, ktoré je pomenované podľa najobľúbenejšieho kvetu Ružového kráľa - ruže. Ten si žije svoj bezstarostný život so svojou trochu výstrednou manželkou Ružovou kráľovnou a svojou malou dcérkou Ruženkou. Zabáva ho obrovský hovoriaci Papagáj a úlisná Mačka.

Opera opier. Tak zvyknú odborníci titulovať toto dielo Mozartovho zrelého génia z posledných rokov majstrovho života. V čom tkvie jeho výnimočnosť? Veď samotný dej – pomerne jednoduchý príbeh smilníka, ktorého prenasledujú obete jeho vášne – nevytvára a priori predpoklad pre vznik opery, ktorá by sa mala do dejín tohto druhu zapísať zlatými písmenami! Hoci Mozart v ničom nevybočuje z klasicistického kompozičného štýlu, hoci nijako nenarúša prísnu štýlovú „regulu"

Opera Eva je najznámejšou operou romantického českého skladateľa Josefa Bohuslava Foerstera. Vznikla na jeho vlastné libreto vytvorené podľa hry Gabriely Preissovej Gazdina roba v roku 1889. Premiéra o rok neskôr spôsobila rozruch – naturalistická dráma zo života ľudu na moravskom Slovácku totiž predstavuje priamy protiklad k rozmarnému duchu vidieckej dediny, ktorý prezentoval Smetana vo svojej Predanej neveste. Foerster sa pritom nesnažil o hudobný folklorizmus tak, ako to bolo typické pre mnohé diela 19. a prelomu 19. a 20. storočia. Snažil sa vytvoriť univerzálnu hudobnú drámu...

Opera Eva je najznámejšou operou romantického českého skladateľa Josefa Bohuslava Foerstera. Vznikla na jeho vlastné libreto vytvorené podľa hry Gabriely Preissovej Gazdina roba v roku 1889. Premiéra o rok neskôr spôsobila rozruch – naturalistická dráma zo života ľudu na moravskom Slovácku totiž predstavuje priamy protiklad k rozmarnému duchu vidieckej dediny, ktorý prezentoval Smetana vo svojej Predanej neveste. Foerster sa pritom nesnažil o hudobný folklorizmus tak, ako to bolo typické pre mnohé diela 19. a prelomu 19. a 20. storočia. Snažil sa vytvoriť univerzálnu hudobnú drámu...

Opera na námet svetoznámeho románu A. Dumasa Dáma s kaméliami. La traviata (voľne zblúdilá, stratená, tá, ktorá zišla z cesty) patrí k najznámejším dielam talianskeho operného velikána Giuseppe Verdiho (1813 – 1901). Dielo vzniklo na libreto Francesca Mariu Piaveho, ktorý sa inšpiroval známym dielom Alexandra Dumasa ml. (1824 – 1895) Dáma s kaméliami. Predlohou románu a opery bola skutočná osoba, slávna parížska kurtizána Marie Duplessisová. Jej meno bolo v románe zmenené na Marguerite Gautiera v opere na Violetta Valéry. Skladateľ bol Dámou s kaméliami nadšený.

V roku stého výročia tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika, pripravila Štátna opera v Banskej Bystrici hudobno-dramatickú kompozíciu o živote tohto legendárneho Slováka. Spolu s autorom námetu a scenára – žijúcou hereckou legendou – s pánom Jurajom Sarvašom, vznikol cca. 80 minutový program, ktorý žne obrovské úspechy po celom Slovensku, o čom svedčia už aj mnohé novinové články.
Premiéra projektu sa konala 4. mája 2019 v rodisku Milana Rastislava Štefánika – v evanjelickom kostole na Košariskách, v rámci celonárodnej spomienkovej akcie k stému výročiu jeho úmrtia.

Antonín Dvořák je českým skladateľom, ktorého tvorba znie v Štátnej opere pravidelne od jej vzniku. Rusalku, dnes už opernú klasiku, ktorá nesmie chýbať v repertoári žiadneho operného domu, napísal na motívy rozprávkového libreta Jaroslava Kvapila. Dielo je príbehom o vzťahu človeka a sveta prírodných živlov, o tragických následkoch stretnutia týchto dvoch svetov, o treste a odpustení. Dvořák vytvoril dva svety i v hudbe. Hudba ľudského prostredia je robustná, zvukovo konkrétna a ľudové postavy hájnika a kuchtíka majú drsný humor.

V roku stého výročia tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika, pripravila Štátna opera v Banskej Bystrici hudobno-dramatickú kompozíciu o živote tohto legendárneho Slováka. Spolu s autorom námetu a scenára – žijúcou hereckou legendou – s pánom Jurajom Sarvašom, vznikol cca. 80 minutový program, ktorý žne obrovské úspechy po celom Slovensku, o čom svedčia už aj mnohé novinové články.
Premiéra projektu sa konala 4. mája 2019 v rodisku Milana Rastislava Štefánika – v evanjelickom kostole na Košariskách, v rámci celonárodnej spomienkovej akcie k stému výročiu jeho úmrtia.

Svetoznáma ľahká belcantová komédia, ktorá je zárukou dobrej zábavy. Opera Don Pasquale obsahuje tradičné zápletky diel z obdobia svojho vzniku (premiéra v roku1843) – nachádzame tu „incognito“ scény a je tu aj starý lakomec, ktorý chce pripraviť o dedičstvo svojho synovca. Prešibanému intrigánovi je protipólom bystré a najmä krásne dievča, ktoré rado číta. Skrátka, protivní starí mládenci a krásne mladé vdovy sú nevyčerpateľným zdrojom situačného humoru. Vtipné dvojdejstvové dielo v štýle známych opier talianskej hudby – Barbiera zo Sevilly alebo Nápoja lásky – poteší všetkých milovníkov.

V roku stého výročia tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika, pripravila Štátna opera v Banskej Bystrici hudobno-dramatickú kompozíciu o živote tohto legendárneho Slováka. Spolu s autorom námetu a scenára – žijúcou hereckou legendou – s pánom Jurajom Sarvašom, vznikol cca. 80 minutový program, ktorý žne obrovské úspechy po celom Slovensku, o čom svedčia už aj mnohé novinové články.
Premiéra projektu sa konala 4. mája 2019 v rodisku Milana Rastislava Štefánika – v evanjelickom kostole na Košariskách, v rámci celonárodnej spomienkovej akcie k stému výročiu jeho úmrtia.

Inscenácia Štátnej opery z roku 2019 je na Slovensku historicky prvou. Dielo bolo uvedené ako titul exkluzívnych speváckych kvalít jeho interpretov, ktoré vysoko vyzdvihla aj odborná kritika. Čínsky tenorista Zi Zhao-Guo a mladá slovenská sopranistka Mariana Hochelová podávajú v extrémne náročných vokálnych partoch svoje životné výkony. Dielo hudobne naštudoval a diriguje Marián Vach, réžiu pripravila Andrea Hlinková, kostýmy Boris Hanečka, scéna Miriam Struhárová.

Dielo Cigánsky barón dodnes patrí k stáliciam svetového operetného neba. Prekypuje tým, čím autor Johann Strauss ml. vládol najviac − iskrivou hudbou a farebnou symfonickou partitúrou s ľahko zapamätateľnými melódiami. Myslieť si, že ide o nejaké ľahké piesňové dielo, by však bolo veľkým omylom: skladateľ komponoval Cigánskeho baróna ako komickú operu a pokladal túto prácu, jednu zo svojich posledných, za dielo, vďaka ktorému sa nepochybne prejaví ďalší vzostup jeho invencie. Kvalitné libreto v spojení so skvelým hudobným spracovaním zaznamenali okamžitý úspech.

Dielo vďaka vynikajúcim kvalitám pretrvalo a dnes je jasné, že disponuje vynikajúcim shakespearovským námetom a strhujúcou, nadčasovou hudbou. Preto je dodnes obrovskou výzvou azda pre každého choreografa. Na doskách Štátnej opery sa k nemu vraciame opäť, tento raz v hudobnom naštudovaní Jána Procházku a v choreografii Roberta Balogha.
„Uvádzané so súhlasom Musikverlag Hans Sikorski GmbH & Co.KG, Hamburg.“

Veristický dvojtitul Sedliacka česť (1890) a Komedianti (1892) patrí k zlatému fondu svetovej opery. Obe diela sú reprezentantmi operného prúdu, ktorý na konci 19. storočia zachvátil svet aj vďaka vernému zobrazovaniu ľudských emócií, vášní, pudov, žiarlivosti či strachu. História ukázala, že mimoriadny hudobný a filozofický obsah týchto diel stále oslovuje publikum svojou vitalitou, tematickou aktuálnosťou a strhujúcou hudbou.Rovnaký nadšený ošiaľ zažil o dva roky neskôr aj Ruggero Leoncavallo premiérou svojej dvojaktovky Komedianti.

Emmerich Kálmán spolu s Lehárom a Straussom patrí k najvýraznejším predstaviteľom viedenskej operety, s ktorou sa spájajú i jeho najslávnejšie diela: Čardášová princezná (1915), Grófka Marica (1924) či Cirkusová princezná (1926). Sila Kálmánových kompozícií spočívala najmä v schopnosti adaptovať do prostredia operety ľudový prvok, najmä v podobe čardášu. Práve tento tanec perfektne vyhovoval operetnej maniere a stal sa Kálmánovou špecialitou. Zároveň bol schopný rozšíriť svoje výrazové prostriedky o prvky exotiky (populárne nielen v operetnom žánri) či džezu.

Komédia s dynamickými piesňami a temperamentnými ženami.

Komédia o ženách, ktoré už pred tristo rokmi vedeli dobre zametať s mužmi, získala trikrát divácke ocenenie MOTÝĽ pre najpopulárnejšiu inscenáciu sezóny. Dynamiku zvolenského naštudovania v réžii Michala Spišáka obohatili rytmické, naživo hrané piesne Andreja Kalinku.

Dej sa sústredí okolo šarmantnej vdovy Dolly Leviovej, ktorá poskytuje konzultácie všetkého druhu, od finančných, cez právnické až po psychologické. Niet problému, s ktorým by si neporadila. Ako úspešná dohadzovačka je vyhľadávaná starými i mladými, lebo vraj nikto nie je lepší v sprostredkovaní manželstva, ako ona. Takto sa zoznámi s Horácom Vandelgerderom, ktorý sa chce oženiť. Starý mládenec Horác vyzerá na ťažký oriešok – ako áno, ako nie, pri jeho lúskaní i Dolly nakoniec stretne láska...

