Marianka je najstaršie pútnické miesto na Slovensku
V pokojnom zelenom údolí, opradenom legendami a navštevovanom kráľmi, leží malá záhorácka obec, susediaca s bratislavskou mestskou časťou Záhorská Bystrica.
Do Marianky mieria každý týždeň húfy ľudí na nedeľnú prechádzku k zázračnému lesnému prameňu. Desaťtisíce ďalších sem pravidelne prichádzajú na púte z úcty k Spasiteľovi a jeho matke.
Zvesť o prameni
Marianka je najstaršie pútnické miesto na Slovensku a prvé mariánske pútnické miesto v celom Uhorsku. Hoci dnes je veľa takých, ktorí nevedia o jej sláve, kedysi bola prinajmenšom rovnako známa ako rakúsky Mariazell a poľská Częstochowa. O zrode pútnického miesta hovoria iba legendy. Soška Panny Márie je stredobodom dejín Marianky. Vznikla v roku 1030 a pravdepodobne ju vytesal z hruškového dreva pustovník, žijúci nábožným životom v tunajšom lese. Soška prežila aj občiansku vojnu. A čím bola taká vzácna? Podľa inej legendy ju vraj pustovník našiel v prameni, z ktorého vystupovala jasná žiara. Vzal sošku Panny Márie a zbožne ju umiestnil na drevenom stĺpe. Tu bola uctievaná 283 rokov. Zvesť o zázračnom prameni, soške a mieste sa čoskoro rozšírila. Začali sem putovať ľudia, celé skupiny s prosbami o vyslyšanie, so zámerom napiť sa vody z prameňa, alebo sa ňou umyť.
Dnes sa na sviatok Narodenia Panny Márie slávi v Marianke výročná púť v sobotu a nedeľu. Tradícia mariánskej púte sa datuje od založenia marianskeho Kostola Narodenia Panny Márie (1377). V sobotu sa začína o 18.30 h krížovou cestou, potom nasledujú loretánske litánie a sviečkový sprievod pútnickým údolím ku kostolu. V časoch najväčšej slávy prišlo do Mariatálu na najväčšiu púť aj 50-tisíc ľudí. V súčasnosti sa na hlavnej púti zúčastňuje asi 10-tisíc veriacich. Nedeľný program začína o 10.30 h omšou v kostole, ktorú zväčša celebruje biskup.
Mariánska cesta
Pútnické miesto je bohaté na sakrálne stavby, najmä z obdobia baroka. Najvýznamnejšou pamiatkou je gotický Kostol Narodenia Panny Márie. Koncom sedemnásteho storočia bol na náklady cisára Leopolda I. zrekonštruovaný v barokovom slohu. V roku 1380 osobne preniesol Ľudovít I. sošku Panny Márie z dreveného stĺpa na neogotický hlavný oltár. Interiér zdobí spolu sedem oltárov, z ktorých si zaslúži pozornosť predovšetkým bočný oltár Božského srdca Ježišovho. V presbytériu kostola stojí neogotický krídlový oltár z roka 1877, baroková kazateľnica z roku 1720, renesančná krstiteľnica z 2. polovice 17. storočia, organová skriňa z roku 1730 a neprehliadnuteľná obrazová krížová cesta. Okrem kostola sa v mariatálskom údolí nachádzajú aj ďalšie vzácne pamiatky. Bývalý kláštor slúžil rádu pavlínov. V roku 1786 prešiel do vlastníctva štátu a po jeho odpredaní bol v roku 1840 prestavaný v klasicistickom štýle. V súčasnosti je znova vo vlastníctve cirkvi a slúži na exercície a ako pútnický dom. Južne od kostola bola v roku 1999 postavená ranobaroková Kaplnka sv. Anny. Nad vchodom je verš, v ktorom sú vyznačené rímske číslice, ktoré keď sčítame, vyjde nám rok jej postavenia (1691). Nápis v preklade znamená: „Táto kaplnka bola postavená pre ctiteľov sv. Anny. Aj vy sem prichádzajte a s chválou prednášajte svoje prosby". Pod chronografom sa nachádza nástenná maľba svätej Anny. K svätému prameňu vedie Mariánska cesta, zložená zo šiestich kaplniek: Kaplnka Panny Márie Tálenskej, Obetovania Ježiša, Zvestovania, Navštívenia Panny Márie, Obrezania Ježiša a kaplnka bez označenia. Boli vybudované v rokoch 1710 až 1729. Na konci Mariánskej cesty dominuje kaplnka nad Svätou studňou s kupolou z roku 1696. Dal ju za tisíc zlatých postaviť knieža Pavol Eszterházy a krajinský personál, barón Ján Macholányi. Sochy svätých pustovníkov Pavla a Antona sú kópiami sôch pochádzajúcich od žiakov Rafaela Donnera. Originály sú uložené v Slovenskej národnej galérii. Za povšimnutie stojí aj súsošie svätého Jána Nepomuckého, ktoré dal postaviť generálny predstavený rádu pavlínov František Rósa (1754 - 1760).