La Gioconda je dielom, ktoré tvorí akýsi most medzi verdiovským romantizmom a nastupujúcim verizmom a svojím veľkým baletným vstupom odkazuje aj na tradíciu francúzskej opery. Rozhodne však nie je sentimentálnou selankou, aké sa v čase jej vzniku (1876) ešte komponovali – je realistickou drámou, ktorá sprítomňuje pohnuté osudy jej aktérov natoľko vierohodne, že by mohla byť pokojne obrazom súčasnej spoločnosti. Renesančné Benátky pritom pod veselým karnevalovým zovňajškom ukrývajú intrigy, spleť neprelomiteľnej moci úradov, tajnej polície, špiónov a štátnej inkvizície.

Nová hudobná rozprávka pre deti, detičky aj dospelých je založená na známom príbehu o Šípkovej Ruženke. Jej autori Jozef Slovák a Vladislav „Slnko“ Šarišský ho však pretvorili a obohatili o netušené, no najmä vtipné situácie. Dostávame sa do Ružového kráľovstva, ktoré je pomenované podľa najobľúbenejšieho kvetu Ružového kráľa - ruže. Ten si žije svoj bezstarostný život so svojou trochu výstrednou manželkou Ružovou kráľovnou a svojou malou dcérkou Ruženkou. Zabáva ho obrovský hovoriaci Papagáj a úlisná Mačka.

V programe zaznie dramaticko-poetický príbeh mapujúci životný príbeh Milana Rastislava Štefánika, doplnený hudobnými číslami zo slovenskej a českej piesňovej a opernej tvorby.
Výber z hudobného repertoáru:
Tibor Andrašovan: Regrútske piesne
Mikuláš Schneider Trnavský: výber z piesňovej tvorby
Gejza Dusík: Najkrajší kút
Eugen Suchoň, Bedřich Smetana: výber z opernej tvorby

Nová hudobná rozprávka pre deti, detičky aj dospelých je založená na známom príbehu o Šípkovej Ruženke. Jej autori Jozef Slovák a Vladislav „Slnko“ Šarišský ho však pretvorili a obohatili o netušené, no najmä vtipné situácie. Dostávame sa do Ružového kráľovstva, ktoré je pomenované podľa najobľúbenejšieho kvetu Ružového kráľa - ruže. Ten si žije svoj bezstarostný život so svojou trochu výstrednou manželkou Ružovou kráľovnou a svojou malou dcérkou Ruženkou. Zabáva ho obrovský hovoriaci Papagáj a úlisná Mačka.

Detská rozprávková opera na motívy príbehu Charlesa Perreaulta z roku 1697. Toto dielo španielskeho skladateľa Xaviera Montsalvatgeho dostalo na scéne Štátnej opery fantazijnú podobu, ktorej sa potešia najmä najmenší diváci. Deti sú interaktívne vtiahnuté do deja, ktorý rozpráva odloženým mačiatkam ich pestúnka Matilda. Ožíva tak Kocúr v čižmách, ktorý vďaka svojej šikovnosti ožení svojho pána – chudobného Mlynára – s krásnou princeznou.

P. Mascagni / Sedliacka česť
R. Leoncavallo / Komedianti
Hud naštudovanie a dirigent:Igor Bulla
Réžia:Zuzana Fischerová
Kostýmy a scéna:David Janošek
Choreografia:Tereza Slavkovská
Svetelný dizajn:Daniel Tesař
Zbormajsterka:Iveta Popovičová
Sedliacka česť:
Santuzza:J. Fogašová, M. Šebestová
Turiddu:P. Lardizzone, Max Jota
Alfio:Š. Svitok, Z. Vongrey
Lola:C. Ferenceiová, J. Balážová
Mamma Lucia:A. Hodálová, E. Lucká
Komedianti:
Canio:P. Lardizzone, V. Borin
Nedda:P. Solotruková, M. Kušteková
Tonio:Š. Svitok, Z. Vongrey
Silvio:M. Popovič, M. Pobuda
Peppe:M. Hýrošš, P. Račko

P. Mascagni / Sedliacka česť
R. Leoncavallo / Komedianti
Hud naštudovanie a dirigent:Igor Bulla
Réžia:Zuzana Fischerová
Kostýmy a scéna:David Janošek
Choreografia:Tereza Slavkovská
Svetelný dizajn:Daniel Tesař
Zbormajsterka:Iveta Popovičová
Sedliacka česť:
Santuzza:J. Fogašová, M. Šebestová
Turiddu:P. Lardizzone, Max Jota
Alfio:Š. Svitok, Z. Vongrey
Lola:C. Ferenceiová, J. Balážová
Mamma Lucia:A. Hodálová, E. Lucká
Komedianti:
Canio:P. Lardizzone, V. Borin
Nedda:P. Solotruková, M. Kušteková
Tonio:Š. Svitok, Z. Vongrey
Silvio:M. Popovič, M. Pobuda
Peppe:M. Hýrošš, P. Račko

Dielo Dany Dinkovej Nemé tváre / Výkriky do ticha je príbehom o šikanovaní – virtuálnom i fyzickom. Prostredníctvom pohľadu do života mladých ľudí inscenácia rieši vážny spoločenský problém násilia, ktoré je často nenápadne, no deštruktívne prítomné v školách či rodinách. Hlavným posolstvom inscenácie je, aby sme boli tolerantní a k tolerancii viedli aj svoje okolie. Aby sme sa nenechali šikanovať inými a sami nešikanovali ľudí, s ktorými žijeme. Inscenácia prostredníctvom hudby, tanca a činoherného umenia pranieruje javy, ktoré neraz nesprávne považujeme za normálne...

Dielo Dany Dinkovej Nemé tváre / Výkriky do ticha je príbehom o šikanovaní – virtuálnom i fyzickom. Prostredníctvom pohľadu do života mladých ľudí inscenácia rieši vážny spoločenský problém násilia, ktoré je často nenápadne, no deštruktívne prítomné v školách či rodinách. Hlavným posolstvom inscenácie je, aby sme boli tolerantní a k tolerancii viedli aj svoje okolie. Aby sme sa nenechali šikanovať inými a sami nešikanovali ľudí, s ktorými žijeme. Inscenácia prostredníctvom hudby, tanca a činoherného umenia pranieruje javy, ktoré neraz nesprávne považujeme za normálne...

V rámci „verdiovského roku 2013” pripravila Štátna opera spolu s autorkou Danou Dinkovou životopisnú inscenáciu, ktorá odkrýva dramatické osudy nesmrteľného operného maestra. Je popretkávaná časťami jeho najznámejších i menej známych diel, podmanivými sólovými výstupmi i strhujúcimi zbormi, ktoré reprezentuje snáď najznámejší z nich: Zbor Židov. Dielo je určené všetkým tým, ktorí majú chuť pútavou formou sa oboznámiť s dramatickými životnými osudmi Giuseppe Verdiho, s jeho tvorbou a jej významom pre súčasnosť. Inscenácia je žánrovo pestré dielo, ktoré nepochybne osloví nielen priaznivcov opery

Jedna z najhrávanejších operiet, príbeh o bezhraničnej láske, národnej hrdosti a ľudskej dôstojnosti.
Libreto: Ignaz Schnitzer

Dielo Cigánsky barón dodnes patrí k stáliciam svetového operetného neba. Prekypuje tým, čím autor Johann Strauss ml. vládol najviac − iskrivou hudbou a farebnou symfonickou partitúrou s ľahko zapamätateľnými melódiami. Myslieť si, že ide o nejaké ľahké piesňové dielo, by však bolo však veľkým omylom: skladateľ komponoval Cigánskeho baróna ako komickú operu.

Komická opera o peripetiách lásky plná situačného humoru a iskrivej hudby.
Svetoznáma ľahká belcantová komédia, ktorá je zárukou dobrej zábavy. Opera Don Pasquale obsahuje tradičné zápletky diel z obdobia svojho vzniku (premiéra v roku1843) – nachádzame tu „incognito“ scény a je tu aj starý lakomec, ktorý chce pripraviť o dedičstvo svojho synovca. Prešibanému intrigánovi je protipólom bystré a najmä krásne dievča, ktoré rado číta. Skrátka, protivní starí mládenci a krásne mladé vdovy sú nevyčerpateľným zdrojom situačného humoru.

Andrea Hlinková, režisérka:
Pomsta sa rodí z emócie. O čo silnejší bol cit, o to ničivejšia je odplata. Tento citát vychádza z antickej tragédie a je veľmi výstižný aj pre Shakespearovho Othella, ktorý sa stal predlohou mnohých umeleckých diel. Príbeh žiarlivého muža, ktorý chladnokrvne zavraždí (alebo v našom prípade aj nezavraždí) svoju milovanú ženu, snáď netreba nikomu predstavovať.
Hlasovaním publikum rozhodne o priebehu predstavenia – či budeme svedkami veľkej drámy, alebo radšej šťastného rozuzlenia.

Nunzia Santodirocco - soprán

Inga Jakhutashvili - mezzosoprán

Dušan Šimo - tenor

Šimon Svitok - barytón

Ivan Zvarík - bas

Dirigent: Igor Bulla
Koncertný majster: Oldřich Husák
Spoluúčinkujú: orchester a zbor Štátnej opery

Jeden z najpopulárnejších broadwayských muzikálov sveta Hello, Dolly! žne úspechy na divadelných scénach už od roku 1964.
Preslávila ho však najmä jeho filmová verzia s nezabudnuteľnou Barbrou Streisand v hlavnej úlohe, ako i rovnomenná ústredná pieseň v podaní Louisa Armstronga.
Dej sa sústredí okolo šarmantnej vdovy Dolly Leviovej, ktorá poskytuje konzultácie všetkého druhu, od finančných, cez právnické až po psychologické.

Jeden z najpopulárnejších broadwayských muzikálov sveta Hello, Dolly! žne úspechy na divadelných scénach už od roku 1964.
Preslávila ho však najmä jeho filmová verzia s nezabudnuteľnou Barbrou Streisand v hlavnej úlohe, ako i rovnomenná ústredná pieseň v podaní Louisa Armstronga.
Dej sa sústredí okolo šarmantnej vdovy Dolly Leviovej, ktorá poskytuje konzultácie všetkého druhu, od finančných, cez právnické až po psychologické.

Svetoznáma opereta s populárnymi melódiami, ktoré sprevádzajú príbeh lásky schudobneného šľachtica a bohatej grófky. Radí sa k posledným veľkým klasickým dielam svojho žánra. Dejovo nás prenáša do začiatku 20. storočia na maďarské panstvo krásnej a bohatej grófky Marice. Práve sem sa nechá inkognito najať za správcu schudobnený gróf Tasilo. Chce tak zarobiť peniaze na veno svojej sestry. Ako inak, medzi mladými ľuďmi vzplanie láska - tá je poznačená viacerými zauzleniami a peripetiami, no napokon sa príbeh končí šťastne.

Spoluúčinkuje:zbor a orchester Štátnej opery a deti z LDO Súkromnej ZUŠ Róberta Tatára pod vedením pedagogičky Natálie Novotnej

Spoluúčinkuje: zbor a orchester Štátnej opery a deti z LDO Súkromnej ZUŠ Róberta Tatára pod vedením pedagogičky Natálie Novotnej

Dirigent: Marián Vach

Postava Carmen je spracovaná v mnohých podobách – v literárnej Prosperom Merimém, v opernej Georgesom Bizetom, či v baletnej na hudbu Rodiona Ščedrina, pričom vo svojej kompozícii vychádzal najmä z opery. Režisérka a choreografka Dana Dinková vytvorila predstavenie, ktoré popri symbióze týchto umeleckých skvostov zahŕňa v sebe aj čaro flamencového rytmu. Práve v spracovaní flamenca zaznejú najznámejšie árie Carmen, vokálne interpretované v opernom duchu

ostia decembrového Povec ty budú:
Michal Handzuš - hokejista
Ivan Bella - prvý slovenský kozmonaut
Stanka Kašperová - herečka, kapitánka v relácii Milujem Slovensko, o.z. Červený nos

Povec ty je zábavno-inšpiratívna talkshow prinášajúca zaujímavé a netradičné rozhovory priamo do srdca Slovenska. V Štátnej opere v Banskej Bystrici si Marek Polo Polomský pozýva úspešných ľudí nielen z regiónu a ponúka možnosť zažiť večer plný šťastia, úspechu, smiechu a inšpirácie.

Jeden z najpopulárnejších broadwayských muzikálov sveta Hello, Dolly! žne úspechy na divadelných scénach už od roku 1964.
Preslávila ho však najmä jeho filmová verzia s nezabudnuteľnou Barbrou Streisand v hlavnej úlohe, ako i rovnomenná ústredná pieseň v podaní Louisa Armstronga.
Dej sa sústredí okolo šarmantnej vdovy Dolly Leviovej, ktorá poskytuje konzultácie všetkého druhu, od finančných, cez právnické až po psychologické.

Jeden z najpopulárnejších broadwayských muzikálov sveta Hello, Dolly! žne úspechy na divadelných scénach už od roku 1964.
Preslávila ho však najmä jeho filmová verzia s nezabudnuteľnou Barbrou Streisand v hlavnej úlohe, ako i rovnomenná ústredná pieseň v podaní Louisa Armstronga.
Dej sa sústredí okolo šarmantnej vdovy Dolly Leviovej, ktorá poskytuje konzultácie všetkého druhu, od finančných, cez právnické až po psychologické.

Opereta Zem úsmevov patrí k zlatému fondu svojho žánra. Jej kvality sú omnoho vyššie, než bolo v dobe jej vzniku bežné – v tomto zmysle autor Franz Lehár (1870 – 1948) nasadil latku skutočne vysoko, a to už v predchádzajúcich desaťročiach. Skladateľ sa totiž pokúsil povzniesť operetu smerom k serióznemu umeniu bez toho, aby skĺzol k revuálnosti, lacným efektom alebo gýču. Opereta Zem úsmevov (premiéra v roku 1929) v podobe, aká sa dnes uvádza najčastejšie je prepracovanou verziou staršieho diela Žltá kazajka.

La Gioconda je dielom, ktoré tvorí akýsi most medzi verdiovským romantizmom a nastupujúcim verizmom a svojím veľkým baletným vstupom odkazuje aj na tradíciu francúzskej opery. Rozhodne však nie je sentimentálnou selankou, aké sa v čase jej vzniku (1876) ešte komponovali - je realistickou drámou, ktorá sprítomňuje pohnuté osudy jej aktérov natoľko vierohodne, že by mohla byť pokojne obrazom súčasnej spoločnosti. Renesančné Benátky pritom pod veselým karnevalovým zovňajškom ukrývajú intrigy, spleť neprelomiteľnej moci úradov, tajnej polície, špiónov a štátnej inkvizície.

Sergej Rachmaninov: ALEKO - Opera v 1 dejstve v ruskom jazyku.
Opera ALEKO vznikla ako adaptácia poémy Cigáni Alexandra Sergejeviča Puškina.
Pjotr Iljič Čajkovskij: IOLANTA - Lyrická opera v 1 dejstve v ruskom jazyku.
Opera IOLANTA je posledné operné dielo svetoznámeho ruského skladateľa z roku 1892. Podkladom pre libreto sa stala adaptácia divadelnej hry Dcéra kráľa Reného od dánskeho básnika Henrika Hertza.

Koncert k 100. výročiu ukončenie I. sv. vojny.

Účinkujú:
Adriana Kučerová, Michaela Šebestová, Štefan Kocán, Miroslav Dvorský, Gustáv Beláček

Diriguje: Pavol Tužinský

Spoluúčinkuje: zbor a orchester Štátnej opery, Ars Vocalis Banská Bystrica

Dielo Dany Dinkovej Nemé tváre / Výkriky do ticha je príbehom o šikanovaní - virtuálnom i fyzickom. Prostredníctvom pohľadu do života mladých ľudí inscenácia rieši vážny spoločenský problém násilia, ktoré je často nenápadne, no deštruktívne prítomné v školách či rodinách.

W. A. Mozart - Opera pre rodiny s deťmi v 2 dejstvách v slovenskom jazyku.

Opera na námet svetoznámeho románu A. Dumasa Dáma s kaméliami.
La traviata (voľne zblúdilá, stratená, tá, ktorá zišla z cesty) patrí k najznámejším dielam talianskeho operného velikána Giuseppe Verdiho (1813 - 1901). Dielo vzniklo na libreto Francesca Mariu Piaveho, ktorý sa inšpiroval známym dielom Alexandra Dumasa ml. (1824 - 1895) Dáma s kaméliami.

Jozef Slovák - Vladislav Šarišský - Detská hudobná rozprávka v 2 dejstvách v slovenskom jazyku na motívy rozprávky o Šípovej Ruženke.

Jozef Slovák - Vladislav Šarišský - Detská hudobná rozprávka v 2 dejstvách v slovenskom jazyku na motívy rozprávky o Šípovej Ruženke.

60. výročie založenia súboru
28.09.2018 - 29.09.2018

Dielo Dany Dinkovej Nemé tváre / Výkriky do ticha je príbehom o šikanovaní – virtuálnom i fyzickom. Prostredníctvom pohľadu do života mladých ľudí inscenácia rieši vážny spoločenský problém násilia, ktoré je často nenápadne, no deštruktívne prítomné v školách či rodinách. Hlavným posolstvom inscenácie je, aby sme boli tolerantní a k tolerancii viedli aj svoje okolie. Aby sme sa nenechali šikanovať inými a sami nešikanovali ľudí, s ktorými žijeme. Inscenácia prostredníctvom hudby, tanca a činoherného umenia pranieruje javy, ktoré neraz nesprávne považujeme za normálne...

La Gioconda je dielom, ktoré tvorí akýsi most medzi verdiovským romantizmom a nastupujúcim verizmom a svojím veľkým baletným vstupom odkazuje aj na tradíciu francúzskej opery. Rozhodne však nie je sentimentálnou selankou, aké sa v čase jej vzniku (1876) ešte komponovali – je realistickou drámou, ktorá sprítomňuje pohnuté osudy jej aktérov natoľko vierohodne, že by mohla byť pokojne obrazom súčasnej spoločnosti. Renesančné Benátky pritom pod veselým karnevalovým zovňajškom ukrývajú intrigy, spleť neprelomiteľnej moci úradov, tajnej polície, špiónov a štátnej inkvizície. Je to zábava v strachu..

Z dvanástich operiet Gejzu Dusíka je kvalitatívnym vrcholom Hrnčiarsky bál. Námet je zasadený do revolučných rokov 1848-1849, ktoré sú v slovenských dejinách spojené s národným hnutím Štúrovcov. Príbeh sa odohráva v prostredí slovenských hrnčiarov na Záhorí. Opereta je kompozične prepracovaná a popretkávaná slovenským folklórom. Premiéru mala na scéne košického Štátneho divadla v roku 1956 a neskôr ju hrali takmer vo všetkých slovenských divadlách, aj v zahraničí. Dnes patrí toto dielo do zlatého fondu slovenskej operetnej tvorby.

Emmerich Kálmán spolu s Lehárom a Straussom patrí k najvýraznejším predstaviteľom viedenskej operety, s ktorou sa spájajú i jeho najslávnejšie diela: Čardášová princezná (1915), Grófka Marica (1924) či Cirkusová princezná (1926). Sila Kálmánových kompozícií spočívala najmä v schopnosti adaptovať do prostredia operety ľudový prvok, najmä v podobe čardášu. Práve tento tanec perfektne vyhovoval operetnej maniere a stal sa Kálmánovou špecialitou. Zároveň bol schopný rozšíriť svoje výrazové prostriedky o prvky exotiky (populárne nielen v operetnom žánri) či džezu.

Emmerich Kálmán spolu s Lehárom a Straussom patrí k najvýraznejším predstaviteľom viedenskej operety, s ktorou sa spájajú i jeho najslávnejšie diela: Čardášová princezná (1915), Grófka Marica (1924) či Cirkusová princezná (1926). Sila Kálmánových kompozícií spočívala najmä v schopnosti adaptovať do prostredia operety ľudový prvok, najmä v podobe čardášu. Práve tento tanec perfektne vyhovoval operetnej maniere a stal sa Kálmánovou špecialitou. Zároveň bol schopný rozšíriť svoje výrazové prostriedky o prvky exotiky (populárne nielen v operetnom žánri) či džezu.

Baletné libreto upravil: Robert Balogh podľa Williama Shakespeara

Baletné spracovanie nesmrteľného príbehu o veronských milencoch.

„Uvádzané so súhlasom Musikverlag Hans Sikorski GmbH & Co.KG, Hamburg.“

Svetoznámy balet Sergeja Prokofieva Romeo a Júllia patrí dnes k najhrávanejším a najobľúbenejším baletným titulom.