Štrnásť zastavení
V prírodnej scenérii zalesneného úbočia v tvare venca je vybudovaná krížová cesta. Tvorí ju 14 zastavení: 1. Pán Ježiš je odsúdený, 2. Pán Ježiš prijíma kríž, 3. Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom, 4. Pán Ježiš sa stretáva s Pannou Máriou, 5. Šimon pomáha niesť kríž, 6. Veronika utiera Kristovu zakrvavenú tvár, 7. Pán Ježiš padá po druhý raz pod krížom, 8. Ženy ľutujú Pána Ježiša, 9. Pán Ježiš padá pod krížom tretí raz, 10. Pánu Ježišovi berú šaty, 11. Pán Ježiš je pribitý na kríž, 12. Pán Ježiš na kríži umiera, 13. Ježišovo telo je položené do lona Panny Márie, 14. Ježišov pohreb. V kompozíciách jednotlivých zastavení je umiestnených spolu 50 drevených sôch v životnej veľkosti. Sochy zhotovil a dodal ateliér Bohumil Bek z Kutnej Hory. Pôvodnú Lurdskú jaskyňu dal postaviť roku 1900 farár Evarist Czaykowski pred hlavným vchodom do kostola. Jeho nástupca Jozef Závodský ju zrušil, aby bolo pri kostole viac miesta. Novú a väčšiu dal postaviť na úbočí bukového lesa a je z roku 1936. Pre svoje neopakovateľné čaro je vyhľadávaným miestom návštevníkov Marianky a miestom pobožností. Prichádzajú sem pútnici a prednášajú svoje prosby a modlitby. Na stenách jaskynky sú desiatky tabuliek so vďakyvzdaniami. Aby bola prehliadka Marianky kompletná, musíme ešte spomenúť sochu Božieho srdca Ježišovho. Nachádza sa po ľavej strane prvej mariánskej kaplnky. Nápis na tabuľke venovala v roku 1934 manželka Rafaela Ďurkoviča Anna, rodená Havlovičová, z Račišdorfu. V bezprostrednej blízkosti Kaplnky sv. Anny sa nachádza socha sv. Pavla Pustovníka. Dal ju postaviť v roku 1711 kardinál Kristián August Saský. Za pútnickým chrámom sa týči súsošie sv. Jána Nepomuckého, ktoré dal postaviť generálny predstavený rádu paulínov František Rósa v rokoch 1754 - 1760.
Najstaršie pútnické miesto na Slovensku počas stáročí zažilo slávu i úpadok. S výnimkou štyridsiatich rokov socializmu, keď bola Marianka viac-menej opustená, už vyše 900 rokov sem prichádzajú ľudia a modlia sa. Od roku 1990 je Marianka opäť miestom modlitby, ticha a prehlbovania vzťahu človeka k Bohu. Mnohí ju vyhľadávajú najmä pre ticho, ktoré v nej vládne. V ňom totiž najlepšie počuť toho, kto sa prihovára našej duši. Zakúsi to každý, kto vojde do kostola i kto z neho vyjde. To najdôležitejšie je totiž prítomnosť Boha a Panny Márie. A túto prítomnosť môže objaviť každý z nás.