La traviata (voľne zblúdilá, stratená, tá, ktorá zišla z cesty) patrí k najznámejším dielam talianskeho operného velikána Giuseppe Verdiho (1813 – 1901). Dielo vzniklo na libreto Francesca Mariu Piaveho, ktorý sa inšpiroval známym dielom Alexandra Dumasa ml. (1824 – 1895) Dáma s kaméliami. Predlohou románu a opery bola skutočná osoba, slávna parížska kurtizána Marie Duplessisová. Jej meno bolo v románe zmenené na Marguerite Gautiera v opere na Violetta Valéry. Skladateľ bol Dámou s kaméliami nadšený.

Povec ty je miesto, kde sa niečo dozvieš príjemným a oddychovým štýlom. Nie kantorsky. :-)

Štátna opera

Dirigent:Marian Vach
Účinkujú:Ivan Zvarík, Zoltán Vongrey, Michaela Kraus, Michaela Šebestová, Adriana Banásová
Spoluúčinkuje:orchester Štátnej opery
Koncertný majster:Oldřich Husák

Zem úsmevov zobrazuje dva úplne odlišné svety, medzi ktorými si hľadá svoje miesto – láska. V tomto prípade ide o vzťah viedenskej slečinky Lízy a čínského princa Su-Čonga, ktorý tvrdo naráža na predsudky, odporúčania a zákazy, pochádzajúce z prostredia vysokej čínskej spoločnosti. Pohľad na svet lásky je zjavne odlišný podľa toho, či sa naň dívame z východu alebo zo západu... A skladateľ sa majstrovsky odchyľuje od konvencie, nahrádzajúc tradičné veselé a neviazané operetné finále nostalgickým záverom. Aj keď sa láske nedarí, na tvári musí ďalej žiariť úsmev.

V hlavných úlohách:
Rusalka:Patrícia Solotruková
Princ: ĽUDOVÍT LUDHA
Cudzia kňažná:Oľga Hromadová
Vodník: ŠTEFAN KOCÁN
Ježibaba: AGNES ZWIERKO

Antonín Dvořák je českým skladateľom, ktorého tvorba znie v Štátnej opere pravidelne od jej vzniku. Rusalku, dnes už opernú klasiku, napísal na motívy rozprávkového libreta Jaroslava Kvapila. Dielo je príbehom o vzťahu človeka a sveta prírodných živlov, o tragických následkoch stretnutia týchto dvoch svetov, o treste a odpustení...

V hlavných úlohách:
Floria Tosca: JOLANA FOGAŠOVÁ
Mario Cavaradossi: MAX JOTA

Operná dráma o ľúbostnej vášni, priateľstve a zrade.

Opera Eugen Onegin je jedným z najznámejších diel svetovej opernej literatúry. Vznikala takým nedivadelným a neoperným spôsobom, že sám Čajkovskij v jej „opernosť” neveril, a preto svoje dielo nazval „lyrickými scénami”. K literárnej predlohe Onegina mal mimoriadny vzťah − znova a znova sa vracal k tejto básnickej skladbe. Vybral niektoré jej časti a zoskupil do sledu lyrických obrazov. Čajkovskij sa snažil melódiou zachytiť každé duševné pohnutie hlavných hrdinov a hudobne podfarbiť každý ich čin.

Inscenácia Dubčekova jar je autorský titul významného tvorcu z prostredia pantomimického divadla, Milana Sládka. Jeho vznik súvisí s 50. výročím kľúčovej spoločensko-politickej a kultúrnej udalosti Československa, s Pražskou jarou. Milan Sládek, ako človek sám postihnutý komunistickým režimom spolu s hudobným skladateľom Jozefom Vlkom a ďalšími inscenátormi vzdáva hold Alexandrovi Dubčekovi, najvýraznejšej osobnosti pražských udalostí roku 1968 a medzinárodne rešpektovanému politikovi. Inscenácia prostredníctvom pantomímy a tanca prinesie svedectvo o nebezpečenstve totalitných režimov...

Inscenácia Dubčekova jar je autorský titul významného tvorcu z prostredia pantomimického divadla, Milana Sládka. Jeho vznik súvisí s 50. výročím kľúčovej spoločensko-politickej a kultúrnej udalosti Československa, s Pražskou jarou. Milan Sládek, ako človek sám postihnutý komunistickým režimom spolu s hudobným skladateľom Jozefom Vlkom a ďalšími inscenátormi vzdáva hold Alexandrovi Dubčekovi, najvýraznejšej osobnosti pražských udalostí roku 1968 a medzinárodne rešpektovanému politikovi. Inscenácia prostredníctvom pantomímy a tanca prinesie svedectvo o nebezpečenstve totalitných režimov...

Komická opera v 3 dejstvách v slovenskom jazyku.

Libreto: Giovanni Ruffini a Gaetano Donizetti

Preklad libreta: Jela Krčméryová

Detská rozprávková opera na motívy príbehu Charlesa Perreaulta z roku 1697. Toto dielo španielskeho skladateľa Xaviera Montsalvatgeho dostalo na scéne Štátnej opery fantazijnú podobu, ktorej sa potešia najmä najmenší diváci. Deti sú interaktívne vtiahnuté do deja, ktorý rozpráva odloženým mačiatkam ich pestúnka Matilda. Ožíva tak Kocúr v čižmách, ktorý vďaka svojej šikovnosti ožení svojho pána – chudobného Mlynára – s krásnou princeznou. V predstavení účinkujú mačiatka, mačka Matilda, veselý Kocúr, chudobný Mlynár, nežná Princezná so svojím otcom – Kráľom, aj zradný Čarodejník.

Detská rozprávková opera na motívy príbehu Charlesa Perreaulta z roku 1697. Toto dielo španielskeho skladateľa Xaviera Montsalvatgeho dostalo na scéne Štátnej opery fantazijnú podobu, ktorej sa potešia najmä najmenší diváci. Deti sú interaktívne vtiahnuté do deja, ktorý rozpráva odloženým mačiatkam ich pestúnka Matilda. Ožíva tak Kocúr v čižmách, ktorý vďaka svojej šikovnosti ožení svojho pána – chudobného Mlynára – s krásnou princeznou. V predstavení účinkujú mačiatka, mačka Matilda, veselý Kocúr, chudobný Mlynár, nežná Princezná so svojím otcom – Kráľom, aj zradný Čarodejník

Detská rozprávková opera na motívy príbehu Charlesa Perreaulta z roku 1697. Toto dielo španielskeho skladateľa Xaviera Montsalvatgeho dostalo na scéne Štátnej opery fantazijnú podobu, ktorej sa potešia najmä najmenší diváci. Deti sú interaktívne vtiahnuté do deja, ktorý rozpráva odloženým mačiatkam ich pestúnka Matilda. Ožíva tak Kocúr v čižmách, ktorý vďaka svojej šikovnosti ožení svojho pána – chudobného Mlynára – s krásnou princeznou. V predstavení účinkujú mačiatka, mačka Matilda, veselý Kocúr, chudobný Mlynár, nežná Princezná so svojím otcom – Kráľom, aj zradný Čarodejník...

LA GIOCONDA: Patrícia Solotruková / Jolana Fogašová
LAURA ADORNO: Cristina Melis / Michaela Šebestová
LA CIECA: Jitka Sapara Fischerová / Agnieszka Zwierko
ENZO GRIMALDO: Max Jota / Paolo Lardizzone
BARNABA: Zoltán Vongrey / Roman Krško
ALVISE BADOERO: Ivan Zvarík / Ondrej Mráz
ZUÁNE: Marián Hadraba
ISÉPO: Michal Hýrošš
CANTORE: Matúš Bujňák
UN PILOTA: Daniel Kováčik
UN BARNABOTTO: Igor Lacko

Po Trubadúrovi a Rigolettovi sa La Traviata stala posledným z trojice výrazných Verdiho diel päťdesiatych rokov 19. storočia. Romantická opera s tragickým zakončením je nádherne vyrozprávaným príbehom lásky – dodnes oslovuje divákov na celom svete. Štátna opera sa k tomuto dielu opäť vracia v hudobnom naštudovaní Lorenza Tazzieriho a réžii Dany Dinkovej. Dielo je uvádzané v talianskom jazyku so slovenskými titulkami.

Libreto: Julius Brammer a Alfred Grünvald

Preklad spevných a prozaických textov: Ladislav Holoubek

Slávna operná dráma na motívy románu V. Huga Kráľ sa zabáva.
Dielo uvádzame v talianskom jazyku so slovenskými titulkami.

Detská rozprávková opera na motívy príbehu Charlesa Perreaulta z roku 1697. Toto dielo španielskeho skladateľa Xaviera Montsalvatgeho dostalo na scéne Štátnej opery fantazijnú podobu, ktorej sa potešia najmä najmenší diváci. Deti sú interaktívne vtiahnuté do deja, ktorý rozpráva odloženým mačiatkam ich pestúnka Matilda. Ožíva tak Kocúr v čižmách, ktorý vďaka svojej šikovnosti ožení svojho pána - chudobného Mlynára - s krásnou princeznou. V predstavení účinkujú mačiatka, mačka Matilda, veselý Kocúr, chudobný Mlynár, nežná Princezná so svojím otcom - Kráľom, aj zradný Čarodejník.

Komorný koncert ku DŇU MATIEK v Bohéma klube Štátnej opery.
Najznámejšie operné árie a operetné melódie v podaní členov zboru a orchestra Štátnej opery.

Opereta v troch dejstvách na libreto Lea Steina bola najlepším a najznámejším dielom rakúsko-uhorského skladateľa. Za svoj úspech vďačí nesmrteľná opereta nielen úchvatnej hudbe, ale aj vtipnému libretu. Mladé viedenské knieža Edwin sa zamiluje do hviezdy budapeštianskeho kabaretu. Sylva, ale odchádza na turné do spojených štátov a Edwin dostane povolávací rozkaz. Aby Edwin o lásku neprišiel, rozhodne sa ju požiadať o ruku. V tomto momente začínajú peripetie a náhle zvraty v ľudských osudoch, typické pre kálmánovské dielka.

Operná dráma o ľúbostnej vášni, priateľstve a zrade.

Libreto: Luigi Illica a Giuseppe Giacosa

edna z najhrávanejších operiet, príbeh o bezhraničnej láske, národnej hrdosti a ľudskej dôstojnosti.

Dielo Dany Dinkovej Nemé tváre / Výkriky do ticha je príbehom o šikanovaní – virtuálnom i fyzickom. Prostredníctvom pohľadu do života mladých ľudí inscenácia rieši vážny spoločenský problém násilia, ktoré je často nenápadne, no deštruktívne prítomné v školách či rodinách. Hlavným posolstvom inscenácie je, aby sme boli tolerantní a k tolerancii viedli aj svoje okolie. Aby sme sa nenechali šikanovať inými a sami nešikanovali ľudí, s ktorými žijeme. Inscenácia prostredníctvom hudby, tanca a činoherného umenia pranieruje javy, ktoré neraz nesprávne považujeme za normálne.

Dielo Dany Dinkovej Nemé tváre / Výkriky do ticha je príbehom o šikanovaní – virtuálnom i fyzickom. Prostredníctvom pohľadu do života mladých ľudí inscenácia rieši vážny spoločenský problém násilia, ktoré je často nenápadne, no deštruktívne prítomné v školách či rodinách. Hlavným posolstvom inscenácie je, aby sme boli tolerantní a k tolerancii viedli aj svoje okolie. Aby sme sa nenechali šikanovať inými a sami nešikanovali ľudí, s ktorými žijeme. Inscenácia prostredníctvom hudby, tanca a činoherného umenia pranieruje javy, ktoré neraz nesprávne považujeme za normálne.

Renesančné Benátky pritom pod veselým karnevalovým zovňajškom ukrývajú intrigy, spleť neprelomiteľnej moci úradov, tajnej polície, špiónov a štátnej inkvizície. Je to zábava v strachu, smiech cez slzy. Na pozadí takejto spoločenskej situácie sa odohrávajú spletité osudy hlavných postáv milostného trojuholníka – Giocondy, Laury a Enza, doplneného o zloducha Barnabu.

Renesančné Benátky pritom pod veselým karnevalovým zovňajškom ukrývajú intrigy, spleť neprelomiteľnej moci úradov, tajnej polície, špiónov a štátnej inkvizície. Je to zábava v strachu, smiech cez slzy. Na pozadí takejto spoločenskej situácie sa odohrávajú spletité osudy hlavných postáv milostného trojuholníka – Giocondy, Laury a Enza, doplneného o zloducha Barnabu.

anskobystrická Carmen je príbehom o zúfalom hľadaní lásky ženou, ktorá sa hlási k slobode. Milovať a byť milovaná bol pre ňu symbol slobody. Ako chápu súčasné ženy slobodu? Presadiť sa, byť úspešné, byť milované? Ako je to? Kam ich vedie rozpoltenosť? Dokážu v sebe nájsť vnútornú harmóniu? Ako sa popasujú s typicky ženskou ambivalenciou - nájsť slobodu v súzvučnosti rodinného života, alebo v kariére? Dá sa to vôbec spojiť? Na tieto otázky budeme hľadať odpovede v našej koncepcii diela Carmen.

Komická opera v 3 dejstvách v slovenskom jazyku.
Libreto: Giovanni Ruffini a Gaetano Donizetti

Preklad libreta: Jela Krčméryová

Z dvanástich operiet Gejzu Dusíka je kvalitatívnym vrcholom Hrnčiarsky bál. Námet je zasadený do revolučných rokov 1848-1849, ktoré sú v slovenských dejinách spojené s národným hnutím Štúrovcov. Príbeh sa odohráva v prostredí slovenských hrnčiarov na Záhorí. Opereta je kompozične prepracovaná a popretkávaná slovenským folklórom.

Libreto: Julius Brammer a Alfred Grünvald

Preklad spevných a prozaických textov: Ladislav Holoubek

Baletné libreto upravil: Robert Balogh podľa Williama Shakespeara
Baletné spracovanie nesmrteľného príbehu o veronských milencoch.
„Uvádzané so súhlasom Musikverlag Hans Sikorski GmbH & Co.KG, Hamburg.“

Mladé viedenské knieža Edwin sa zamiluje do hviezdy budapeštianskeho kabaretu. Sylva, ale odchádza na turné do spojených štátov a Edwin dostane povolávací rozkaz. Aby Edwin o lásku neprišiel, rozhodne sa ju požiadať o ruku. V tomto momente začínajú peripetie a náhle zvraty v ľudských osudoch, typické pre kálmánovské dielka.

Opera pre rodiny s deťmi v 2 dejstvách v slovenskom jazyku.

Opera pre rodiny s deťmi v 2 dejstvách v slovenskom jazyku.

W. A. Mozart: Laudate Dominum pre soprán, zbor a orchester

W. A. Mozart: REQUIEM d mol pre sóla, zbor a orchester
Účinkujú:
Michaela Várady
Michaela Šebestová
Dušan Šimo
Ivan Zvarík

Spoluúčinkuje: zbor a orchester Štátnej opery
Zbormajsterka: Iveta Popovičová
Dirigent: Igor Bulla

husle:Henrich Tatar
klavír:Junko Kinoshita Tatar
spev:Šimon Svitok
klavír:Martina Svitková

Milí kamaráti, skladateľ Jiří Pauer napísal tanečnú rozprávku Ferdo Mravec veľmi dávno, keď ešte vaši rodičia boli deťmi. Táto rozprávka je o mravcovi, ktorého nebavilo mravenisko a chcel spoznávať aj iné chrobáčiky. Prečo? No aby mal viac kamarátov. Veď keď je niekto sám tak mu je smutno. Smutno bolo aj jednému chalanovi, ktorého do príbehu dopísala pani režisérka Danka Dinková. Dopísala ho tam preto, lebo vedela, že na Ferda sa dá spoľahnúť a chalanovi pri hľadaní kamarátov pomôže. Chcete vedieť ako to celé dopadlo? Príďte sa pozrieť do divadla!

Milí kamaráti, skladateľ Jiří Pauer napísal tanečnú rozprávku Ferdo Mravec veľmi dávno, keď ešte vaši rodičia boli deťmi. Táto rozprávka je o mravcovi, ktorého nebavilo mravenisko a chcel spoznávať aj iné chrobáčiky. Prečo? No aby mal viac kamarátov. Veď keď je niekto sám tak mu je smutno. Smutno bolo aj jednému chalanovi, ktorého do príbehu dopísala pani režisérka Danka Dinková. Dopísala ho tam preto, lebo vedela, že na Ferda sa dá spoľahnúť a chalanovi pri hľadaní kamarátov pomôže. Chcete vedieť ako to celé dopadlo? Príďte sa pozrieť do divadla!

V rámci „verdiovského roku 2013” pripravila Štátna opera spolu s autorkou Danou Dinkovou životopisnú inscenáciu, ktorá odkrýva dramatické osudy nesmrteľného operného maestra. Je popretkávaná časťami jeho najznámejších i menej známych diel, podmanivými sólovými výstupmi i strhujúcimi zbormi, ktoré reprezentuje snáď najznámejší z nich: Zbor Židov. Dielo je určené všetkým tým, ktorí majú chuť pútavou formou sa oboznámiť s dramatickými životnými osudmi Giuseppe Verdiho, s jeho tvorbou a jej významom pre súčasnosť.

Baletné libreto upravil: Robert Balogh podľa Williama Shakespeara

Baletné spracovanie nesmrteľného príbehu o veronských milencoch.
„Uvádzané so súhlasom Musikverlag Hans Sikorski GmbH & Co.KG, Hamburg.“

Baletné libreto upravil: Robert Balogh podľa Williama Shakespeara.
Baletné spracovanie nesmrteľného príbehu o veronských milencoch.
„Uvádzané so súhlasom Musikverlag Hans Sikorski GmbH & Co.KG, Hamburg.“

Operná dráma o ľúbostnej vášni, priateľstve a zrade.

Opera na námet svetoznámeho románu A. Dumasa Dáma s kaméliami.
Po Trubadúrovi a Rigolettovi sa La Traviata stala posledným z trojice výrazných Verdiho diel päťdesiatych rokov 19. storočia. Romantická opera s tragickým zakončením je nádherne vyrozprávaným príbehom lásky – dodnes oslovuje divákov na celom svete. Štátna opera sa k tomuto dielu opäť vracia v hudobnom naštudovaní Lorenza Tazzieriho a réžii Dany Dinkovej. Dielo je uvádzané v talianskom jazyku so slovenskými titulkami.

Jedna z najhrávanejších operiet, príbeh o bezhraničnej láske, národnej hrdosti a ľudskej dôstojnosti.

Slávna operná dráma na motívy románu V. Huga Kráľ sa zabáva.

Dej opery sa odohráva v Rusku v 1. polovici 19. storočia. Mladý unudený šľachtic a veľkomestský elegán Eugen Onegin sa vydáva so svojim priateľom Lenským na vidiek za jeho snúbenicou Oľgou. Jej sestra Táňa sa do Onegina zamiluje a vyzná mu lásku. On však pre ňu nemá pochopenie a chladne ju odmieta. Aby sa rozptýlil, začne dvoriť Lenského snúbenici. Lenskij chce chrániť česť ľahkomyseľnej Oľgy, no Onegin ho v súboji zabije.

Emmerich Kálmán - Opereta v 3 dejstvách.

Dĺžka predstavenia: cca 2,30 hod.

Miesto: Sála Štátnej opery,

Komická opereta plná milostných zápletiek a dejových zvratov sprevádzaných obľúbenými melódiami.

Libreto: Julius Brammer a Alfred Grünvald

Preklad spevných a prozaických textov: Ladislav Holoubek

Baletné libreto upravil: Robert Balogh podľa Williama Shakespeara

„Uvádzané so súhlasom Musikverlag Hans Sikorski GmbH & Co.KG, Hamburg.“

Večer známych melódií pre všetkých zamilovaných.

Účinkujú:Patrícia Solotruková, Helena Becse Szabó, Peter Malý.
Klavírny sprievod:Ildikó Baloghová

Opera ALEKO vznikla ako adaptácia poémy Cigáni Alexandra Sergejeviča Puškina. Jednodejstvová opera uzrela svetlo sveta v tom istom roku ako Iolanta (1892). Bola absolventskou prácou 19-ročného Rachmaninova pre moskovské konzervatórium. Dielo získalo zlatú medailu za najlepšiu prácu roka. Príbeh opery je o vášnivej láske a žiarlivosti vyhnanca Aleka a krásnej Cigánky Zemfire. Aleko, ktorý našiel domov medzi Cigánmi, si získal lásku Zemfiry, no nedokázal si ju udržať. Zo žiarlivosti potom zabil jej milenca i ju samu. Cigáni ho vylúčili zo svojej komunity a Aleko ostal sám, opustený všetkými.

Z dvanástich operiet Gejzu Dusíka je kvalitatívnym vrcholom Hrnčiarsky bál. Námet je zasadený do revolučných rokov 1848-1849, ktoré sú v slovenských dejinách spojené s národným hnutím Štúrovcov. Príbeh sa odohráva v prostredí slovenských hrnčiarov na Záhorí. Opereta je kompozične prepracovaná a popretkávaná slovenským folklórom. Premiéru mala na scéne košického Štátneho divadla v roku 1956 a neskôr ju hrali takmer vo všetkých slovenských divadlách, aj v zahraničí. Dnes patrí toto dielo do zlatého fondu slovenskej operetnej tvorby.

Operné spracovanie príbehu o legendárnom národnom hrdinovi.

Aj napriek tomu, že Donizetti skomponoval túto operu len za 11 dní, nič to neuberá z jej kvality a jedinečnosti. S nadhľadom sa v nej dotýka rôznych peripetií lásky a so zmyslom pre humor vykresľuje aj problémy okolo vzťahov.
Starý mládenec Don Pasquale sa svojmu priateľovi, doktorovi Malatestovi sťažuje, že jeho synovec Ernesto odmieta bohatú nevestu, pretože si chce vziať mladú chudobnú vdovu Norinu. Malatesta však praje láske Ernesta a Noriny a preto vymyslí plán. Don Pasquale sa naoko ožení s Norinou, ktorú považuje za Malatestovu sestru. Po falošnom sobáši ho Norina tak týra...

Aj napriek tomu, že Donizetti skomponoval túto operu len za 11 dní, nič to neuberá z jej kvality a jedinečnosti. S nadhľadom sa v nej dotýka rôznych peripetií lásky a so zmyslom pre humor vykresľuje aj problémy okolo vzťahov.
Starý mládenec Don Pasquale sa svojmu priateľovi, doktorovi Malatestovi sťažuje, že jeho synovec Ernesto odmieta bohatú nevestu, pretože si chce vziať mladú chudobnú vdovu Norinu. Malatesta však praje láske Ernesta a Noriny a preto vymyslí plán. Don Pasquale sa naoko ožení s Norinou, ktorú považuje za Malatestovu sestru. Po falošnom sobáši ho Norina tak týra.

Opera na námet svetoznámeho románu A. Dumasa Dáma s kaméliami.
La traviata (voľne zblúdilá, stratená, tá, ktorá zišla z cesty) patrí k najznámejším dielam talianskeho operného velikána Giuseppe Verdiho (1813 - 1901). Dielo vzniklo na libreto Francesca Mariu Piaveho, ktorý sa inšpiroval známym dielom Alexandra Dumasa ml. (1824 - 1895) Dáma s kaméliami. Predlohou románu a opery bola skutočná osoba, slávna parížska kurtizána Marie Duplessisová. Jej meno bolo v románe zmenené na Marguerite Gautiera v opere na Violetta Valéry. Skladateľ bol Dámou s kaméliami nadšený.

Dielo Dany Dinkovej Nemé tváre / Výkriky do ticha je príbehom o šikanovaní – virtuálnom i fyzickom. Prostredníctvom pohľadu do života mladých ľudí inscenácia rieši vážny spoločenský problém násilia, ktoré je často nenápadne, no deštruktívne prítomné v školách či rodinách. Hlavným posolstvom inscenácie je, aby sme boli tolerantní a k tolerancii viedli aj svoje okolie. Aby sme sa nenechali šikanovať inými a sami nešikanovali ľudí, s ktorými žijeme. Inscenácia prostredníctvom hudby, tanca a činoherného umenia pranieruje javy, ktoré neraz nesprávne považujeme za normálne...

Dielo Dany Dinkovej Nemé tváre / Výkriky do ticha je príbehom o šikanovaní – virtuálnom i fyzickom. Prostredníctvom pohľadu do života mladých ľudí inscenácia rieši vážny spoločenský problém násilia, ktoré je často nenápadne, no deštruktívne prítomné v školách či rodinách. Hlavným posolstvom inscenácie je, aby sme boli tolerantní a k tolerancii viedli aj svoje okolie. Aby sme sa nenechališikanovať inými a sami nešikanovali ľudí, s ktorými žijeme. Inscenácia prostredníctvom hudby, tanca a činoherného umenia pranieruje javy, ktoré neraz nesprávne považujeme za normálne...

Detská rozprávková opera na motívy príbehu Charlesa Perreaulta z roku 1697. Toto dielo španielskeho skladateľa Xaviera Montsalvatgeho dostalo na scéne Štátnej opery fantazijnú podobu, ktorej sa potešia najmä najmenší diváci. Deti sú interaktívne vtiahnuté do deja, ktorý rozpráva odloženým mačiatkam ich pestúnka Matilda. Ožíva tak Kocúr v čižmách, ktorý vďaka svojej šikovnosti ožení svojho pána – chudobného Mlynára – s krásnou princeznou. V predstavení účinkujú mačiatka, mačka Matilda, veselý Kocúr, chudobný Mlynár, nežná Princezná so svojím otcom – Kráľom, aj zradný Čarodejník...

Okrem mnohých iných projektov divadla realizovaných v rámci verdiovského roku umelecký súbor spolu s autorkou diela Danou Dinkovou pripravili životopisnú inscenáciu o tomto géniovi. Tá je popretkávaná časťami jeho najznámejších diel, podmanivými sólovými výstupmi i strhujúcimi zbormi, ktoré reprezentuje snáď najznámejší z nich: Zbor Židov. Dielo je určené všetkým tým, ktorí majú chuť oboznámiť sa bližšie so životom tohto operného velikána, s jeho tvorbou a jej významom pre súčasnosť. Inscenácia je žánrovo pestré dielo, ktoré nepochybne osloví nielen priaznivcov opery, ale aj milovníkov tanca.

Príbeh, evokujúci do istej miery typickú klasickú rozprávku. Mnohé okolnosti „rozprávkovosti“ tohto príbehu aj nasvedčujú: existencia múdreho starca Sarastra a zlej Kráľovnej noci, púť odvážneho Tamina hľadajúceho stratenú princeznú Paminu, zjavenia troch záhadných dám, ale aj prítomnosť typicky rozprávkovej bytosti, vtáčnika Papagena, ktorý sa stane Taminovým spolupútnikom. Hlavných hrdinov magicky ochraňuje zázračný zvuk flauty a zvonkohry, „povinný“ rozprávkový triumvirát napĺňa Chrám múdrosti, Chrám rozumu a Chrám prírody...

Táto opereta zobrazuje dva úplne odlišné svety, medzi ktorými si hľadá svoje miesto – láska. V tomto prípade ide o vzťah viedenskej slečinky Lízy a čínského princa Su-Čonga, ktorý tvrdo naráža na predsudky, odporúčania a zákazy, pochádzajúce z prostredia vysokej čínskej spoločnosti.

Antonín Dvořák je českým skladateľom, ktorého tvorba znie v Štátnej opere pravidelne od jej vzniku. Rusalku, dnes už opernú klasiku, ktorá nesmie chýbať v repertoári žiadneho operného domu, napísal na motívy rozprávkového libreta Jaroslava Kvapila. Dielo je príbehom o vzťahu človeka a sveta prírodných živlov, o tragických následkoch stretnutia týchto dvoch svetov, o treste a odpustení. Dvořák vytvoril dva svety i v hudbe. Hudba ľudského prostredia je robustná, zvukovo konkrétna a ľudové postavy hájnika a kuchtíka majú drsný humor.

Známy titul Carmen ako celkom nový umelecký tvar – spojenie hudby G. Bizeta a R. Ščedrina s tancom, spevom a hovoreným slovom pri ponechaní základnej témy. Cieľom predstavenia je určitým spôsobom nastaviť zrkadlo našej spoločnosti. Náš dej nesie príbeh Carmen, Josého, Toreadora a Micaely. Ich osudy a životné situácie riadi postava Veštice - Smrti. Prihovára sa k nim a núti ich uvažovať nad životom.

Opereta v troch dejstvách na libreto Lea Steina bola najlepším a najznámejším dielom rakúsko-uhorského skladateľa. Za svoj úspech vďačí nesmrteľná opereta nielen úchvatnej hudbe, ale aj vtipnému libretu. Mladé viedenské knieža Edwin sa zamiluje do hviezdy budapeštianskeho kabaretu. Sylva, ale odchádza na turné do spojených štátov a Edwin dostane povolávací rozkaz. Aby Edwin o lásku neprišiel, rozhodne sa ju požiadať o ruku.

Slávna operná dráma na motívy románu V. Huga Kráľ sa zabáva.
Dielo uvádzame v talianskom jazyku so slovenskými titulkami.

Libreto: Julius Brammer a Alfred Grünvald

Preklad spevných a prozaických textov: Ladislav Holoubek

Libreto: Julius Brammer a Alfred Grünvald

Preklad spevných a prozaických textov: Ladislav Holoubek

Najobľúbenejšia Čajkovského opera vznikla s podtitulom „lyrické scény v troch dejstvách“. A skutočne. Libreto k opere napísal podľa Puškinovho veršovaného románu Konstantin Stepanovič Šilovskij, ktorý sa do textu snažil vložiť čo najviac doslovných citácii Puškina. V opere dokonca nachádzame celé scény prevzaté z románu, ktorý je vo svojej podstate komorným príbehom s jednoduchou, no o to dramatickejšou zápletkou. Vo svojej podstate neoperný dej však vynikajúco napĺňa hudba, ktorá disponuje veľkým výrazovým a zvukovým aparátom romantickej opery.

Účinkujú:Katarína Procházková, Šimon Svitok, Dušan Šimo, Ivan Zvarík
Spoluúčinkujú:Detský spevácky zbor Vodopádik pri ZUŚ J. Cikkera v Banskej Bystrici pod vedením Evy Laukovej a Márie Nečesanej, orchester a balet Štátnej opery
Dirigent:Ján Procházka

Účinkujú:Katarína Procházková, Šimon Svitok, Dušan Šimo, Ivan Zvarík
Spoluúčinkujú:Detský spevácky zbor Vodopádik pri ZUŚ J. Cikkera v Banskej Bystrici pod vedením Evy Laukovej a Márie Nečesanej, orchester a balet Štátnej opery
Dirigent:Ján Procházka

Jedna z najhrávanejších operiet, príbeh o bezhraničnej láske, národnej hrdosti a ľudskej dôstojnosti.

Libreto: Ignaz Schnitzer

Prebásnenie textov: Juraj Soviar

Operná dráma o ľúbostnej vášni, priateľstve a zrade.

Libreto: Luigi Illica a Giuseppe Giacosa

Po Trubadúrovi a Rigolettovi sa La Traviata stala posledným z trojice výrazných Verdiho diel päťdesiatych rokov 19. storočia. Romantická opera s tragickým zakončením je nádherne vyrozprávaným príbehom lásky – dodnes oslovuje divákov na celom svete. Štátna opera sa k tomuto dielu opäť vracia v hudobnom naštudovaní Lorenza Tazzieriho a réžii Dany Dinkovej. Dielo je uvádzané v talianskom jazyku so slovenskými titulkami.

Libreto: Julius Brammer a Alfred Grünvald

Preklad spevných a prozaických textov: Ladislav Holoubek

Libreto: Julius Brammer a Alfred Grünvald

Preklad spevných a prozaických textov: Ladislav Holoubek

Komická opera v 3 dejstvách v slovenskom jazyku.

Libreto: Giovanni Ruffini a Gaetano Donizetti

Príbeh slávneho, dnes už klasického muzikálového titulu sa odohráva v Anglicku. Profesor Higgins stretáva pouličnú kvetinárku Lisu Doolittlovú. Toto „jednoduché“ dievča s jej slangovou angličtinou chápe ako surový diamant, hodný jeho ruky klenotníka. Uzavrie preto stávku s priateľom plukovníkom Pickeringom, že Lisu do šiestich mesiacov naučí hovoriť a vystupovať ako naozajstnú „lady“. Nakoniec sa mu jeho zámer nepodarí, ale do svojej zverenkyne sa beznádejne zamiluje. Lisa profesora tiež tajne miluje, ale tvrdohlavo ho odmieta kvôli jeho nafúkanosti a samoľúbosti.

Maria Stuarda vznikla na libreto Giuseppe Bardariho, ktorý ho vytvoril na základe Schillerovej hry Maria Stuart (1800). Opera je jedným z radu diel, v ktorých sa Donizetti zaoberá obdobím vlády Tudorovcov v Anglicku. Práve hlavné postavy opier Anna Bolena, Maria Stuarda a Roberto Devereux sú často označované ako „tri donizettiovské kráľovné”.
Dve operné rivalky sa však, paradoxne, v skutočnosti nikdy nestretli. Dlhé obdobie bolo toto dielo uvádzané len sporadicky a svojej renesancie sa dožilo až v 2. polovici 20. storočia. Štátna opera ho inscenovala v slovenskej premiére.

S divadlom do nekonočna
Komorný koncert operetných a muzikálových melódií.

soprán:Katarína Procházková
barytón:Šimon Svitok
tenor:Dušan Šimo
klavírny sprievod:Martina Svitková

Rómovi Čobanovi a dievčine bielej pleti Dare bránia spoločenské predsudky vo vzájomnej láske. Pôvodná tanečná tragikomédia odzrkadľuje súčasný spôsob života Rómov a otvára pohľad na dva svety - svet Rómov a svet civilizácie a iných zvykov. Medzi oboma komunitami často dochádza k ostrým konfliktom. Rómovia vtipným úskokom vždy uniknú nebezpečenstvu. Keď však Čobana pri jednom konflikte zabijú, jeho anjel strážny mu prinavráti život. Mladí milenci sa napriek nepriazni osudu stále stretávajú a napĺňajú svoju lásku, až kým osud nepredvídateľne nezasiahne svojou ranou.

Rómovi Čobanovi a dievčine bielej pleti Dare bránia spoločenské predsudky vo vzájomnej láske. Pôvodná tanečná tragikomédia odzrkadľuje súčasný spôsob života Rómov a otvára pohľad na dva svety - svet Rómov a svet civilizácie a iných zvykov. Medzi oboma komunitami často dochádza k ostrým konfliktom. Rómovia vtipným úskokom vždy uniknú nebezpečenstvu. Keď však Čobana pri jednom konflikte zabijú, jeho anjel strážny mu prinavráti život. Mladí milenci sa napriek nepriazni osudu stále stretávajú a napĺňajú svoju lásku, až kým osud nepredvídateľne nezasiahne svojou ranou.

Romantická opereta v 3 dejstvách v slovenskom jazyku

Aida patrí k vrcholným dielam Giuseppe Verdiho. Je to dielo zrelého majstra, ktorý v dobe jeho komponovania mal pevnú pozíciu na talianskej opernej scéne. Aidou sa začína jeho posledné skladateľské obdobie – po nej napíše už len dve opery podľa Shakespeara: Otella a Falstaffa. Aide venoval skladateľ veľkú pozornosť – študoval literatúru o Egypte a napokon sa do tejto krajiny aj sám vybral a vo svojej hudobnej reči sa pokúsil o napodobnenie jeho koloritu. Ide o operu o vzťahu jedného muža k dvom ženám, ale tiež o nepriateľstve dvoch národov – Etiópanov a Egypťanov. Je aj o emotívnom ženskom sve

Komorný koncert mladých adeptov operného umenia.
Tatiana Hajzušová - soprán
Glória Nováková - soprán
Andrej Vancel - tenor
Adam Nádler - barytón
Róbert Pechanec - klavírny sprievod

Autorovo najznámejšie dielo Carmen sa stalo populárnym predovšetkým v európskych operných divadlách. Operu Lovci perál odborníci považujú za druhú najlepšiu v jeho tvorbe. Originálna je použitím motívov indickej etnickej hudby a niekedy býva označovaná aj ako „koloniálna opera“. V prostredí Cejlónu (dnes Srí Lanka) sa odohráva príbeh dvoch priateľov, ktorí sa kvôli jednej žene stávajú nezmieriteľnými nepriateľmi. Farebná hudobná inštrumentácia a exotický námet príbehu sú znakmi typickými pre európsky romantizmus, no nepochybne sú atraktívne i dnes, pre súčasných priaznivcov opery.

Detská rozprávková opera na motívy príbehu Charlesa Perreaulta z roku 1697. Toto dielo španielskeho skladateľa Xaviera Montsalvatgeho dostalo na scéne Štátnej opery fantazijnú podobu, ktorej sa potešia najmä najmenší diváci. Deti sú interaktívne vtiahnuté do deja, ktorý rozpráva odloženým mačiatkam ich pestúnka Matilda. Ožíva tak Kocúr v čižmách, ktorý vďaka svojej šikovnosti ožení svojho pána – chudobného Mlynára – s krásnou princeznou.

Harfista Michal Matejčík je univerzálny multižánrový hudobník, ktorý má za sebou rad úspechov v podobe pôsobenia vo viedenskej Štátnej opere, turné s popovou hviezdou Georgom Michaelom, hosťovania na koncerte skupiny Depeche Mode, či koncertovanie s Il Divo. Svoju skladbu Das Staunen der Welt pre soprán a harfu dokonca venoval viedenskej grófke Johanne von Haugwitz. Je sólovým, komorným i orchestrálnym hráčom. Okrem koncertnej činnosti sa venuje aj pedagogickej praxi – učí hru na háčikovej, tirolskej a koncertnej harfe. Predstaví sa spolu s huslistkou Luciou Harvanovou.

Opera na námet svetoznámeho románu A. Dumasa Dáma s kaméliami.
Po Trubadúrovi a Rigolettovi sa La Traviata stala posledným z trojice výrazných Verdiho diel päťdesiatych rokov 19. storočia. Romantická opera s tragickým zakončením je nádherne vyrozprávaným príbehom lásky – dodnes oslovuje divákov na celom svete. Štátna opera sa k tomuto dielu opäť vracia v hudobnom naštudovaní Lorenza Tazzieriho a réžii Dany Dinkovej. Dielo je uvádzané v talianskom jazyku so slovenskými titulkami.

Známy titul Carmen ako celkom nový umelecký tvar – spojenie hudby G. Bizeta a R. Ščedrina s tancom, spevom a hovoreným slovom pri ponechaní základnej témy. Režisérka a choreografka Dana Dinková o tomto diele hovorí: „Carmen je temperamentný príbeh, plný emócií. Príbeh ženy, ktorá hľadá lásku. Láska - milovať a byť milovaná - je pre ňu symbolom slobody. Ako režisérka a choreografka sa prostredníctvom Carmen pýtam, čo pre dnešné ženy znamená láska a sloboda.

Komická opera v 3 dejstvách v slovenskom jazyku.

Rozprávka na motívy rozprávkovej knižky Ondřeje Sekory.

V baletnej rozprávke ožívajú známe postavičky z rozprávkovej knižky Ondřeje Sekory. Obľúbené dielko detskému divákovi prináša príhody sympatického mravca a jeho kamarátov z mraveniska a susednej lúky.

Rozprávka na motívy rozprávkovej knižky Ondřeje Sekory.

V baletnej rozprávke ožívajú známe postavičky z rozprávkovej knižky Ondřeje Sekory. Obľúbené dielko detskému divákovi prináša príhody sympatického mravca a jeho kamarátov z mraveniska a susednej lúky.

Túto zborovú operu skomponoval Verdi na námet zajatia Židov v Babylónii. V starozákonnom príbehu sa ukrýva politický inotaj, vyjadrenie zápasu talianskeho národa v dobe risorgimetna. Dielo nadväzuje na veľkú tradíciu talianskej opery prvej polovice 19. storočia. Modlitba zajatých Židov „Va pensiero sull’ali dorate...“ sa stala tajnou národnou hymnou Talianov. Napriek tomu, že dobový politický podtext opery dnes už nie je naliehavý, riziko utláčania slabších národov silnejšími a potreba ochrany národnej identity sú vždy aktuálne.

Sergej Rachmaninov: ALEKO. Opera v 1 dejstve v ruskom jazyku. Libreto: Vladimír Nemirovič-Dančenko na základe poémy Alexandra S. PuškinaPjotr Iljič Čajkovskij: IOLANTA. Lyrická opera v 1 dejstve v ruskom jazyku. Libreto: Modest Iljič Čajkovskij
S. Rachmaninov: ALEKO - slovenská premiéra
Jednodejstvová opera o vášnivej láske a žiarlivosti medzi Alekom a krásnou cigánkou.
P. I. Čajkovskij: IOLANTA - premiéra
Lyrická opera v 1 dejstve o nevidiacej princeznej Iolante a silnej vôli, ktorá ju uzdraví.

Opera v 3 dejstvách na libreto Francesca Maria Piave.Dielo uvádzame v talianskom jazyku so slovenskými titulkami.

Opereta v troch dejstvách na libreto Lea Steina bola najlepším a najznámejším dielom rakúsko-uhorského skladateľa. Za svoj úspech vďačí nesmrteľná opereta nielen úchvatnej hudbe, ale aj vtipnému libretu. Mladé viedenské knieža Edwin sa zamiluje do hviezdy budapeštianskeho kabaretu. Sylva, ale odchádza na turné do spojených štátov a Edwin dostane povolávací rozkaz. Aby Edwin o lásku neprišiel, rozhodne sa ju požiadať o ruku. V tomto momente začínajú peripetie a náhle zvraty v ľudských osudoch, typické pre kálmánovské dielka.

Hudobné naštudovanie: a dirigent: Ján Procházka
Réžia: Jana Andělová Pletichová

GRÓF LICHTENFELS: Ján Haruštiak a.h.
LÍZA, jeho dcéra: Helena Becse Szabó a.h.
GUSTÁV von POTTENSTEIN: Csaba Kotlár a.h.
LICHTENFELSOV SLUHA: Juraj Kašša
PRINC SOU CHONG: Martin Gyimesi a.h.
PRINCEZNÁ MI, jeho sestra: Oľga Bezačinská a.h.
ČANG, ich strýko: Igor Lacko
VRCHNÝ EUNUCH: Radoslav Kuric a.h.
LORA, sesternica Lízy: Darina Benčová

Spoluúčinkuje orchester, zbor a balet Štátnej opery.

Komorný koncert v neformálnej atmosfére v Bohéma klube Štátnej opery.

Miesto: Bohéma klub Štátnej opery,

Absolventský koncert flautistky Terézie Brašeňovej zo ZUŠ Róberta Tatára.

Spoluúčinkujú členovia orchestra Štátnej opery.

Hudobno-dramatické a tanečné dielo
Námet a libreto: Dana Dinková
Réžia a choreografia: Dana Dinková

KAROL: Emil Leeger a.h.
JOZEF: Filip Jekkel a.h.
MÁRIA: Veronika Szabová
KAROLOV OTEC: Michal Ďuriš a.h.
UČITEĽKA: Mariana Macurková a.h.
ŽENA V ČIERNOM, smrť: Darina Benčová
SPOLUŽIACI: Členovia baletu ŠO

Hudobné naštudovanie a dirigent: Ján Procházka
Réžia: Imre Halasi

SYLVA VARESCU: Katarína Procházková
KNIEŽA LEOPOLD MÁRIA: Jozef Úradník a. h.
CECÍLIA, jeho žena: Oľga Hromadová
KNIEŽA EDWIN, ich syn: Dušan Šimo
GRÓF BONIFÁC KAUČIÁNO: Šimon Svitok
ANASTÁZIA, neter kniežaťa: Oľga Bezačinská a. h.
MIŠKO: Ján Haruštiak a. h.
FERI KEREKEŠ: Marián Lukáč a. h.

Spoluúčinkuje orchester, zbor a balet Štátnej opery.

Hudobné naštudovanie a dirigent: Fabio Mastrangelo
Réžia: Martin Huba

FLORIA TOSCA: Jolana Fogašová a.h.
MARIO CAVARADOSSI: Dušan Šimo
BARÓN SCARPIA: Šimon Svitok
CESARE ANGELOTTI: Ivan Zvarík
KOSTOLNÍK: Marián Lukáč a.h.
SPOLETTA: Peter Račko a.h.
SCIARRONE: Marián Hadraba
ŽALÁRNIK: Juraj Duda
PASTIERIK: Michaela Kraus

Spoluúčinkuje:Zbor, orchester a balet Štátnej opery
Ďalej účinkuje:Detský spevázky zbor VODOPÁDIK pri ZUŠ J.Cikkera Banská Bystrica

Hudobné naštudovanie a dirigent: Marian Vach
Réžia: Marcello Lippi

ALEKO: Šimon Svitok
ZEMFÍRA: Michaela Popik Kušteková a. h.
MLADÝ CIGÁN: Peter Malý a. h.
*****
IOLANTA:
RENÉ, kráľ: Ivan Zvarík
IOLANTA: Katarína Procházková
RÓBERT: Martin Popovič
VAUDÉMONT: Michal Hýrošš

Spoluúčinkuje orchester, zbor a balet Štátnej opery

Hudobné naštudovanie: Marian Vach
Dirigent: FABRIZIO DA ROS

Nabucco: MASSIMILIANO FICHERA a.h.
Abigaille: JOLANA FOGAŠOVÁ a.h.
Zaccaria: PETER MIKULÁŠ a.h.
Ismaele: Michal Hýrošš
Fenena: Michaela Šebestová a.h.
Veľkňaz: Marián Hadraba
Abdallo: Anton Baculík a.h.
Anna: Veronika Mihalková a.h.

Spoluúčinkuje orchester, zbor a balet Štátnej opery.

Hudobné naštudovanie a dirigent: Marian Vach
Réžia: Jana Pletichová Andělová

Rusalka: Eva Horňáková a.h.
Princ: MIROSLAV DVORSKÝ a.h.
Cudzia kňažná: Oľga Hromadová
Vodník: PETER MIKULÁŠ a.h.
Ježibaba: Jitka Sapara-Fischerová a.h.

Hudobné naštudovanie a dirigent: Marian Vach
Réžia: Anna Osipenko

Rigoletto: Zoltán Vongrey
Gilda: ĽUBICA VARGICOVÁ a.h.
Vojvoda: VALTER BORIN a.h.
Sparafucile: JÁN GALLA a.h.
Maddalena: Michaela Šebestová a.h.
Gróf Monterone: Šimon Svitok
Marullo: Csaba Kotlár a.h.
Borsa: Michal Hýrošš

Spoluúčinkuje orchester, zbor a balet Štátnej opery.

Detská rozprávková opera na motívy príbehu Charlesa Perreaulta z roku 1697.
Deti sú interaktívne vtiahnuté do deja, ktorý rozpráva odloženým mačiatkam ich pestúnka Matilda. Ožíva tak Kocúr v čižmách, ktorý vďaka svojej šikovnosti ožení svojho pána – chudobného Mlynára – s krásnou princeznou. V predstavení účinkujú mačiatka, mačka Matilda, veselý Kocúr, chudobný Mlynár, nežná Princezná so svojím otcom – Kráľom, aj zradný Čarodejník.
Predstavenie je v slovenskom jazyku a určite poteší dospelých aj deti.

Detská rozprávková opera na motívy príbehu Charlesa Perreaulta z roku 1697.
Deti sú interaktívne vtiahnuté do deja, ktorý rozpráva odloženým mačiatkam ich pestúnka Matilda. Ožíva tak Kocúr v čižmách, ktorý vďaka svojej šikovnosti ožení svojho pána – chudobného Mlynára – s krásnou princeznou. V predstavení účinkujú mačiatka, mačka Matilda, veselý Kocúr, chudobný Mlynár, nežná Princezná so svojím otcom – Kráľom, aj zradný Čarodejník.
Predstavenie je v slovenskom jazyku a určite poteší dospelých aj deti.

Detská rozprávková opera na motívy príbehu Charlesa Perreaulta z roku 1697.
Deti sú interaktívne vtiahnuté do deja, ktorý rozpráva odloženým mačiatkam ich pestúnka Matilda. Ožíva tak Kocúr v čižmách, ktorý vďaka svojej šikovnosti ožení svojho pána – chudobného Mlynára – s krásnou princeznou. V predstavení účinkujú mačiatka, mačka Matilda, veselý Kocúr, chudobný Mlynár, nežná Princezná so svojím otcom – Kráľom, aj zradný Čarodejník.
Predstavenie je v slovenskom jazyku a určite poteší dospelých aj deti.

Hudobné naštudovanie a dirigent: Igor Bulla
Réžia: Dominik Beneš

TAMÍNO: Peter Malý a.h.
PAMÍNA: Michaela Kraus
SARASTRO: Marián Hadraba
KRÁĽOVNÁ NOCI: Mariana Hochelová a.h.
PAPAGÉNO: Marek Pobuda a.h.
PAPAGÉNA: Michaela Tonková a.h.
a ďalší.

Spoluúčinkuje orchester, zbor a balet Štátnej opery.

Hudobné naštudovanie a dirigent: Ján Procházka
Réžia: Imre Halasi

SYLVA VARESCU: Katarína Procházková
KNIEŽA LEOPOLD MÁRIA: Jozef Úradník a. h.
CECÍLIA, jeho žena: Oľga Hromadová
KNIEŽA EDWIN, ich syn: Dušan Šimo
GRÓF BONIFÁC KAUČIÁNO: Šimon Svitok
ANASTÁZIA, neter kniežaťa: Oľga Bezačinská a. h.
MIŠKO: Ján Haruštiak a. h.
FERI KEREKEŠ: Marián Lukáč a. h.

Spoluúčinkuje orchester, zbor a balet Štátnej opery.

Hudobné naštudovanie a dirigent: Igor Bulla
Réžia: Andrea Hlinková

Leila: Michaela Popik Kušteková a.h.
Nadir: Dušan Šimo
Zurga: Šimon Svitok
Nurabád: Ondrej Mráz a.h.

Spoluúčinkuje orchester, zbor a balet Štátnej opery.

Hudobné naštudovanie a dirigent:Igor Bulla
Réžia:Anna Osipenko

Tatiana: Patrícia Macák Solotruková
Oľga: Elena Shatokhina a.h.
Onegin: Šimon Svitok
Lenskij: Michal Hýrošš
Gremin: Ivan Zvarík
Larina: Alena Hodálová
Filippievna: Eva Lucká
Triquet: Peter Račko a.h.
Zareckij: Marián Hadraba
Rotnyj: Slavomír Macák

Spoluúčinkuje orchester, zbor a balet Štátnej opery

Hudobné naštudovanie a dirigent: Marian Vach
Réžia: Marcello Lippi

ALEKO:
ALEKO: Šarūnas Šapalas a. h.
ZEMFÍRA: Patrícia Macák Solotruková
MLADÝ CIGÁN: Michal Hýrošš
*****
IOLANTA:
RENÉ, kráľ: Jozef Benci a. h.
IOLANTA, jeho dcéra: Michaela Popik Kušteková a. h.
RÓBERT, vojvoda: Marek Pobuda a. h.
VAUDÉMONT, gróf: Peter Malý a. h.

Spoluúčinkuje orchester, zbor a balet Štátnej opery

Hudobné naštudovanie a dirigent: Marian Vach
Réžia: Marcello Lippi

ALEKO: Šimon Svitok
ZEMFÍRA: Michaela Popik Kušteková a. h.
MLADÝ CIGÁN: Peter Malý a. h.
*****
IOLANTA:
RENÉ, kráľ: Ivan Zvarík
IOLANTA: Katarína Procházková
RÓBERT: Martin Popovič
VAUDÉMONT: Michal Hýrošš

Spoluúčinkuje orchester, zbor a balet Štátnej opery